Prvým vymenoval za svojho „nástupcu“ svojho dlhoročného spojenca, vicepremiéra Dmitrija Medvedeva. Putinova podpora znamenala, že Medvedev sa prakticky automaticky stal oficiálnym kandidátom strany Jednotné Rusko. A to všetko preňho už teraz znamená víťazstvo v prezidentských voľbách 2. marca. Druhým ťahom vyzval Medvedev prezidenta, aby sa postavil na čelo budúcej vlády. A v poslednom ťahu s tým súčasný prezident súhlasil – čím sa prakticky už teraz stal premiérom.

V ruskom politickom systéme má prezident dôležitejšie postavenie než premiér. Putin by všetko mohol riešiť jednoduchou ústavnou reformou, na jej schválenie má v parlamente dostatočnú väčšinu. Pravdepodobne to však nebude potrebovať. Po dvoch štvorročných funkčných obdobiach odchádza z postu z obrovskou popularitou (podľa niektorých prieskumov verejnej mienky schvaľuje jeho politiku viac ako 80 percent Rusov), čo vytvára dostatočne pevný základ na to, aby si udržal svoj vplyv.

To všetko samozrejme neznamená, že medzi Putinom a Medvedevom bude vždy harmonický vzťah, v ktorom ten druhý bude chápať a akceptovať postavenie „náhradníka“. Mocenské skupiny v rámci ruského politického establišmentu sa môžu diumvirát pokúsiť rozdeliť a podporiť jedného alebo druhého lídra v záujme zvýšenia vlastného vplyvu. Ale ak bude Rusko ďalej mocensky a ekonomicky rásť, je taký scenár pravdepodobný skôr menej. Ak sa však objavia náznaky akejkoľvek vážnejšej krízy, môže sa začať hra na hľadanie vinníka, ktorá rozštiepi súčasné ruské vedenie. Medvedev a Putin sa potom s vysokou pravdepodobnosťou ocitnú v opačných táboroch.

Zatiaľ sú to však len špekulácie. Putin je personifikáciou úspešného Ruska a vďaka svojej doteraz úspešnej mocenskej hre ňou ostane, aj keď odíde z prezidentského paláca.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO