Nakupujte srdcom... aby boli opäť šťastné a veselé – bombardujú nás bilbordy, televízne reklamy, noviny, rádiá, výklady obchodov, ľudia rozdávajúci letáky. Po roku sú opäť tu, takže ak chcete, aby boli šťastné, veselé a pokojné, treba nakupovať, ale nielen tak ledabolo. Musí to byť výnimočné. Nestačí kúpiť a jesť tie správne jogurty, aby bola rodinka šťastná. Dokonca ani prací prášok, ktorý zaručene spôsobuje, že počas roka sú všetci naokolo prítulní, milí, spokojní a samozrejme, voňaví. Jednoducho: veľa, ešte viac, čo najviac... A na všetko dozerá milý dobrácky deduško v červenom odeve. Santa, ktorý má jedinú starosť, aby boli všetci usmiati.

Santa je tu medzi nami krátko, ale zato jeho víťazstvo je drvivé a jednoznačné. Žiadna anticirkevná propaganda ani stopa po represii, len jemný deduškovský úsmev. Ježiško sa stiahol a zúfalo sa pokúša opevniť v kostoloch. Nesmelé pokusy dostať sa aj inam, sa končia jeho prehrou. Neostáva mu totiž nič iné, len to, čo nám ostatným – musí sa predávať. A uberať zo svojho posolstva. Narodiť sa v maštali je predsa niečo príšerné (viem, pán Jureňa a jemu podobní by mohli namietať, že to má svoje čaro). Už v nijakom prípade vyhlásenia: zmeňte svoj život. Zostalo len milé dieťatko s nežným úsmevom – sladký Ježiško. Že sa to akosi podobá na Santu? Nuž ale keď sa to dobre predáva...

Pred tisíc rokmi sa odohral iný boj o Vianoce. Vtedy to boli sviatky zimného slnovratu a vládla im Morena – bohyňa zimy a smrti. V boji sa, žiaľ, používala aj propaganda a veľa represie. Morena dostala na frak a zvíťazilo kresťanstvo.

Možno niekomu napadlo, že Santovo víťazstvo preto nič neznamená. Santa, Morena či Ježiš – „prašť jako uhoď“, nič sa nezmenilo. Starí Slovania si „kupovali“ prírodu. Všetky obete, obrady a tradície mali za cieľ uzmieriť mocné prírodné sily. Cirkevné dejiny zreteľne hovoria o časoch, keď bolo možné kúpiť si miesto v nebi aj v akciových vianočných zľavách.

Nie je to však celkom tak. Príbeh Moreny bol najmä o úcte k prírode. K matke, od ktorej sa človek má učiť, ako žiť. Ten príbeh hovoril o tom, že človek je súčasťou prírody a že si ju musí vážiť a starať sa o ňu, že kolobeh prírody sa týka aj človeka, pretože aj on sa rodí a zomiera. Ježiš zase hovoril o tom, že život bez druhých je zbytočný, že kto miluje Boha, zomiera sám pre seba a narodí sa druhýkrát – viac pre iných než pre seba. Tvrdil, že život má zmysel, až keď sa naň človek pokúša dívať zhora – z miesta, kde nepanuje čas a narodenie, smrť, radosť i utrpenie tu majú svoje miesto.

A čo hovorí Santa? Kupujem, teda som. Tvrdí to v rôznych podobách, obrazoch a rôznymi hlasmi. Santa je tu s nami celý rok, len počas Vianoc je trošku hlučnejší, ale o to milší. Lenže jeho hlas je tu ustavične ako vzduch, ktorý dýchame, a ktorému aspoň z času na čas každý uverí: moja hodnota sa rovná výške sumy na mojom konte. Čím vyššia, tým viac predsa môžem nakúpiť a zachrániť, čo sa dá.

Traduje sa, že Vianoce sú najmä sviatkom rodiny. Prajeme vám preto, aby ste si blízkych užili a popritom sa možno aj zamysleli, čo my všetci vlastne dýchame a čím žijeme.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO