Monika Beňová, poslankyňa NR SR za Smer

1. Ak by som mohla odstrániť jednu udalosť, tak určite by to bola nezmyselná vojna v Iraku. A ak by som mohla jednu pridať, tak by to bol obrovský benefičný koncert, na ktorom by sa vyzbieralo strašne veľa peňazí pre školy, aby mohli byť naše deti dôstojne vzdelávané.
2. Tou osobnosťou by mal byť niekto, kto by pozdvihol naše národné povedomie, ktoré nám Slovákom chýba. Myslím, že takou osobnosťou bol pán Alexander Dubček.
3. V roku 2004 budú prezidentské voľby. Za úspešný by som tento rok označila vtedy, ak by sme zvolili skutočne dobrého prezidenta -- charakterného, ľudského, vzdelaného, skrátka osobnosť, ktorá by nás Slovákov reprezentovala na úrovni tak doma, ako aj v zahraničí.

Ján Čarnogurský, právnik, bývalý predseda KDH

1. Nemuseli byť reči predsedu vlády o skupinke, ktorá škodí Slovensku. V prvom rade vyvolali pochybnosti o sile Slovenska, keď je mu schopná vážne škodiť malá skupinka osôb. Okrem toho skupinku sa ani nepodarilo odhaliť.
2. Väčšina politikov má dobré aj problematické činy vo svojom živote. Napriek tomu považujem za veľkú osobnosť stredoeurópskej politiky 20. storočia maďarského ministra zahraničných vecí a predsedu vlády z horthyovského obdobia Pála Telekyho. V roku 1940 sa Maďarsko pripojilo k nacistickému Nemecku pri útoku na Juhosláviu. Teleky chápal, že Maďarsko sa vydalo na cestu, ktorá ho privedie do katastrofy. Aby aspoň upozornil Maďarov na vážnosť situácie, spáchal samovraždu vpálením si guľky do hlavy. Obetoval sa tak pre svoju krajinu, aj keď to nepomohlo. Priniesol najvyššiu obeť pre svoju krajinu.
3. Stačilo by, keby sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji.

Milan Ftáčnik, predseda SDA

1. Odstránil by som zásadnú zmenu daňového systému, ktorá zmenila charakter štátu. Zavedením rovnej dane pridala pravicová koalícia v prvom rade svojim voličom, vysokopríjmovým skupinám a odstránila solidaritu obsiahnutú v progresívnom zdanení. Zjednotením sadzieb DPH a zvýšením spotrebných daní presunula výpadok príjmov štátneho rozpočtu spôsobený rovnou daňou na všetkých ostatných, ktorí to zaplatia v každodenných nákupoch. Mal sa začať proces integrácie ľavicových strán integráciou SDA a SDSS. SDSS a Jaroslavovi Volfovi však chýbala odvaha pustiť sa do rizika budovania štandardnej sociálnej demokracie, ktorá by pôsobila v stredoľavom priestore popri Smere, a stavili radšej na istotu spojenia so Smerom.
2. Bol by to bývalý líder poľskej sociálnej demokracie a dnes úspešný poľský prezident Alexander Kwasniewski. Má v sebe dar jasne a zrozumiteľne pomenovať problém a jeho riešenie a chytiť ľudí za srdce svojím vystupovaním. Dokázal to v roku 1995, keď v poľštine vystúpil na zjazde SDĽ v Poprade a získal si všetkých prítomných. Keď pôsobil vo vedení strany, bol tímovým hráčom a nie sólistom. Takú osobnosť by slovenská ľavicová scéna potrebovala ako soľ.
3. Ak sa v roku 2004 vytvoria predpoklady, aby po budúcich parlamentných voľbách súčasnú pravicovú koalíciu vystriedala stredoľavá koalícia, ktorá prinesie viac rovnosti a viac solidarity väčšine občanov Slovenska, tak ho možno označiť za úspešný. Rovnaký prívlastok si zaslúži aj vtedy, ak sa posilní kryštalizácia politickej scény na osi ľavica -- pravica.

Peter Jaroš, spisovateľ

1. Keby sa to dalo, ako sa to nedá, "odstránil" by som všetky ekologické katastrofy ropných tankerov vo svetových moriach a okrem toho aj ničivé zemetrasenie v iránskom historickom meste Bam a jeho okolí. Čo sa nestalo a malo sa stať? V zákone o Slovenskej televízii mal parlament schváliť aspoň 10 percent z koncesionárskych poplatkov na pôvodnú televíznu tvorbu, lebo naše filmové a televízne umenie naďalej nezadržateľne chradne.
2. Veľmi rád by som do slovenskej politickej scény "vložil" národohospodára a verejného činiteľa Imricha Karvaša, zástupcu teórie tzv. štátu blahobytu, podľa ktorej má štát regulatívnymi zásahmi napraviť nedostatky liberalistického kapitalizmu. Imrich Karvaš okrem iného povedal: "Etika v praktickom hospodárskom živote je ešte dôležitejšia ako v ostatných sektoroch sociálneho života."
3. Musela by nezamestnanosť klesnúť pod 10 percent a prezidentom by sa mohol stať kandidát štvorice rómskych strán Mikuláš Horváth.

Štěpán Kotrba, redaktor Britských listov

Pokora pred budúcnosťou a nemennosť histórie je jeden z mála pevných bodov v dnešnej neistej dobe. Takže -- pokušeniu zmeniť svet pomocou daru z nebies sa snažím odolávať stále, pretože človek nikdy nevie, čo z oblohy priletí...

1. Aj tá najhoršia udalosť, akou určite bolo presadzovanie vôle silou zbraní v Iraku, bola celému svetu na poučenie. Po prvé na vytriezvenie z ideálov demokracie, medzinárodného práva a ľudských práv (Spojené štáty stihli všetky tri koncepty dokonale "eliminovať"). Po druhé na vytriezvenie z nestrannosti "demokratických" médií, ktorých termíny boli mediálnym spinom (spojenecké vojská namiesto okupačnej armády) a videnie udalostí bolo "embedded". Po tretie na vytriezvenie z predstáv o vedení budúcich vojen "štandardnými" metódami a jednoznačný posun k hi-tech a asymetrickým vojnám, v ktorých budú existovať buď iba úplne technicky dokonalé, alebo úplne primitívne improvizované zbrane a bodová taktika. Medzi terorizmom a vedením vojny sa začína stierať rozdiel. Úloha médií a informačných kanálov sa zdá kľúčovou v oboch prípadoch. Bohužiaľ, súčasný internet je vo svojej podstate ovládaný z jedného miesta a podlieha jednej technológii. Napriek tomu sa dá stále úspešne použiť ako deštrukčné či emancipačné, a v oboch prípadoch veľmi lacné, médium.
   A v tom prípade si želám, milý Ježiško, internet do každej slovenskej domácnosti. Bude ho treba.
2. Osobnosti by to boli tri, pretože ideál slovenského politika roku 2004 sa nedá naplniť osobnosťou jednou. Jánošíka preto, že ho treba viac než premiéra a ministrov práce a vnútra dokopy; Miloša Zemana preto, aby išiel po krku ktorejkoľvek vláde vrátane tej svojej -- ako to dokázal v Čechách; inšpektora Cataniho, pretože si nedokážem predstaviť ideálnejšiu predstavu polície v krajine s takou mierou politickej i ekonomickej korupcie, aká vládne na Slovensku. Import všetkých troch postáv a synergia ich pôsobenia jedným smerom je snom, ktorý sa dá síce snívať, nie však realizovať. A to je krásne na všetkých novoročných predsavzatiach.
   A v tom prípade si želám, milý Ježiško, Jula Satinského ako slovenského prezidenta. Nech je aspoň nejaká sranda.
3. Redukcia počtu politických strán na dve základné -- Demokratickú stranu (socialistov, reformných komunistov a liberálov) a Nedemokratickú stranu (konzervatívcov, katolíkov a nereformovaných komunistov). Ale to nehrozí.
   A v tom prípade si želám, milý Ježiško, vznik Strany Decimovaného Občana ako najsilnejšej politickej sily v krajine. To by sa malo za súčasnej vlády podariť...

Zuzana Kusá, sociologička

1. Bola by som šťastná, keby s nami ďalej žil historik Ľubomír Lipták. Z mnohého, čo sa vlani nestalo, sa jeho týka aj e-mail, ktorý som mala napísať a poslať oveľa skôr než v deň jeho smrti.
2. Nechýbajú mi vzdelaní a charakterní politici. Viac mi chýbajú pravidlá a infraštruktúra politického života, ktoré by politikom pomáhali tieto cnosti udržať a chrániť ich pred pokušením stotožňovať záujmy krajiny so záujmami svojich sponzorov.
3. Prijatie a okamžité uvedenie do platnosti nekompromisne prísneho, všezahrnujúceho (aj samospráva) a účinne vykonávateľného zákona o konflikte záujmov. A ďalších zákonov, ktoré vytvárajú podmienky pre väčšiu čistotu politického života a tým pre aspoň čiastočnú obnovu dôvery ľudí v tento sektor.

Peter Macsovszky, spisovateľ

1. To je ťažká otázka. Všetky udalosti sú na niečo dobré. Dokonca aj mediálne podfuky, ktoré sa tvária ako udalosti. Určite by som najradšej odstránil zemetrasenie v Iráne. A tých, čo sa z neho snažia politicky profitovať.
2. Slovenská politická scéna je zvrhlá. Jej už nič nepomôže. Vôbec človek, ktorého priťahuje politická kariéra, je podľa mňa zvrhlý. Politik nie je osobnosť -- veď iba človek bez osobnosti sa môže dať na dráhu politika. Z toho vyplýva, že nielen na Slovensku nie sú politické osobnosti, ale ani v zahraničí. Takže prečo by sme sem mali ťahať ďalšieho zločinca? Nemáme ich dosť?
3. Naozaj máte na mysli politický úspech? Všetci vedia, čo by sa muselo stať: Niekto by mal mávnuť čarovným prútikom, aby sa z politikov stali čestní, dôveryhodní, pracovití a sebaobetaví ľudia. Musela by prísť bezúhonná osobnosť, ktorá by mala vyvážený zmysel pre demokraciu a autoritárske zúčtovanie so zločincami. A ako vieme, to sa nikdy nestane. Taká osobnosť nepríde, nemá odkiaľ. Zločin predsa nikdy nie je záležitosťou len jednej krajiny: nedá sa predsa urobiť poriadok v jednej krajine, keď všetky naokolo sú skorumpované. Alebo bude azda úspechom vstup Slovenska do práve sa rozpadávajúceho EÚ? Netuším. Viem len to, že svetová politická elita sa v rámci celoplanetárnej očisty zrejme rozhodla vykynožiť sociálne slabých, chorých, nepodnikateľov, strednú vrstvu, intelektuálov, nebelochov. A Slovensko nemôže inak, len nasledovať tento svetový trend. Aby, nedajbože, v niečom nezaostalo.

Emil Machyna, predseda Odborového zväzu Kovo

1. Ak by som mohol nejakú udalosť z minulého roka odstrániť, bolo by to zavedenie jednotnej DPH na lieky a potraviny a zrušenie verejnoprávnych inštitúcií. A čo by sa malo stať? To sa pre mňa spája s mojou odpoveďou na tretiu otázku.
2. Podľa mňa by to mohli byť terajší pápež a Milan Rastislav Štefánik. Obaja totiž dokážu zjednocovať ľudí, a to je dôležité, aby boli ľudia ochotní ísť spolu za správnou vecou.
3. Do nového roku by som si želal trochu viac občianskej iniciatívy. Aby občania dokázali správnym spôsobom myslieť viac na seba, dôslednejšie sa prejavovali vo verejnom živote, nečakali, že všetko za nich vyriešia politici, a nebáli sa chytiť iniciatívu do vlastných rúk.

Karol Moravčík, katolícky kňaz, teológ a publicista

1. Rád by som odstránil udalosti, na ktorých sú čitateľné morálne prehry liberálno-demokratických hodnôt. V celosvetovom meradle ide o vojnu v Iraku a azda ešte viac o celú ekvilibristiku okolo nej. Z domácich udalostí so smútkom myslím na uprednostnenie sebeckého pragmatizmu pred úctou k ľuďom a ich práci. Vo vláde tento posun demonštrovali výmeny na ministerských postoch. Kým z prvej Dzurindovej vlády sa odchádzalo pre podozrenie z morálneho zlyhania, z druhej sa odchádza pre nesúhlas s morálnym zlyhaním. A čo sa malo stať? Keď zostanem pri téme, škoda (a hanba), že niet v politike viac ľudí, ktorí by dali prednosť osobnej integrite pred vládnym bavorákom.
2. Jedinečnosť situácie -- z hľadiska času a miesta -- mi nedá, aby som do našej situácie niekoho vkladal z iného historického a regionálneho kontextu. Preto len všeobecne: v našej politike mi chýbajú integrujúce osobnosti. Nevidieť ich ani naľavo, ani napravo. Tiež mi chýba, že temer nikto z politikov nehovorí o kultúre tejto krajiny, kultúrnosti tohto národa. Celé je to príliš o peniazoch a pravidlách politickej hry.
3. Potešilo by ma, ak by sa objavil nový nadstranícky kandidát na prezidenta a ľudia by mali dôvod prijať ho za svojho. Žiaľ, neverím tomu, že sa objaví. Súvisí to aj s tým, že stranícke centrály nemajú v občianskej spoločnosti a jej zložkách (v občianskych iniciatívach, miestnej samospráve, odboroch, cirkvách atď.) skutočnú vyvažujúcu silu. Preto by ma naozaj potešilo, ak by sa v budúcom roku prejavila občianska spoločnosť ako silnejší partner vládnej moci a vládnucich ekonomických lídrov.

Ľubomír Petrák, predseda SDĽ

1. Na Slovensku nebola jedna dominantná udalosť. Problémom bola a je vládna koalícia. Traumatizuje nás vnútornými spormi a nepremyslenými reformami zaťažujúcimi predovšetkým radového občana. Reformy mali byť pripravené tak, aby boli v prospech väčšiny obyvateľov Slovenska a aby pri zmene vlády nebolo potrebné opäť reformovať.
2. Bol by to Mahátma Gándí, aby nenásilnou cestou zjednotil slovenský národ proti všetkým formám útlaku, napr. vyvolaného zlými reformami.
3. Muselo by dôjsť k zmene politickej garnitúry a politickej kultúry tak, aby celospoločenské záujmy boli konečne nadradené osobným a skupinovým.

Oľga Pietruchová, predsedníčka OZ Možnosť voľby

1. Jednoznačne vojna v Iraku. Nielen samotný vojnový konflikt, ktorý je sám osebe vždy hrozný a poľutovaniahodný, ale i "sprievodné javy", ako je konflikt medzi USA a EÚ, resp. medzi "starou a novou Európou" vytvorili v najdemokratickejšej časti sveta nepriateľskú a polarizovanú náladu. Otvorené prepojenie záujmov ekonomiky a politiky v USA, najmä zbrojárskeho a ropného priemyslu, a presadzovanie týchto záujmov politicky a vojensky pod rúškom "vyšších princípov", zneužívanie náboženských ideológií na vyostrovanie konfliktov pripomínajú viac krížové výpravy a neokolonializáciu ako budovanie demokracie. Zvyšovanie výdavkov na zbrojenie znamená zákonite znižovanie rozvojovej a humanitárnej pomoci. Rok 2003 nebol pre ľudstvo práve rokom najšťastnejším. Čo sa nestalo, čo sa stať malo? Na Slovensku napr. chýba antidiskriminačný zákon.
2. Priala by som si mať na čele štátu medzinárodne i doma rešpektovanú, rozhľadenú a vzdelanú osobu, prirodzenú politickú a morálnu autoritu, humanistu/ku, ktorá by dokázala motivovať ľudí, vytvárať Slovensku dobré meno. Mala by to byť osoba ako Václav Havel. A samozrejme by som bola veľmi rada, keby tá osoba bola navyše rodu ženského. Takže tou osobou, ktorú by som na našej politickej scéne veľmi rada videla, by bola Širin Ebadiová.
3. Zatknutie koaličného poslanca s kufríkom. Až potom uverím, že spravodlivosť na Slovensku platí pre všetkých a naša vláda to s bojom proti korupcii myslí vážne.

Sylvia Porubänová, sociologička

1. "Odstránila" by som vojnu v Iraku, so všetkými doterajšími a budúcimi následkami! (Dúfam, že podobne odpovie mnoho ľudí...) Pretože existujú "veľké" a "malé" udalosti, ale táto je jednoducho čiernou škvrnou na svedomí tzv. civilizovaného sveta. A bez ohľadu na jednostrannú propagandu, ktorou sme masírovaní, treba povedať, že sa, bohužiaľ, "nestalo" práve nevojnové, politické riešenie irackej situácie.
2. Na domácej politickej scéne chýbajú skutočne silné, charizmatické osobnosti -- niet pochýb. (Hoci tí, ktorí tam aktuálne účinkujú, by asi nesúhlasili... Súhlas by znamenal priznanie vlastnej slabosti.) Napadajú mi veľmi mnohoraké osobnosti: od Miloša Zemana -- pre jeho nezlomnosť, neúplatnosť a originálny plebejský intelektualizmus -- až po M.R. Štefánika -- pre renesančný charakter a pre saturovanie potreby morálnej autority a ľudskej plnosti v jednej osobe. Chýba mi silná ženská politická osobnosť formátu Indiry Ghándíovej, či odvahy Širin Ebadiovej, aby sme raz navždy ukončili nezmyselné diskusie ohľadom "za a proti" ženskej politickej participácie.
3. Náš "nenápadný", škandálmi a škandálikmi nesprevádzaný vstup do Európskej únie je minimálnym želaním. Obávam sa, že pre ostatné politické nádeje bude jeden rok primálo. Želajme si navzájom (aspoň v rovine prianí), nech sa aj na našej politickej scéne udomácnia hodnoty sociálnej spravodlivosti, solidarity a rovnosti príležitostí všetkých ľudských bytostí.

Ivan Saktor, predseda KOZ

1. Spoločným menovateľom uplynulého roka bola cieľavedomá likvidácia sociálneho štátu súčasnou vládnou mocou. Slovenský občan dospel k tomu, že sa stal žobrákom Európy. Toto sme jednoznačne nechceli. Nestalo sa to, čo si na prahu každého roka želá väčšina občanov Slovenska. Slušnejšiu životnú úroveň, prácu, sociálne istoty, pokoj a poriadok. A nie všetko vládne, smerujúce k tomu, aby bohatí ešte viac bohatli a chudobní ešte viac chudobneli.
2. Mohol by to byť Ľudovít Štúr a jeho známe -- "Cesta naspäť nemožná, napred sa ísť musí." To preto, lebo my teraz na Slovensku iba stále cúvame dozadu, čo sa týka toho najpodstatnejšieho -- životnej úrovne! Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky majú pracujúci právo na dôstojnú životnú úroveň. A my, nie že sa ku nej približujeme, ale, naopak, vzďaľujeme. Z novodobejšej histórie by to bol jednoznačne Alexander Dubček a jeho idea demokratického socializmu s ľudskou tvárou.
3. Základným predpokladom úspešného roka 2004 je ukončenie činnosti vlády Mikuláša Dzurindu. Ak to nevzdá sama, mali by sa o to pričiniť občania účasťou na referende o predčasných voľbách. Takmer šesťstotisíc podpisov pod petíciu, nazbieraných v priebehu jedného mesiaca, napovedá, že sa to môže podariť, ak sa slovenskí občania nebudú spoliehať jeden na druhého a na referendum pôjdu.

Ján Stena, sociológ

1. Najradšej by som odstránil novelu zákona o veľkej privatizácii, ktorá podkopáva národohospodárske perspektívy Slovenska. Keď rozhodujú krátkodobé záujmy, ignoruje sa premenlivosť východísk rozhodovania, ktoré sa ešte budú vyvíjať, a umŕtvujú sa potenciálne rozvojové šance Slovenska, aké môžu nastať. Naopak, ľutujem, že sa opäť nepodarilo prijať serióznu novelu zákona o konflikte záujmov. Poslanci Národnej rady SR sa čoraz viac odtŕhajú od potrieb rozvoja krajiny, vyhýbajú sa demokratickej kontrole verejnosťou a priširokým rozsahom výsad (imunita) fakticky parazitujú na organizme spoločnosti, ktorá prechádza bolestivým procesom nevyhnutných premien. Presadzovaním osobného prospechu sa stali zlým príkladom aj pre poslancov novosformovanej regionálnej samosprávy (VÚC).
2. Hypoteticky by som do slovenskej reality "vložil" hneď dve osobnosti. Aby pravé krídlo reprezentoval politik typu Ludviga Erharta, ktorý bol nielen otcom idey sociálno-trhového hospodárstva, ale tento program aj úspešne -- napriek zložitej situácii -- v praxi realizoval. Odporúčam ho preto, lebo tento princíp Ústavy SR sa u nás bez hanby pošliapava a kresťanskí demokrati, hoci majú stabilné voličské zázemie, neprišli na nič iné ako jezuitsky vnucovať svoje katolícke presvedčenie školstvu, inovercom a nepriamo všetkým občanom. Ľavé krídlo slovenskej politiky by sa zaskvelo, keby v jeho čele stála osobnosť typu Bruna Kraiského (aby sme nechodili ďaleko), známeho svojou autoritou doma i v zahraničí, človeka prezieravého a čestného (dokázal odstúpiť z funkcie po referende, aby dodržal slovo). Naši ľavicoví politici sa pachtia za mocou, aj keď nie sú alebo neboli pripravení štátnicky ju použiť. No a tieto dva póly politiky musia viesť so sebou plodný dialóg, ak sa má krajina vyhrabať z marazmu a žabomyších straníckych sporov.
3. Rok 2004 bude úspešný, len ak sa uskutočnia predčasné parlamentné voľby, aby Slovenská republika mala po vstupe do Európskej únie reprezentáciu, schopnú sa sústrediť na presadenie jej záujmov v novej mocenskej konštelácii. Veď táto sa zdiskreditovala do roka a ukázala, že nemá vnútorný potenciál viesť krajinu v citlivom období vnútorných i medzinárodných premien. Svojím permanentným hašterením a demagogickým balamutením vlastných občanov stratila aj morálny kredit vládnuť. Stratila dôveru občanov nie pre reformy, ale pre fušerstvo v najcitlivejších otázkach ich života.

Milan Zemko, historik

1. Žiaľ, je to celá reťaz udalostí znamenajúcich viditeľnú deštrukciu politickej, parlamentnej scény, a to tak na strane koalície, ako aj na strane opozície. Ako by si naši politici nedokázali uvedomiť, že ich prvoradým poslaním je slúžiť tomu, čo sa od antiky nazýva res publica, a nie sebeckým parciálnym záujmom straníckym, a najmä "pozastraníckym". A nestala sa opäť celá reťaz finálnych právnych krokov, ktoré by jasne osvetlili a spravodlivo uzavreli už preležané kauzy z (ne)blahej pamäti 90. rokov, zamorujúce svojím pachom i dnešnú atmosféru.
2. Ťažko prenášať do našej politickej reality ľudí zo zahraničia, ale z našej (spoločnej česko-slovenskej) minulosti by som v súčasnosti uvítal takú osobnosť, ako bol T. G. Masaryk, pre jeho schopnosť národnoštátnej vízie spojenej s odvahou a rozhodnosťou a osobnosť typu predsedu vlády Antonína Švehlu pre jeho zručnosť, ba umenie udržať veľmi konfliktnú stranícku scénu 20. rokov minulého storočia "na uzde" a nechať ju pracovať aj pre republiku.
3. Rozbehnuté reformy by mali priniesť aj pre širšiu verejnosť prvé zreteľné plody, aby sa prestalo s "argumentáciou", že "v tomto roku ešte nie, ale budúci rok to už bude oveľa lepšie...". A potom by sme sa mohli azda vyhnúť aj predčasným voľbám, čo by bol taký menší úspech nielen pre koalíciu, ale aj pre krajinu. Väčšie úspechy neočakávam.