2. 2. 2009
OdchodRozlúčková reč prezidenta Busha bola ako jeho vládnutie. Paródia, alebo tragédia. Buď odraz vnútorného sveta, ktorý má málo spoločného s realitou, alebo výsledok názoru, že slová a skutočnosť nemusia súvisieť. Berme "Busha" či "prezidenta" ako metaforu mocenského establišmentu okolo osoby dosluhujúceho amerického prezidenta (pretože, samozrejme, je naivné myslieť si, že autorom prejavu a politiky je on sám). Rozlúčková reč je potom niečo ako politický testament vlády, ktorá viedla (vojensky) najmocnejšiu krajinu sveta posledných osem rokov. |
Ako vyzerá "Bushov svet"? Irak je v ňom priateľom Spojených štátov amerických a Afganistan miestom, kde koaličné vojská vytvárajú podmienky pre pokojný rozvoj ďalšej demokracie. Idylický obraz nenarúšajú každodenné útoky, ekonomicky a sociálne rozvrátené krajiny, rastúci vplyv extrémistov či stále väčšia nechuť, s ktorou vlády oboch štátov vnímajú prítomnosť cudzích vojsk (vyrovnávaná len strachom z toho, čo sa stane, keď prirýchlo odídu). V Bushovom svete totiž hrubá sila funguje a politické riešenie konfliktov je len nevyhnutným dôsledkom dosť dlhej a dosť dôraznej aplikácie vojenskej prevahy. V Bushovom svete niet morálnych pochybností -- pretože účel posväcuje prostriedky. Obmedzovanie občianskych a politických práv, porušovanie ľudských práv, nerešpektovanie medzinárodného práva a podobne sú prijateľným spôsobom, ako brániť demokraciu, ľudské práva a stabilitu medzinárodného poriadku. Dôležité je, aby odpočúvala, mučila a medzinárodné zmluvy nerešpektovala len tá správna strana. Prejavy protestu, odporu voči takýmto praktikám sú len následkom antiamerikanizmu, prameniaceho zo závisti voči všetkému, čo je "západnej civilizácii vlastné". Bushov záverečný prejav mal ešte mnoho podobných tragicko-parodických momentov. O blahodarnom pôsobení neregulovaného globálneho kapitalizmu. O lepšom živote, ktorý vedie chudobnejšia časť najmocnejšej krajiny sveta. O splnených predvolebných sľuboch... Rozdiel slov odchádzajúceho prezidenta na ktorého sa bude možno spomínať ako na najneúspešnejšieho v dejinách USA, a reality, možno naozaj vysvetliť len neuveriteľnou zaslepenosťou, alebo práve úplne jasným pochopením: Na slovách nezáleží, pravidlá určuje moc. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |
USA 2009: Obama a očekávání | RSS 2.0 Historie > | ||
---|---|---|---|
2. 2. 2009 | Immanuel Wallerstein: Jak předělat Ameriku: Obamovy dvojznačnosti | Immanuel Wallerstein | |
2. 2. 2009 | Odchod | Matúš Holý | |
30. 1. 2009 | Potrebná zmena | Radovan Geist | |
26. 1. 2009 | ICT: Krize, krize, krize kam se podíváš | Štěpán Kotrba | |
26. 1. 2009 | Již první dny Obamova prezidentství ukazují, že bez prolévání krve to nepůjde | Daniel Veselý | |
22. 1. 2009 | Vymítání démonů z americko-ruských vztahů | ||
22. 1. 2009 | Proboha, jsi vůbec "Robert"? A není to fuk?! | Miloš Dokulil | |
22. 1. 2009 | Chce vyjednávat s Íránem bez předchozích podmínek | ||
21. 1. 2009 | Toto je cena a příslib občanství | Barack Obama | |
21. 1. 2009 | Nový tón. Opustil falešný optimismus | ||
21. 1. 2009 | Co Obamův projev znamená | ||
21. 1. 2009 | Komentář deníku Daily Telegraph | ||
21. 1. 2009 | Bloggeři a komentátoři nejednotni ohledně Obamova projevu | ||
21. 1. 2009 | Proč nevydala iDnes Obamův projev celý? | ||
20. 1. 2009 | Obama, radar a globální nula | Oskar Krejčí |