"Mal som pochybnosti," hovorí Guggenheim. "Po prvé, nie som enviromentalista, a po druhé, nemyslel som si, že by sa z vedeckej prednášky dal urobiť film. Okrem toho som sa obával, že Al Gore je priveľmi spätý s politikou. No keď som to uvidel, pochopil som, že posolstvo tohto filmu nie je politické. Presahuje politiku."

Guggenheimovi jeho režisérsky inštinkt napovedal, aby Gorovo environmentálne politické presvedčenie ilustroval životným príbehom niekdajšieho viceprezidenta -- čomu sa Gore pôvodne bránil. Film má preto dve línie. Tú hlavnú tvorí Gorova audiovizuálna prezentácia o globálnom otepľovaní. Oboznamuje v nej so žoviálnym americkým šarmom publikum s mrazivými prognózami, ktoré sa v dôsledku vývoja americkej politiky v hlavných správach neuvádzajú.

Prednášku, s ktorou Al Gore navštívil v priebehu troch rokov desiatky miest doma i v zahraničí, treba chápať ako jeho pokus o aspoň čiastočnú nápravu strát spôsobených jeho kontroverznou prehrou vo voľbách v roku 2000.

Vo filme sa predstavuje takto: "Som Al Gore. Kedysi som býval budúcim americkým prezidentom."

Sled šokujúcich faktov, štatistík a zdrvujúcich klipov roztápajúcich sa tisícročných ľadovcov sa strieda s biografickými sekvenciami, ktoré ukazujú Ala Gora v úlohe viac ako tridsať rokov pôsobiaceho neúnavného enviromentálneho aktivistu. Sekvencie zdôrazňujú tých niekoľko udalostí v jeho živote -- smrť jeho sestry na rakovinu pľúc, haváriu, pri ktorej takmer prišiel o život jeho syn -- ktoré ho prinútili k pokusu urobiť z globálneho otepľovania prioritu svetovej politiky. Táto vedľajšia línia, ktorá by možno slovenskému divákovi pripadala egocentrická a oportunistická, však dáva filmu určenému predovšetkým pre čo najširšie americké publikum ľahko uchopiteľnú osobnú dimenziu a oslovuje divákovu najcitlivejšiu, emocionálnu stránku.

"S globálnym otepľovaním je ten problém, že ide o niečo také abstraktné, o vec, s prepáčením, priam kozmického významu," hovorí Guggenheim. "Samozrejme, že sa týka nášho spôsobu života a máme ho rovno pod nosom, ale nevidíme ho. Mňa zaujal príbeh tohto muža, ktorý tridsať rokov má svoju pravdu, ale nikto ho nepočúva. Ale aj napriek tomu, že ho nikto nepočúva, ide medzi ľudí a vysvetľuje."

Sila filmu sa skrýva nielen v osobnom príbehu, ale aj výbornej počítačovej grafike, ktorá stimuluje vizuálne vnímanie diváka. Čísla a fakty sú jedna vec -- a realistické animácie dvíhajúcej sa morskej hladiny, ktorá zaplavuje ulice Manhattanu, zase druhá. Tentoraz to však nie je žiadna science-fiction, varuje film, no blízka a istá budúcnosť -- pokiaľ nezačneme konať teraz. "Ako môžeme pripraviť našim deťom takúto budúcnosť?" pýta sa Al Gore. "Kde na to berieme etické právo?"

Problém je, že politika akoby si túto otázku nikdy nekládla. Žije pre prítomnosť a jej výhľad do budúcnosti siaha najďalej do nasledujúceho volebného obdobia. Keď chce Gore ilustrovať environmentálnu politiku Bushovej administratívy, stačí, aby povedal, že americké autá sa už nesmú vyvážať do Číny -- pretože nespĺňajú čínske limity na emisie oxidu uhličitého. Je donebavolajúce, že najhoršiu environmentálnu politiku má práve najbohatšia krajina sveta. Nevyhnutne pritom vyvstáva otázka, ako by svet dnes vyzeral, keby sa víťazstvo vo voľbách v roku 2000 bolo prisúdilo Gorovi.

Energia, ktorú v sebe našiel napriek svojej veľkej porážke, však vypovedá o niečom inom: ako je možné a morálne nevyhnutné konať aj z pozície bezmocnosti. Film hovorí o tom, že nie je hlúposť rozprávať ani vtedy, keď práve nikto nepočúva -- naopak, že je to jediný spôsob, ako niečo dosiahnuť. A niektorí už počúvať začali: mnohé americké metropoly, vrátane New Yorku a Los Angeles, sa zaviazali znížiť svoje uhlíkové emisie podľa Kjótskeho protokolu, ktorý Bushova vláda odmietla ratifikovať.

Film Nepríjemná pravda je aj napriek zdanlivo odťažitej téme divácky príťažlivý, prístupný aj laikovi či mladému divákovi. Je dojímavý a miestami dokonca humorný. Významným nedostatkom filmu však je, že neponúka žiadne riešenia: tie sú vytlačené mimo samotného deja, objavujú sa len drobným písmom v záverečných titulkoch. Je to škoda, pretože skrytá podstata Gorovho posolstva znie, že aj malé zmeny v konzumnom životnom štýle západného sveta by mohli katastrofický scenár zásadne zmeniť.

Autorka je doktorandka na katedre anglickej literatúry Oxfordskej univerzity

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

K tomu 23.9.2006, Jan Čulík: Gorův film "Nepohodlná pravda" , ZDE

Torrent na Nepohodlnou pravdu ZDEZDE