Ide napríklad o bezpečnosť zásobovania, zníženie závislosti od dovozu, tvorbu nových pracovných príležitostí, oživenie miestnej ekonomiky hlavne na vidieku atď. Dôvodov je iste viac, ale v politických kruhoch prevažuje viera, že vývoj bude napredovať ako doteraz a problémy s cenami, bezpečnosťou dodávok klasických palív (najmä ropy a zemného plynu) sa podarí vyriešiť. Slohovým cvičeniam na tému "rozvoj obnoviteľných zdrojov energie", ktoré sa či už u nás alebo v Európskej únii objavujú v rôznych energetických koncepciách, zelených a bielych knihách, však chýba to najdôležitejšie -- mechanizmy, ktoré by tento rozvoj skutočne podporovali.

Drahá ropa = presun k iným zdrojom

Hybným mechanizmom však v trhovej ekonomike môže byť len cena a tá je deformovaná v neprospech čistých zdrojov energie. Externé náklady zviazané s dosahmi spaľovania fosílnych palív na zdravie ľudí, na životné prostredie (klimatické zmeny, kyslé dažde) alebo vojenské výdavky spojené so zaistením bezpečnosti zdrojov ropy sú hradené z iných položiek a v cene energie sa neobjavujú, hoci evidentne existujú a ich objem je obrovský. Navyše tu existuje silný záujem nadnárodných ropných, plynárenských, resp. uhoľných spoločností zachovať súčasný stav. Obnoviteľné zdroje energie (OEZ) za tohto stavu zväčša nemôžu na trhu s energiami s fosílnymi palivami súťažiť, hoci aj tu sa situácia pomaly mení (veterná energia, biomasa na vykurovanie).

Dnes len ťažko možno predpokladať, že to budú politici, ktorí sa odhodlajú napraviť cenovú deštrukciu. Ukazuje sa, že podobne ako v iných prípadoch aj tu to bude príroda, ktorá zohrá rozhodujúcu úlohu. Spúšťacím mechanizmom bude obmedzenosť rezerv, neschopnosť pokryť stále rastúci dopyt po palivách, hlavne rope a následne jej vysoká cena, ktorá bude rozhodujúcim impulzom rozvoja obnoviteľných zdrojov. Takýto vývoj v prospech obnoviteľných zdrojov a efektívnejšieho využívania energie vo svete už prebehol niekoľkokrát po vypuknutí ropných kríz (rozvoj veternej energie vo svete po rokoch 1973 a 1980).

Odklon od klasického zemného plynu smerom k biomase v dôsledku vysokých cien je možné pozorovať aj u nás, keď ľudia aj bez akejkoľvek štátnej podpory prechádzajú na biomasu. V minulosti však posun smerom k OEZ bol zastavený tým, že krajiny vyvážajúce ropu boli schopné jej cenu účinne regulovať jej množstvom na svetových trhoch. Ukazuje sa, že v blízkej budúcnosti takéto správanie už nebude možné. Obmedzenosť rezerv, pokles produkcie ropných polí sa stáva realitou, pričom jej dosah bude viac ako stimulujúci pre rozvoj OEZ vo svete.

Spotreba sa zvyšuje, nové zdroje znižujú

Ropa je dnes najdôležitejšou energetickou surovinou. Na celkovej spotrebe energie sa podieľa 40 percentami a predstavuje až 90 percent palív spotrebovaných v doprave. Ropa je unikátna surovina s extrémne vysokou energetickou hustotou, od využitia ktorej je závislá prakticky každá krajina. Na úvod niekoľko faktov: spotreba ropy sa zvyšovala počas 87 z posledných 100 rokov. Zvyšných 13 rokov boli mimoriadne obdobia (vojny, ekonomické depresie). Ani v jednom roku, keď bol zaznamenaný rast HDP, nedošlo k zníženiu spotreby ropy. Previazanosť rastu ekonomiky a dostatku lacnej ropy je obrovská. No nájsť nové ložiská je stále zložitejšie. Pred polstoročím bola svetová spotreba asi 4 mld. barelov ročne a objavených bolo cca. 30 mld. barelov v nových ložiskách. Dnes je situácia opačná -- spotreba je 28 mld. barelov (2005) a objavených bolo menej ako 7 mld. barelov.

V každom z posledných 25 rokov svet spotreboval viac ropy ako sa v danom roku objavilo. Všetkých viac ako sto tzv. superobrovských ropných ložísk (s objemom viac ako 2 mld. barelov), ktoré predstavujú polovicu svetovej produkcie, bolo objavených v rokoch 1940 -- 1970. Žiadne také veľké ropné pole odvtedy objavené nebolo. A to aj napriek obrovským investíciám a novým technológiám. Podobne je to aj s tzv. obrovskými ložiskami charakterizovanými objemom 500 mil. barelov. Hoci tento objem sa môže zdať veľký z hľadiska celosvetovej spotreby 84 mil. barelov denne, je to spotreba len na niekoľko dní. V roku 2000 sa podarilo nájsť 16 takýchto obrovských ložísk, v roku 2001 to bolo 9, v roku 2002 už len dve a od roku 2003 sa také ložisko neobjavilo ani jedno. Otázka teda znie: ako budú ropné spoločnosti schopné pokrývať rastúci dopyt po rope v budúcnosti? Bývalý geológ British Petroleum (BP) Francis Harper sa vyjadril, že "svet sme prehľadali mnohokrát a nič také ako ložisko v Severnom mori tam už nie je. A už vôbec nie také ako Saudská Arábia."

Ropy sa bude ťažiť čoraz menej

Výsledkom toho všetkého je, že dnes na každý liter objavenej ropy pripadajú 4 litre spotrebovanej. Vrchol v novoobjavených ložiskách ropy bol zaznamenaný v roku 1965. Koľko ľudí si dnes tento fakt uvedomuje? Odvtedy sa síce ropa objavila na mnohých miestach, ale objem týchto ložísk bol čoraz menší. Posledný rok, keď bolo objavenej viac ropy, ako sa jej vo svete spotrebovalo, bol rok 1980! Hoci o "ropnom vrchole" (tzv. oil peak) sa diskutuje už od doby, keď boli uskutočnené prvé vrty, až v celkom nedávnej minulosti sa začalo objavovať čoraz viac alarmujúcich správ na túto tému. Charakteristické je, že hoci v predchádzajúcich desaťročiach boli názory na oil peak zosmiešňované, dnes dostávajú podporu a diskutuje sa o nich tak v americkom Kongrese, ako aj na rokovaniach G8 alebo v materiáloch EÚ.

Je zrejmé, že najväčšie a najľahšie využiteľné ropné polia boli objavené na začiatku histórie cieleného geologického prieskumu Zeme, kým menšie polia sa objavovali a začali využívať až po tom, keď ťažba z veľkých polí začala klesať. Do začiatku 90. rokov boli len dve krajiny vrátane USA, kde ťažba ropy klesala. Koncom 90. rokov do skupiny krajín, ktoré sa ocitli za vrcholom svojej ťažby, patrilo podľa štatistiky BP až desať veľkých producentov ropy. V súčasnosti je zo 65 najväčších krajín ťažiacich ropu 54 za svojím vrcholom a ich produkcia z roka na rok kontinuálne klesá. A to i napriek rekordne vysokým cenám, politickej podpore a novým technológiám. Prakticky v každej krajine sa ukazuje rovnaký vývoj -- maximum v objavených nových ložiskách je po niekoľkých rokoch nasledované maximom v produkcii.

Príkladov je viac ako dosť

V Severnom mori sa po prvýkrát ropa našla v roku 1969 a maximum novoobjavenej ropy bolo zaznamenané v roku 1973. Veľká Británia a Nórsko, ktoré sa na ťažbe v tejto lokalite podieľajú, dosiahli vrchol ťažby v rokoch 1999, resp. 2001. Celý región Severného mora je dnes poznamenaný s prudkým poklesom ťažby. Vo Veľkej Británii napríklad v poslednom období klesá ťažba ropy každý rok o 9 percent. Británia sa dnes stáva čistým dovozcom ropy po prvýkrát od roku 1992. To, čo je dôležité si uvedomiť, je skutočnosť, že celý tento proces nastal bez akéhokoľvek varovania a rýchlejšie ako ktokoľvek predpokladal. Len nedávno Norwegian Petroleum Directorate oznámil, že nórska ťažba by mala v tomto roku klesnúť o 5 percent. Podobný trend je možné sledovať aj v ostatných krajinách s výnimkou krajín OPEC. Z uvedeného je zrejmé, že svet sa blíži k bodu, keď nebude možné ďalej zvyšovať produkciu ropy -- a práve tento moment sa vo svete nazýva oil peak (alebo ropný vrchol). Ropný vrchol je typický pre každý ropný vrt, ropné pole alebo krajinu a pretože má svoju podstatu v geológii a nie je to ekonomický či technologický problém, nemôže byť odvrátený investovaním väčšieho objemu peňazí.

Peak (vrchol) neznamená, že ropy nebude. Peak znamená, že rast sa skončil. Hoci svet denne spotrebuje 85 mil. barelov ropy, pokles jej ťažby môže nastať kedykoľvek. Ekonomické dôsledky takéhoto javu môžu mať devastujúci účinok na každú oblasť výroby a spotreby. Veď si len pripomeňme, že pod ropné krízy sa na trhoch podpísal len niekoľkopercentný nedostatok tejto suroviny na trhu.

Je vhodné spomenúť, že oil peak bol po prvýkrát diskutovaný už v 50-tych rokoch. V roku 1956 americký geológ a zamestnanec spoločnosti Shell M. King Hubbert predpovedal, že ťažba ropy v štyridsiatich ôsmich štátoch USA (tzv. "lower states" bez Aljašky) dosiahne vrchol v roku 1971 a bude nasledovaná poklesom. Svoje tvrdenia založil na predpoklade, že vrchol nastane v čase, kedy sa vyťaží polovica objavených rezerv ropy v týchto štátoch. Spojené štáty

Jeho predpoveď bola odmietnutá väčšinou odborníkov a spoločnosť Shell dokonca cenzurovala jeho závery v tom zmysle, že peak nastane v priebehu niekoľkých desaťročí. História ukázala, že M. K. Hubbert mal pravdu. Vrchol v ťažbe nastal v roku 1970, kedy vyťažili 3,5 miliardy barelov. Od tej doby produkcia klesá, napríklad predvlani dosiahla 2,2 miliardy barelov ropy. Deje sa to napriek tomu, že do jej ťažby sa pritom investujú tisícky miliárd dolárov a využívajú čoraz viac sofistikované metódy prieskumu pri hľadaní nových ložísk. Každá nová technológia ťažby bola na americkej pôde vyskúšaná. Ale na zmene symetrie Gaussovej krivky popisujúcej ťažbu (nárast, vrchol, pokles) to nič nezmenilo. USA sa dnes nachádzajú na polovici cesty zostupnej časti krivky, inak vyjadrené spotrebovali tri štvrtiny dostupných rezerv ropy a každým dňom sa stávajú viac závislé na dovoze tejto suroviny. Dnešný dovoz predstavuje 56 percent spotreby a dosiahne 68 percent v roku 2025.

M. King Hubbertovi sa neskôr dostalo ospravedlnenia zo strany amerického ministerstva vnútra (Stewart Udall) a aj zadosťučinenia zo strany riaditeľa amerického geologického inštitútu (US Geological Survey), ktorý bol zo svojej funkcie nútený odstúpiť po tom, ako dlhé roky viedol kampaň proti Hubbertovi. Je vhodné zapamätať si postupnosť týchto udalostí a sledovať individuálne aj kolektívne správanie sa zainteresovaných, obzvlášť keď uvažujeme o globálnom ropnom peaku. Americká história opakovaná v mnohých ďalších krajinách je totiž predobrazom toho, čo bude nasledovať v celosvetovom meradle.

Veľká Británia

Podobne ako v USA, aj vo Veľkej Británii, bol vrchol v objavoch nasledovaný po niekoľkých rokoch vrcholom v produkcii a následným poklesom ťažby. Jediný rozdiel bol v tom, že oba vrcholy v prípade Spojeného kráľovstva nasledovali v kratšom období a pokles produkcie bol strmší, čo sa pripisuje modernejším technológiám.

Produkcia dosiahla vrchol na úrovni 2,7 milióna barelov denne v roku 1999 a v roku 2005 už zaznamenali ťažbu len vo výške 1,86 milióna barelov. Predpokladaná ťažba v roku 2010 je 1,25 milióna barelov a v roku 2020 by to už malo byť len 0,57 milióna barelov. V súčasnosti sa veľké ropné spoločnosti sťahujú z tohto regiónu a prenechávajú ho menším firmám. Priemerný ročný pokles produkcie sa pohybuje medzi siedmimi a ôsmimi percentami. Jedným z dôsledkom tohto javu bolo, že Británia sa stala čistým dovozcom ropy.

Vrchol ľahko dostupnej ropy

Nórsko začalo ťažiť ropu v Severnom mori v roku 1971 a produkcia dosiahla svoj vrchol v roku 2001 na hodnote 3,2 milióna barelov denne. Od tej doby sa ročne znižuje v priemere o 5 percent. Nórska vládna agentúra predpokladá, že v tomto roku dosiahne produkcia 2,43 milióna barelov každý deň a v roku 2007 to bude už len 2,25 milióna barelov denne. Medzi oblasti, v ktorých je ropný vrchol veľmi dobre zdokumentovaný a v ktorých nedošlo k žiadnemu politickému ovplyvňovaniu ťažby, patrí Texas, Severná Amerika, Veľká Británia a Nórsko. Tri ďalšie krajiny so zaznamenaným vrcholom -- avšak s nižším objemom ťažby - sú Argentína, Kolumbia a Egypt. Zo sledovania vývoja v týchto krajinách vyplýva, že ani rok dopredu nebolo možné určiť, kedy dôjde k maximálnej produkcii. A neexistovalo prakticky žiadne varovanie pred týmto javom. Vo väčšine prípadov bol vrchol ostrý, alebo trval len veľmi krátko. Po ňom nasledoval pokles ťažby.

Globálny trend ťažby ropy je ovplyvnený viacerými vonkajšími zásahmi (vojny, embargá, katastrofy) a nie je možné jednoducho uplatniť podobný model ako v prípade USA alebo Veľkej Británie. V poslednom čase sa však objavuje stále viac odborníkov, ktorí tvrdia že globálny ropný vrchol je možné očakávať do roku 2010, pričom niektorí tvrdia, že v prípade ľahkej (konvenčnej ropy Brent) svet dosiahol vrchol ťažby v minulom roku.

Generálny riaditeľ firmy Royal Dutch Shell Jeroen van der Veer pre Financial Times v januári tohto roku povedal, že ťažba takzvanej "ľahko dostupnej ropy" už presiahla vrchol. V podobnom duchu sa vyjadril aj Dave O'Reilly, ktorý je riaditeľom americkej ropnej spoločnosti ChevronTexaco. Treba si uvedomiť, že ropa sa vo svete vyskytuje v rôznych podobách a napríklad rezervy v bitúmenovej forme, respektíve vo forme takzvaných ropných pieskov sú obrovské. Rozdiel v nákladoch na ťažbu a v ekologických dopadoch je však výrazne v neprospech nekonvenčných foriem ropy.

Výhľad do budúcnosti

Pre analytikov ropného vrcholu je spoločné, že jeho existenciu nepopierajú. Líšia sa len v odhade, kedy k "peaku" príde. Podstatné je, že to nie sú iba jednotlivci, ale čím ďalej tým viac aj významné inštitúcie a zástupcovia finančného sektoru, ktorí tieto tvrdenia prezentujú. Aby bolo jasné, že je to naozaj tak, ponúkame čitateľom aj tabuľku Projekcia peaku celosvetovej ťažby ropy, v ktorej uvádzame len renomované a najviac citované zdroje.

Rozdiely v názoroch uvedených analytikov vyplývajú z rozdielneho odhadu celosvetových rezerv ropy. Zástancovia skoršieho vrcholu tvrdia, že rezervy sú 1 trilión barelov, kým najväčší optimisti vychádzajú z objemu 2 trilóny barelov, čo pri súčasnom trende spotreby vedie k vrcholu okolo roku 2030. Zaujímavé je, že aj najväčší optimisti (nadnárodné monopoly), ktorí majú interný záujem na zlepšenej bilancii rezerv, čo sa odráža v hodnote ich akcií na burze, predpokladajú, že k vrcholu príde okolo roku 2030. Rozdiel medzi pesimistami a optimistami je teda sotva 25 rokov. Aj v tom najlepšom prípade je to doba skutočne veľmi krátka na prechod a budovanie infraštruktúry založenej na obnoviteľných zdrojoch.

Ekonomické dôsledky ropnej krízy

Ak však ropný vrchol nastane skôr, situácia bude kritická, o čom svedčia príklady z blízkej minulosti. Neschopnosť pokryť dopyt znamená totiž nárast cien a následne ekonomickú krízu. Od roku 1965 svet zažil niekoľko náhlych nárastov cien ropy. Každý z nich bol nasledovaný ekonomickou krízou značného rozsahu. V roku 1973 po vojne medzi Izraelom a Egyptom (Yom Kippur), v rokoch 1979-1980 po Iránskej revolúcii a vypuknutí iránsko-irackej vojny, v roku 1990 po prvej vojne v Perzskom zálive, v roku 1997 po vypuknutí krízy na ázijských finančných trhoch. Najintenzívnejšie sa nárast cien na ekonomike odrazil po prvých dvoch udalostiach označovaných za ropné krízy.

V roku 1973 sa cena ropy zdvojnásobila (na 35 amerických dolárov za barel v dnešných cenách) po tom, ako krajiny vedené Saudskou Arábiou (dnešný OPEC) uvalili embargo na vývoz ropy do USA, čo bola odveta za americkú podporu Izraela vo vojne Yom Kippur. Podstatné na celej kríze bolo, že celosvetová ponuka ropy sa v tom čase znížila len o 9 percent! Aj to však bolo dostatočné na to, aby kríza zasiahla všetky rozvinuté západné krajiny. Komunistických štátov zásobovaných lacnou ropou zo Sovietskeho zväzu sa kríza nedotkla. Pokles ekonomiky trval niekoľko mesiacov a viedol často až k panickému správaniu spotrebiteľov. Po tom, ako si Saudská Arábia uvedomila, že dlhodobejšia kríza by sa mohla prejaviť na jej zníženom exporte v budúcnosti a na jej vlastnej ekonomike v dôsledku nástupu úsporných opatrení a rozvoji obnoviteľných zdrojov -- v tom čase došlo k najväčšiemu rozmachu veternej energie v USA -- embargo zrušila. Druhá a podstatne väčšia ropná kríza bola odštartovaná zvr-hnutím iránskeho šacha v roku 1979. Šok nastal až po vypuknutí vojny a cena ropy dosiahla úroveň 80 dolárov za barel v dnešných cenách. Výsledkom bola opätovná kríza a recesia celosvetovej ekonomiky. Nedostatok ropy na trhoch však predstavoval len 4 percentá!

Autor je fyzik, účastník Climate Network Europe, participoval na niekoľkých medzinárodných rokovaniach za účasti politikov pod záštitou OSN

Dokončenie príští týždeň

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO