27. 10. 2004
Martinská deklaráciaDeklarácia Slovenského Národa Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat. |
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou. Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a ozostáuajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova. Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia. V meně slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada. Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje: 1. Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetev. 2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utuoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia. 3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie. Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovat a dľa svojich sít prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva. Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady |
T. G. Masaryk a odkaz Republiky československé | RSS 2.0 Historie > | ||
---|---|---|---|
27. 10. 2004 | Washingtonská deklarace z 18. října 1918 | ||
27. 10. 2004 | Provolání Národního výboru ke vzniku Československa | ||
27. 10. 2004 | Manifest císaře Karla I. ze 16. října 1918 | ||
27. 10. 2004 | První zákon Československé republiky | ||
27. 10. 2004 | Projev T. G. Masaryka k 28. říjnu 1919 | ||
27. 10. 2004 | Zahajovací řeč prvního dne Národního shromáždění československého | ||
27. 10. 2004 | Martinská deklarácia | ||
27. 10. 2004 | Nasrat! Jo, nasrat! | Zdeněk Bárta | |
27. 10. 2004 | Události října 1918 | ||
27. 10. 2004 | Československá Amerika ve zbrani | ||
6. 10. 2004 | Evropa směřuje k velmoci, ale s jakými hodnotami? | Radek Vogl | |
13. 9. 2004 | Masaryk: "První světová válka zdemokratizovala Evropu" | Alois Paul | |
8. 9. 2004 | Jak využít Tomáše Garrigue Masaryka v postmoderní společnosti | Štefan Švec | |
24. 8. 2004 | Štrbský protokol - "polozabudnutý" dokument | Vladimír Draxler | |
20. 8. 2004 | Benešovy dekrety potvrzuje Charta OSN | Jiří Šoler |