Priebeh sporu o plyn medzi Ruskom a Ukrajinou zrekapituloval poslancom Európskeho parlamentu na včerajšom rokovaní podpredseda vlády ČR pre európske záležitosti Alexandr Vondra. Informoval ich aj o krokoch, ktoré české Predsedníctvo robí na obnovenie dodávok plynu pre Európu. Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007.

Andris Piebalgs (komisár pre energetiku (2004 - 2009) sa europoslancom vyznal z toho, že mu súčasná situácia pripomína tzv. Ropné šoky zo 70. rokov. Prudký nárast cien ropy na svetových trhoch v 70. rokoch 20. storočia. Tento prudký nárast cien čierneho zlata bol jednou z príčin veľkej inflácie v tomto období. Piebalgs zopakoval slová šéfa komisie José Manuela Barrosa, že "obe strany stratili svoju reputáciu ako spoľahliví dodávatelia energie do Európskej únie".

Viacerí Europoslanci v diskusii pripomenuli nutnosť formovať novú spoločnú energetickú politiku Európskej únie. Poliak Jacek Saryusz-Wolski, predseda zahraničného výboru EP únii vyčítal, že sa nepoučila z podobnej krízy z roku 2006, "kedy si Európa uvedomila svoje obmedzenia a citlivosť".

Hannes Swoboda, rakúsky podpredseda skupiny eurosocialistov si tiež myslí, že sa situácia dala predvídať. Je podľa neho neprijateľné, aby niektoré krajiny mali málo alebo žiadne rezervy tejto strategickej suroviny.

Drastické opatrenie proti Ukrajine navrhla slovenská europoslankyňa Irena Belohorská. V EP uviedla: "Premiérka Ukrajiny Tymošenková odmietla žiadosť Slovenska o obnovenie dodavok zemného plynu, s odôvodnením "Ukrajina nemá dostatok plynu - nemáme vlastné zásoby, nebudete mať ani vy"". Komisárovi Piebalgsovi sa Belohorská poďakovala za snahy o riešenie a navrhla mu "zastaviť príspevok na Ukrajinu ako jednému nezodpovednému partnerovi".

K zhovievavosti s Ukrajinou naopak vyzýva ďalšia slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská, ktorá je členskou delegácie EP -- Ukrajina. Pleštinská verí, že Únia nezanevrie na krajiny bývalého sovietskeho bloku, ktoré sa chcú vymaniť z vplyvu Ruska. "Občania Ukrajiny nemôžu trpieť za to, že ich politici zlyhali." Ako ďalej povedala, je ťažko posúdiť, ktorá strana nesie väčšiu vinu, "jedno je jasné, že Slovensko a Bulharsko potrebujú naliehavo pomoc". Myslí si, že Gazprom a Naftogas "sa zahrávajú s dôverou európskych spotrebiteľov."

Poľská poslankyňa Hanna Foltyn-Kubicka zo skupiny Európa národov vidí vinníka skôr na ruskej strane. Základom krízy je podľa nej to, že "EÚ nie je schopná konať proti agresívnej Putinovej politike." Britský poslanec Gerard Batten zo skupiny Nezávislosť/Demokracia adresoval tvrdé slová na adresu ruského prezidenta. Podľa neho "robí robí to, čo by robil každý gangster, stiahol zásoby a vynucuje si svoje podmienky". "Európa buď bude pripravená zaplatiť oveľa viac za tieto dodávky plynu z Ruska, alebo musí nájsť alternatívne dodávky", konštatoval Batten.

Zástupkyňa zelených Rebecca Harms pochvávalila Komisu za odmietavý postoj Komisie k slovenskej snahe o spustenie elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.