Bolívijská kríza

Stretnutie si vyžiadala kríza v Bolívii. Nedávne referendum síce prezidenta Moralesa posilnilo, nezlomilo však moc opozície regrutujúcej sa najmä z bohatších západných regiónov krajiny. Centrom konfliktu sú zisky zo zemného plynu. Zatiaľ čo prezident chce ich redistribúciu viac centralizovať, aby získal ďalšie prostriedky na rozvoj chudobných západných provincií, východné provincie vedené opozíciu požadujú väčšiu autonómiu ktorá by súčasne znamenala, že si môžu ponechať väčšiu časť zisku. Sociálne rozdiely posilňuje aj etnický faktor – na bohatšom východe žijú prevažne bieli potomkovia európskych prisťahovalcov, na hornatom západe zas pôvodní Indiáni.

Opozičné protesty proti Moralesomu návrhu novej ústavy, ktorá by posilňovala centrum, redistribúciu, verejné vlastníctvo – podľa vzoru „latinskoamerického socializmu“ Huga Chaveza – sa stávali čoraz násilnejšie, až 16. septembra pri útoku na nákladné auto zmasakrovali niekoľkých Moralesových stúpencov. Vláda vyhlásia nasledujúci deň výnimočný stav. Nasledovali ďalšie úmrtia, bombový útok na plynovod, rabovanie, ničenie.

Moralesova vláda obvinila opozíciu kontrolujúcu východné regióny z toho, že vytvára podmienky na vznik občianskej vojny a nezákonné zvrhnutie vlády. Veľvyslancovi USA, ktorého obvinila z „konšpirácie proti demokracii“ a podpory separatistom nariadila, aby z krajiny odišiel. Faktom je, že jeho správanie v krajine bolo prinajmenšom kontroverzné. Pred niekoľkými dňami sa stretol so skupinou opozičných lídrov, čím de facto podporil násilnú kampaň proti demokraticky zvolenej vláde. Špekulácie o jeho skutočnej agende podporuje aj fakt, že Philip Goldberg slúžil predtým na Balkáne a do Bolívie prišiel priamo z Kosova. Moralesov najbližší politický spojenec, venezuelský prezident Hugo Chavez, urobil podobný krok vo Venzuele. Amerického veľvyslanca vyzval na odchod čiastočne „zo solidarity z Bolíviou“, ale aj pre obvinenia, že spolu s venezuelskou opozíciou plánoval puč proti Chavezovej vláde.

„Gringo go home“

V reakcii na tento vývoj zvolala čilská prezidentka Michelle Bacheleto a brazílsky prezident Lula da Silva, so súhlasom Moralesa, stretnutie UNASUL. Nejde len o snahu predísť rozrastaniu konfliktu, ktorý by mohol destabilizovať celý región, a predovšetkým dodávky plynu do Brazílie či Argentíny. UNASUL je najnovším pokusom o postupnú integráciu juhoamerického regiónu a práve v integrácii vidia regionálni lídri spôsob, ako jednak predchádzať konfliktom v rámci subkontinentu, jedna obmedzovať vplyv Spojených štátov amerických. A odpor proti zasahovaniu „gringos“ nie je zďaleka špecifikom radikálne ľavicových vlád. Koniec koncov, vojenské puče organizované americkými tajnými službami v Latinskej Amerike od 50. rokov postihovali ľavicové i pravicovo-konzervatívne vlády. Spájalo ich len to, že sa snažili o nezávislú politiku.

Deväť latinskoamerických prezidentov vyjadrilo na summite Moralesovi plnú podporu a odsúdilo násilnosť opozičných protestov. Pred regiónom tak teraz stoja v podstate tri scenáre.

Ak neuspejú snahy o diplomatické riešenie konfliktu, Bolíviu pravdepodobne zachváti občianska vojna. Opozícii sa s podporou USA (minimálne politickou) podarí uchvátiť moc. UNASUL stratí výrazne politický kredit a región bude naďalej otvorený intervenciám USA sledujúcim predovšetkým americké obchodné záujmy – teda prístup k surovinám. Ostane otvorené, aký vplyv by to mohlo mať na vývoj v susednej Venezuele, v každom prípade by však posilnilo anti-Chavezovskú opozíciu.

Morales sa môže pokúsiť zachrániť tým, že sa oprie o vojenskú pomoc Venezuely. Hugo Chavez už vyhlásil, že jeho krajina je pripravená zasiahnuť. Takáto „spojenecká pomoc“ by však situáciu iba skomplikovala. Opozícia proti Moralesovi by získala kredit „obrancu štátnej zvrchovanosti“ a výsledkom by s vysokou pravdepodobnosťou bola opäť občianska vojna. O to viac, že pri venezuelskej intervencii by Morales ťažko mohol počítať s lojalitou vlastnej armády. A samozrejme, snahy o regionálnu integráciu by opäť vyšli nazmar, subkontinet by sa rozdelil na tábory „radikálne ľavicových vlád“ okolo Venezuely a „umiernených“, ako je Brazília, Argentína, Chile... A Washingtonu by sa opäť otvoril priestor na presadzovanie vlastných záujmov.

V ideálnom prípade sa UNASUL-u podarí uspieť a konflikt urovnať diplomaticky. Získa tým silný politický kredit. Ukáže sa, že spolupráca medzi „radikálnou latinskoamerickou ľavicou“ a umiernene ľavicovými lídrami je nielen možná, ale aj efektívna. Dokáže zabezpečiť riešenie regionálnych problémov bez toho, aby sa vytváral priestor na zasahovanie zvonka.

Zatiaľ sa zdá, že vývoj ide týmto smerom. Nepochybne aj vďaka tlaku susedných krajín súhlasili lídri bolívijskej opozície s pokojným riešením sporu. Rozhovory sa nebudú týkať najkontroverznejšej témy – zmien ústavy – oproti násiliu spred dvoch týždňov sú však pozitívnym krokom.

Latinská Amerika hľadá alternatívy neoliberálnej ekonomiky a cestu spod dominantného politického vplyvu USA. Historické skúsenosti so zlyhaniami podobných snáh v minulosti by mali jej lídrom ukázať, že či sa rozhodnú kráčať radikálnejšou, či umiernenou cestou, dôležité je, aby kráčali spolu.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO