• Íri budú hlasovať znovu. Najskôr však o jeden a pol roka, čo posunie (v prípade, že by druhé referendnum bolo úspešné) vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti a voľby do EP by museli prebehnúť bez novôt, ktoré  zavádza. Možnosť, ktorá zafungovala pri zmluve z Nice, bola veľmi kritizovaná a  po druhýkrát už nemusí byť priechodná. Od Írov by si to vyžadovalo identifikovať, čo boli dôvody, pre ktoré obyvatelia zmluvu odmietli a vyjednať protokol k zmluve, ktorý by v sporných bodoch ponechával Írsku väčšiu slobodu. Premiér Brian Cowen v predvečer hlasovania túto možnosť odmietol, zmena názoru však nie je vylúčená.
• Ostatné členské krajiny EÚ bez ohľadu na írske "nie" budú s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať v ratifikácii. Problematická je situácia najmä v Británii, kde sa na budúci týždeň očakáva hlasovanie v Snemovni lordov. Vláda Gordona Browna bud musieť čeliť tlaku opozície, ktorá bude s novým argumentom v rukách napádať legitimitu ratifikácie v parlamente.
• Dôležitú úlohu v tom, čo sa bude ďalej diať môže zohrať Francúzsko, ktoré o dva týždne preberie Předsednictvo . Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne. Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016. EÚ.  Francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Jean-Pierre Jouyet vyhlásil, že treba počkať na ukončenie ratifikačného procesu vo všetkých štátoch a na jeho konci sa spolu s Írmi zamyslieť nad tým, ako to vyriešiť.
• Únia nebude mať žiadnu novú zmluvu. Ako povedal francúzsky premiér Francois Fillon: "Ak Íri Lisabonskú zmluvu odmietnu, pochopiteľne nebude žiadna Lisabonská zmluva." To by napríklad znamenalo žiadne posilnenie právomocí Európskeho parlamentu, žiadny stály predseda Európskej rady, atď.. Európska únia bude fungovať tak ako to predpokladá zmluva z Nice. Už v Nice sa dohodlo, že pri dosiahnutí hranice 27 členských štátov, počet komisárov už nebude zodpovedať počtu krajín a nastúpi princíp rotácie. Európsky parlament by mal mať po voľbách v roku 2009 len 732 poslancov (v porovnaní s dnešnými 785 a s 750, s ktorými počítala Lisabonská zmluva). Prípadné menšie inštitucionálne zmeny môže Únia vpašovať do prístupových zmlúv nových členských štátov, napr. najbližšie Chorvátska.

Lídri kampane "proti" neskrývajú spokojnosť. "Írski občania preukázali obrovskú odvahu a múdrosť pri analyzovaní faktov, ktoré im boli predložené", cituje BBC Decana Ganleyho z skupiny Libertas. Výsledok podľa neho dáva premiérovi mandát na to, aby išiel do Bruselu a vyjednal lepšiu dohodu. Cowen však už pred hlasovaním vyhlásil, že ak si niekto myslí, že Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčov môže dostať niečo lepšie, tak je na omyle. Britský denník The Times cituje nemenovaného predstaviteľa strany Fianna Fail: "Zdá sa, že ľudia zabudli, ako vyzeralo Írsko predtým, než do neho začali prúdiť európske peniaze. Zdá sa, že si myslia, že sme boli sami strojcom nášho úspechu. Mýlia sa".