Korupcia a dezintegrácia tlačili Rusko nadol. Preto je namieste otázka, aký môže byť nový ruský prezident, ktorého si voliči zvolili v dohodnutom termíne a demokraticky spomedzi viacerých kandidátov. Bude väčší liberál ako jeho predchodca? Práve to teraz zamestnáva kremľológov na celom svete.

Čo teda čaká Rusko? Prezident-čakateľ vyrástol podobne ako jeho predchodca a ťahač -- najprv v Leningrade, potom v Sankt Peterburgu. To podporuje tézu, že Dmitrij Medvedev sa bude ďalej zasadzovať za rozvoj politického systému krajiny tak, aby sa v ňom cítila dobre liberálna demokracia ruského typu. Je to v úplnom súlade s politickými názormi V. Putina. Nakoniec, už viac ako desať rokov tvoria tím a pri hlbšej analýze ich politického správania zistíme, že neexistuje osobitný tím V. Putina a osobitný tím D. Medvedeva. To je dobrý základ na to, aby jeden bol prezident de jure a druhý symbol a národný vodca de facto.

Samozrejme, kritici môžu argumentovať modernými dejinami Ruska, keď sa nástupca neudržal a prekročil dohodnutý rubikon. Nikita Chruščov dal napríklad tri roky po smrti Josifa Stalina verejne odsúdiť jeho kult osobnosti, hoci s ním predtým aktívne kolaboroval. Michail Gorbačov sa vysmieval Leonidovi Brežnevovi a ani Vladimír Putin, aj keď na verejnosti sa držal, nemal o B. Jeľcinovi bohvieakú mienku.

Pre Dmitrija Medvedeva je však rozhodujúcou otázka integrácie Ruska do globálneho politického a ekonomického systému. Dokazuje to napríklad jeho vystúpenie v Davose v roku 2007. Lenže tento strategický cieľ bol aj medzi Putinovými prioritami. A ak si niekto myslí, že D. Medvedev sa veľmi rýchlo odkloní od paradigmy načrtnutej svojím predchodcom, zrejme sa mýli. Vždy totiž dával nekompromisne najavo, že je za upevnenie konceptu právneho štátu a suverénnu demokraciu. A vždy tvrdil, že demokracia nepotrebuje nijaký prívlastok. Demokracia v Rusku sa musí opierať o suverenitu a špecifiká ruskej politickej kultúry a aj o historické skúsenosti. Hodnotiteľom demokracie v Rusku musí byť vlastný národ, pretože ani v Rusku a ani inde sa nebuduje, nerozvíja a nezdokonaľuje demokracia pre OBSE či PZ RE. Pokusy o "bruselodemokraciu", či "washingtodemokraciu" budú pre Medvedeva rovnako neprijateľné, ako boli pre Putina.

Rusko na čele s D. Medvedevom sa bude zjavne konštruovať na vopred definovanej ideologickej schéme: symbióza liberalizmu a patriotizmu s ďalším skvalitňovaním efektívnej demokracie a suverenity. Pretože sa Rusko dostalo do novej etapy svojho rozvoja, je potrebné vziať tieto atribúty do úvahy, akceptovať ich a pomáhať im rozvinúť sa, nie proti nim bojovať.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO