"Klimatické zmeny už majú hlboký vplyv na medzinárodnú bezpečnosť", tvrdí Vysoký predstaviteľ pre SZBP, Javier Solana. Šéf zahraničnej politiky Spoločenstva si myslí, že "redukcia ornej pôdy, rozšírený nedostatok vody, ubúdanie zásob potravín a rýb, zvýšená povodňová aktivita a predlžujúce sa obdobia sucha" budú pôsobiť ako spúšťací mechanizmus boja o globálne prírodné zdroje. Britský Guardian píše: "Zvlášť nedostatok vody má potenciál zapríčiniť občianske nepokoje".

Arktické morské ľadovce môžu spôsobiť konflikt záujmov medzi Moskvou a EÚ, tvrdí Solanova správa. Arktická snehová pokrývka sa roztápa, čím sprístupňuje ložiská minerálnych zdrojov pre komerčné využitie. Oblasť sa môže stať sa geostrategicky významnou.

Ruskí vedci spôsobili medzinárodný rozruch v uplynulom roku. Na chrbát Arktického mora umiestnili ruskú vlajku. Vladimír Putin a zvyšok Kremľa ich označil za národných hrdinov, čo si viacerí analytici vysvetlili ako gesto nárokovania si na prístup k tamojším nerastným surovinám.

Autori správy predpokladajú, že pre energetickú bezpečnosť bude dôležitý aj vývoj v strednej Ázii a miera stability tamojších štátov.

Energetiku za kľúčový bezpečnostný prvok označil aj nemenovaný diplomat Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Dodal: "Budeme sa snažiť nájsť oblasti, kde môže NATO priniesť pridanú hodnotu", cituje Guardian.

Masová klimatická migrácia môže ohroziť svetovú stabilitu. V dôsledku nepriaznivej zmeny klímy je pravdepodobné, že celé oblasti sa vysídlia a pôvodní obyvatelia budú putovať do iných končín, kde bude podnebie priateľské k prežitiu. "Ak medzinárodné spoločenstvo zlyhá v odpovedaní na tieto hrozby, multilaterálny systém bude ohrozený", varuje Solana.

Javier Solana predstaví správu o klimatických a energetických konfliktoch počas jarného summitu Európskej rady. Okrem vymenovania nebezpečenstiev bude obsahovať aj sériu odporúčaní, ako odpovedať na prírodné pohromy a predchádzať konfliktom vyplývajúcich z nedostatku zdrojov. Jedným z konkrétnych odporúčaní je napríklad rozvíjanie "uhlíkovej" diplomacie, teda spolupráce v oblasti boja proti klimatickým zmenám.

Správu vypracovali Javier Solana a komisárka Benita Ferrero-Waldner, zodpovedná za vonkajšie vzťahy. Neoficiálnu verziu sa podarilo získať denníku The Guardian, ktorý jej základné myšlienky verejne publikoval.

DOKUMENT: COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION, J. Solana, B. Ferrero-Waldner: Climate change and international security ARCHIV BL