Correa takéto obvinenia odmietal. V televíznej debate však súčasne otvorene podporil sociálne programy Chávezovej vlády, ktoré priniesli bezplatné zdravotníctvo a prístup k vzdelaniu pre najchudobnejších. Venezuelu zároveň označil za demokraciu, v ktorej sa konajú voľby a opozičné médiá prezidenta každodenne kritizujú. Okrem toho na ekvádorskú verejnosť strašenie "ďalšou Venezuelou" pravdepodobne zabrať nemohlo, keďže podľa nedávneho prieskumu 86 percent tamojšieho obyvateľstva Cháveza obdivuje.

Correa prisľúbil, že jeho prioritou sa stane znížiť počet ľudí žijúcich v chudobe -- aj keby to malo znamenať, že bude potrebné opätovne prerokovať splácanie vyše desiatich miliárd dolárov verejného dlhu, ktorý splácanie výrazne zaťažuje štátny rozpočet. Jeho oponentovi to dalo do rúk ďalšiu možnosť strašiť voličov, tentoraz údajnou hroziacou ekonomickou krízou. Spomienky na krízu z konca deväťdesiatych rokov, ktorá vyvolala jednu z najväčších vĺn emigrácie z krajiny, sú ešte stále čerstvé. Zmenili sa však ekonomické podmienky. Krajina okrem iného prijala v roku 2000 za svoju menu americký dolár, čím znížila riziko znehodnotenia meny a inflácia sa znížila z 96 percent pred šiestimi rokmi na dnešných 3,3 percenta.

Ekonomika krajiny je v dobrom stave. Má pozitívne saldo zahraničného obchodu a prebytkový rozpočet. Víťazstvo ľavicového kandidáta, ktorý chce časť ziskov zahraničných ropných spoločností -- ropa tvorí 58 percent exportu -- investovať do zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, nie je ekonomickou hrozbou. V Bolívii, kde Moralesova vláda zvýšila podiel štátu na ziskoch z ťažby ropy o niekoľko miliárd dolárov, sa takáto stratégia ukázala ako úspešná.

Hoci Correa ani zďaleka nie je takým stúpencom politiky USA v regióne ako Noboa -- stavia sa proti dohode o "voľnom obchode", neplánuje prerušiť vzťahy s Venezuelou a Kubou a nechystá sa obnoviť prenájom pre americkú vojnovú základňu v Mante po vypršaní doterajšej dohody v roku 2009 -- jeho víťazstvo ešte nemusí vyvolať pomstu USA.

Najnovším trendom je, že napriek hrozbám a otvorenej podpore "spojeneckých" kandidátov sa Washington snaží nekomplikovať po víťazstve ľavicových kandidátov vzťahy ekonomickými či politickými sankciami -- ako sa napokon ukázalo, keď do prezidentského kresla v Nikarague zasadol niekdajší úhlavný nepriateľ USA Daniel Ortega. Žijeme v novom svete a strach už nestačí, aby zabránil obyvateľom Latinskej Ameriky hlasovať za zmenu.

Autor je spoluriaditeľ amerického Centra pre ekonomicko-politický výskum (CEPR). Článok bol pôvodne uverejnený vo Washington Post Online a Slovu ho autor poskytuje v rámci podpory voľného šírenia zdrojov (open source). Upravené a krátené.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO