Dvanásťstránkový dokument vypracovala Kongregácia pre doktrínu a vieru, podľa mnohých hlavný "strážca" katolíckej ortodoxie.

Obsah dokumentu nie je až takým prekvapením. Ak niekto čakal, že séria škandálov, ktorá nedávno otriasla katolíckou cirkvou, ju prinúti prehodnotiť niektoré zastarané postoje (povinný celibát kňazov, zákaz vysväcovania žien a pod.), musel sa sklamať. Naopak, posilnilo sa skôr konzervatívne krídlo. A to aj vo vzťahu k homosexualite.

Keď sa v roku 2000 organizovala v Ríme gaypride, mala to byť ruka zmierenia podaná katolíckej cirkvi. Bola odmietnutá. Pápež vyhlásil: "Musím vyjadriť smútok nad... urážkou kresťanských hodnôt a mesta, ktoré je také drahé srdciam všetkých katolíkov." Festival sa však nakoniec konal. Svätopeterskému stolcu sa ho nepodarilo zakázať, talianskym neofašistom prerušiť.

Odvtedy sa zvýšil počet krajín, ktoré úplne legalizovali manželstvá homosexuálov (Holandsko, Belgicko, dve provincie v Kanade), prípadne zaviedli inštitút registrovaného partnerstva (Francúzsko, Nemecko, Argentína a iné). Cirkev to pochopila ako oslabovanie svojho postavenia a zavelila do protiútoku. V januári bol vydaný prvý dokument odsudzujúci takéto kroky, minulý týždeň pribudol ďalší -- Úvahy o návrhoch právne uznať partnerstvá medzi homosexuálnymi ľuďmi.

V dokumente badať dve roviny videnia. Zatiaľ čo na úrovni indivídua je cirkev schopná homosexualitu tolerovať a nepovažuje ju za hriech ("... muži a ženy s homosexuálnymi tendenciami musia byť akceptovaní s rešpektom, súcitom a citlivosťou. Treba sa vyhnúť každému prejavu nespravodlivej diskriminácie voči nim."), prenášanie tejto tolerancie na úroveň spoločnosti odmieta. Podľa nej homosexuálne partnerstvá odporujú zdravému rozumu, biologickému a antropologickému poriadku, spoločenskému poriadku i právnemu poriadku. V rozpore so zdravým rozumom sú preto, lebo "dávajú právne záruky, podobné tým, ktoré má manželstvo, partnerstvám medzi osobami rovnakého pohlavia". A to nie je, podľa katolíckej cirkvi, správne, lebo by to "zahmlilo niektoré základné morálne hodnoty a zapríčinilo znehodnotenie inštitútu manželstva".

Toto obmedzenie nemožno v logike dokumentu považovať ani za nespravodlivé či porušujúce práva jednotlivca. "Odmietnutie spoločenského a právneho statusu manželstva formám spolužitia, ktoré nie sú a nemôžu byť manželskými (v zmysle, že nemôžu viesť k splodeniu detí -- pozn. red.), neodporuje spravodlivosti, naopak, spravodlivosť si to vyžaduje."

Keďže vďaka posunu v myslení katolíckej cirkvi už nie je samotná homosexualita považovaná za hriech, odmietanie spoločenskej akceptácie jej prejavov musí stáť na niečom inom. V prvom rade, ešte vždy sa pokladá za deviáciu -- neželanú odchýlku z normy. Odchýlku, ktorú treba prijať, no zabrániť jej verejnej manifestácii, a tým aj čo najväčšmi obmedziť jej šírenie.

Navyše, vnímanie spoločenského postavenia homosexuality ovplyvňuje aj to, ako sa katolicizmus pozerá na rodinu. Problém nie je v tom, že predstavuje základnú bunku spoločnosti, ale v úzkom definovaní jej "správnej podoby". Kultúrne (priestorovo i časovo) špecifické spolužitie dvoch heterosexuálnych partnerov, ktorí spolu vychovávajú deti, sa berie za jediný prirodzený (a teda akceptovateľný) model. Je to len názor laika (a navyše neveriaceho), no s takýmto vnímaním môže cirkev len ťažko naplniť svoju ambíciu stať sa univerzálnou inštitúciou.

Záver dokumentu tvoria odporúčania pre katolíckych politikov. Z predchádzajúcich argumentov im jednoznačne vyplýva, že "hlasovať v prospech takéhoto zákona (uznávajúceho homosexuálne partnerstvá -- pozn. red.) by bolo škodlivé pre spoločné dobro a je hlboko nemorálne".

Je otázne, aký bude mať dosah na skutočný vývoj legislatívy vo svete. Opäť sa však otvorili mnohé otázky postavenia homosexuality (a homosexuálov) vo vzťahu ku katolíckej cirkvi. A prejavila sa nešťastná tendencia, keď niektorí konzervatívnejší predstavitelia cirkvi dávali nedávne sexuálne škandály do súvislosti s tým, že sa liberalizoval postoj k prijímaniu gejov do kňazského stavu.

Konkrétnym výsledkom zatiaľ je, že mnoho aktivistov za práva homosexuálov i politikov ostalo zarazených a nahnevaných.

Volker Beck, dlhoročný člen nemeckých zelených, dokonca povedal: "Smutný dokument úzkoprsého fanatizmu..."

Priveľmi prísne hodnotenie?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO