Dodržiavanie práva je pre vznik a zavedenie vynálezu rozhodujúce

Talentovaní ľudia môžu vykonávať rôzne činnosti, no podnikanie vyžaduje špeciálny druh talentu. Podnikateľ často nie je vynálezca, ale ten kto dokáže využiť vynález pre zbohatnutie, získanie moci a prestíže. Podnikatelia sú šachistami iba vtedy, ak je to spoločensky prestížna činnosť a aj, pokiaľ je to možné, dobre vynáša.

Vo všeobecnosti s Vami súhlasím, no tiež si myslím, že preferencie sa medzi ľuďmi značne líšia, pričom niektorí obetujú viac vecí, vrátane záujmov a radosti, preto aby získali peniaze, moc a prestíž.

Einstein a Stravinský neboli pôvodne podnikatelia. Tí nemusia byť vždy geniálni. Sú charakteristickí organizačnými schopnosťami, presviedčaním druhých a ochotou ísť do rizika. Ich talent môže byť veľký ale značne odlišný od talentu výskumníka či skladateľa.

To môže byť pravda, nie som kvalifikovaný na to odpovedať. Mám ale podozrenie, že nie každý psychológ by v tomto so Spearmanom súhlasil.

Neviem, čo by si Edison mohol vybrať. Možno by vylepšoval zbrane alebo brnenia.

Vplyv spoločnosti je rozhodujúci. Vláda zákona je podľa mňa základom toho, aby v spoločnosti nielen vznikali vynálezy ale aby sa aj dostali do širšieho užívania.

Ani jedno. Pre mňa to znamená, že van Gogh mal menšie obchodné schopnosti a väčší umelecký talent, zatiaľ čo Dalí bol lepší a oddanejší obchodník s o niečo menším (podľa mňa) umeleckým talentom.

Som viac ako skeptický k štúdiám, podľa ktorých sú černosi menej inteligentní ako druhí. Veľa černochov je veľmi inteligentných a niektorí sú iným spôsobom tiež inteligentní. Povedal by som ale, že dielo talentovaného jazzistu má bližšie k talentu Stravinského.

Aj v čase najsilnejšej diskriminácie sa niektorým černochom darilo vo vede, umení a podnikaní, no je pravda, že ich celkový počet bol nízky. Určite máte pravdu v tom, že diskriminácia zvýšila počet jazzových skladateľov a hudobníkov.

Rozhodne nie. Veľa hlúpych ľudí prišlo k peniazom náhodou, brutálnou silou či jednoduchým podvodom. A pravdaže veľa geniálnych ľudí nie je bohatých.

To je otázka pre psychológia, nie pre ekonóma.

Proces inovácie vyžaduje spoluprácu a súťaživosť zároveň

Aj keď nie som odborník na japonské hospodárstvo, hlavný zdroj ekonomických problémov vidím v inštitucionálnom a makroekonomickom správaní, obzvlášť v spôsobe, ktorým banky vyberajú tých, ktorým požičiavajú peniaze. Pre Japonsko sa zdá byť typické, že inovácie vznikajú v rámci veľkých podnikov, na rozdiel od Severnej Ameriky, kde vynálezy ako lietadlo, telefón, atď, vymysleli najskôr jednotlivci a následne vylepšili veľké podniky. Možno práve preto je Japonsko lepšie v zlepšovaní vynálezov ako v ich vymýšľaní.

Myslím, že ekonomická výkonnosť viac závisí na prítomnosti trhu ako na demokracii, hoci obidva tieto faktory majú tendenciu zlučovania.

Nedá sa očakávať, že nejaký systém navždy prežije. No v krátkodobom horizonte nevidím dôkaz toho, že kapitalizmus zanikne. Pravdaže, reformácia kapitalizmu je želateľná, prostredníctvom tlaku na poctivosť firiem, ochrany prostredia, pomoci chudobným, atď. Ale nezdá sa, že by tieto opatrenia zvyšovali šance aby kapitalizmus prežil dlhšie.

Netuším.

Zásah štátu môže pomôcť rastu a procesu inovácie, najmä keď vláda zaplatí za vynálezy a základný výskum, ktorý by inak žiadny súkromník nerobil dobrovoľne. No nie je potrebné starať sa do spolupráce firiem, na ktorej sa zvyčajne dohodnú samy firmy. Ekonomický rast vyžaduje spoluprácu a zároveň veľmi dynamickú súťaživosť medzi podnikmi.

Štatistika naznačuje, že za posledné polstoročie, sa ekonomiky najbohatších 10-25 štátov približovali. Isté zbližovanie je aj v rámci chudobnejších štátov, hoci tie sa stále vzďaľujú od najbohatších ekonomík. Nemyslím si ale, že sa to dá pripísať Leninovej teórii. Napríklad v mnohých zaostalých štátoch hlúpe vojenské junty spravili veľa účinných krokov, ktoré zabránili rastu.

Myslím, že Rolandove vysvetlenie je platná časť príbehu, no tiež istý čas trvá keď sa manažéri naučia ako efektívne riadiť a reorganizovať firmu v súlade s trhom. A pracujúci by nemali poslúchať maximu: "my predstierame, že robíme a oni predstierajú, že nás platia". Netreba zabúdať, že po II svetovej vojne zázračným ekonomikám ďalekého východu trvalo až 10-20 rokov, kým sa začali doťahovať.

Viem, že som bol navrhovaný na Nobelovu cenu, no nemyslím, že Chicagska mafia kontroluje, čo sa udeje v Štokholme. Je možno istým signálom, že som minulý mesiac ako prvý akademický ekonóm prijal v Štokholme prestížnu medzinárodnú cenu za výskum týkajúci sa drobného podnikania.

Nedá sa určiť, ktoré objavy sú najväčšie. Zaradil by som tam teóriu hodnôt od klasických ekonómov, teóriu firmy od A.A.Cournota, Ricardov zákon komparatívnych výhod, Walrasovu všeobecnú teóriu rovnováhy a Keynesovu analýzu zamestnanosti a inflácie. Nedá sa vymedziť čo by mali ekonómovia študovať. Osobne ale považujem dôležité poznať dôvody, prečo voľný trh dosahuje produktívnosť, inovácie, životnú úroveň a rast neprekonaný dĺžkou trvania žiadnym typom ekonomiky v staroveku či súčasnosti.

Súvisiace linky:

Oficiálna stránka W. Baumola: http://www.econ.nyu.edu/user/baumolw/

Najznámejšie články: http://cepa.newschool.edu/het/profiles/baumol.htm

http://128.252.177.192/WoPEc/data/Persons/50484850485549488773767673657795666585777976.html"

William Baumol, MIT press:

http://mitpress.mit.edu/catalog/author/default.asp?sid=DA5E5E92-FBEC-47C1-A4B1-FA54A4AB568E&aid=639

Čestné uznanie Americkej asociácie vydavateľov (2003) pre W. Baumola za najlepšiu ekonomickú knihu The Free-Market Innovation Machine: Analyzing the Growth Miracle of Capitalism:

Hlasovanie o Nobelových cenách:

1998: http://www.argmax.com/mt_blog/archive/000241.php

1999: http://www.argmax.com/mt_blog/archive/000250.php

2000: http://www.amherst.edu/~jsirons/cgidata/viewvote.html