Trh politickej analýzy -- tak sa volal veľkolepý plán Pentagónu zriadiť internetovú burzu, na ktorej by investori obchodovali s prognózami vojny, teroristických činov a iných udalostí. Fungoval by veľmi podobne ako bežná stávková kancelária, v ktorej si možno staviť na výhru vo futbalovom zápase. Hráči -- na začiatku malo byť vydaných 1000 licencií, neskôr by ich bolo 10 000 -- by si mohli vsadiť na možnosť opakovania atentátu na New York či na útok proti americkým veľvyslanectvám v krízových oblastiach. Ak by sa atentát uskutočnil, tipujúci by vyhral niekoľkonásobok vsadenej sumy. Podľa kurzu toho-ktorého útoku. Šťastný tipujúci by si odniesol balík peňazí, zarobil by na utrpení obetí a žiali príbuzných.

Aký bol zmysel nezmyslu?

Nevedno, čo si tvorcovia tejto chorej idey od nej sľubovali. Že by si raz vsadil na útok, ktorý vykonala al-Káida sám Usáma bin Ládin alebo ním nastrčený maklér? A ministerstvo obrany by ho potom vypátralo prostredníctvom systému Echelon? Samozrejme, je to absurdná idea -- arabskí extrémisti nielenže nie sú hlúpi, ako si mnohí na ministerstve obrany USA myslia, ale navyše ďaurov nezabíjajú pre zisk, ale z presvedčenia. Chorobnosť svojho presvedčenia majú však títo extrémisti spoločnú s autorom idey stávkovej kancelárie na terorizmus. Ten pán, ktorý asi verí, že celý svet myslí ,,po americky", sa volá John Marlan Poindexter.

Už raz justícii unikol

Poindexter nie je vo vysokej politike nijakým nováčikom. Do vysokej štátnej funkcie -- ako zástupcu poradcu pre národnú bezpečnosť -- ho angažoval v roku 1983 prezident Ronald Reagan.

Týždeň po svojom angažmáne dal nový zamestnanec najavo, nakoľko vážne berie médiá ako základ demokratickej spoločnosti. Presne sedem dní po svojom menovaní totiž odporučil hovorcovi Bieleho domu, aby médiám klamal v otázke vylodenia amerických vojsk na Grenadu.

Ešte väčším škandálom, ktorý sa mu stal nakoniec osudný, bol ilegálny predaj zbraní iránskym kontrarevolucionárom.

Keď sa aféra odhalila, Poindexter spolu so svojím kolegom zmazal päťtisíc mailov, ktoré ho odhaľovali ako jedného zo zodpovedných. Zabudol však na skutočnosť, že počítače majú aj harddisky a ich pamäť si zachováva všetko, čo bolo kedy na tom-ktorom počítači napísané. Médiá ho teda nakoniec vypátrali a Poindexter musel pred vyšetrovaciu komisiu Kongresu. Tam zakryl svojho chlebodarcu Ronalda Reagana a zobral na seba celú vinu. Pravda, iba pod podmienkou, že mu bude poskytnutá imunita. Súdy boli teda nakoniec voči Poindexterovi bezmocné, no zdalo sa, že jeho politická kariéra sa navždy skončila.

Skvelý Američan a nádejný Veľký brat

Nebolo to tak. Na Poindextera si spomenul samotný George W. Bush, ktorý sa k nemu dostal na odporučenie svojho otca. ,,Je to skvelý Američan, ktorý urobil mimoriadne dobrú službu vlasti," tvrdil George W. Bush prostredníctvom svojho hovorcu, keď Biely dom angažoval Poindextera opäť do svojich služieb. Na otázku médií, ako môže byť skvelým Američanom niekto, kto porušuje zákony USA v štátnej službe, Bush nechal Fleischera len zopakovať svoje tvrdenie. Projekt, s ktorým bývalý člen námorného vojska prišiel na ministerstvo obrany, bol totiž v súlade s Bushovým zmyslom pre demokraciu a občianske slobody. Volal sa Genoa II a bol vlastne uplatnením systému Echelon pre USA. Program "totálneho informačného povedomia" by Ministerstvu obrany USA dovolil získať kontrolu nad de facto všetkými mailami v Spojených štátoch. Nevedno, čo sa stane s celým projektom po absurdnej exhibícii Poindextera s jeho ideou burzy terorizmu. Nádejný Veľký brat však zatiaľ v Pentagóne skončil -- po odhalení projektu bol nútený odstúpiť.

Boli sme trošku príliš vynaliezaví...

Keď celý projekt vďaka demokratickým senátorom odhalili, tajomník ministerstva obrany Paul Wolfowitz ideu svojho kolegu komentoval lakonicky: ,,Boli sme trošku príliš vynaliezaví..." Wolfowitza ani ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý zodpovedal za realizáciu projektu a premrhanie 600 tisíc dolárov naň, neodvolal nik. Aj výzva lídra demokratov v Senáte Toma Daschleho, aby sa Bushova vláda za projekt "obchodovania so smrťou" ospravedlnila, ostala nevypočutá. Dôkaz, že v Spojených štátoch existujú dve Ameriky a priepasť medzi nimi sa ustavične zväčšuje...

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO