Keď Ferdinand Lassale zakladal 23. mája 1863 v Lipsku Všeobecné nemecké robotnícke združenie, určite netušil, že strana prežije cisárstvo, Weimarskú republiku, svetovú hospodársku krízu, dve svetové vojny, fašistickú diktatúru i rozdelené Nemecko. A už vôbec nemohol predpokladať, že bude mať rozhodujúci vplyv na chod tejto krajiny aj na začiatku tretieho tisícročia. F. Lassale zišiel zo sveta v súboji o ženu už v nasledujúcom roku ako 39-ročný.

Všeobecné nemecké robotnícke združenie sa v roku 1875 na zlučovacom sneme v Gothe spojilo so Sociálnodemokratickou robotníckou stranou Augusta Bebela, založenou v roku 1869, a vznikla Socialistická robotnícka strana Nemecka. Súčasný názov používa SPD od snemu v Halle (1890), kde prijala okrem názvu aj nový organizačný poriadok.

Hľadanie receptu

Ferdinand Lassale, August Bebel, Rosa Luxemburgová, Karol Marx, Kurt Schumacher, Willy Brandt -- to boli hlavné postavy histórie SPD, o ktorých hovoril súčasný predseda Gerhard Schröder vo svojom obsiahlom prejave v berlínskom Tempodrome. Niekoľkokrát zopakoval, že základnými hodnotami SPD boli a stále ostávajú sloboda, solidarita, spravodlivosť. Ako sa vyjadril, SPD nikdy nebola stranou čistého pragmatizmu, aj keď úspechy by neboli prišli, ak by sa vždy upäto držala ideologických postulátov.

Schröder a jeho strana momentálne prechádzajú náročným obdobím. Po druhom (mimoriadne tesnom) víťazstve vo voľbách v roku 2002, keď sa vlády ujali len vďaka výbornému výsledku Strany zelených Joschku Fischera, sa musia vysporiadať so slabou výkonnosťou nemeckej ekonomiky, rastúcou nezamestnanosťou a komplikovaným medzinárodnopolitickým postavením Nemecka. Nemecké hospodárstvo ako tradičný európsky ťahúň v posledných rokoch zažíva mimoriadne chatrné prírastky HDP, spotreba je na nízkej úrovni, dane a ceny za energie sú vysoké, čím sa z príjmov domácností odčerpávajú značné prostriedky, ktoré by sa inak využili na spotrebu tovarov a služieb. Rast nemeckej ekonomiky je najpomalší od recesie v roku 1993. V minulom roku bol prírastok HDP iba 0,2 percenta a na rok 2003 sa očakáva 0,9 percenta. Ako-tak sa darí iba nemeckému exportu, ale aj tu sú obavy, že vysoký kurz eura voči doláru bude mať na nemecký export negatívne dôsledky. Faktom však je, že 40 percent nemeckého export smeruje do krajín eurozóny.

Ako presvedčiť vlastných?

Kancelár Schröder a SPD sa rozhodli situácii vo svojej krajine čeliť prostredníctvom súboru reforiem nazvaného Agenda 2010. Kancelár ho predstavil 14. marca 2003 v Bundestagu. V centre pozornosti Agendy 2010 stoja oblasti ako reforma trhu práce, sociálneho systému a opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Možno celkom symbolicky Gerhard Schröder predstavil reformu pod heslom Odvaha k mieru a odvaha k zmenám. Symbolicky preto, lebo pri súčasnom rozložení síl na politickej scéne v Nemecku, keď kresťanskí demokrati (CDU) vo výskumoch verejnej mienky vysoko prekračujú výsledky SPD, sociálnym demokratom ani neostáva nič iné, ako odhodlať sa k dlho očakávaným zmenám.

Presne ako G. Schröder povedal na oslavách výročia založenia SPD: "Alebo sa zmeníme, alebo budeme zmenení." Paradoxne sa po vyhlásení Agendy 2010 vytvorili v strane dva, resp. tri tábory podľa postoja k reformám. Tzv. ľavicové krídlo reprezentované Ottmarom Schreinerom pokladá reformy za priveľmi radikálne, sociálne nespravodlivé a prehlbujúce súčasné problémy. Naopak druhý tábor považuje navrhované opatrenia za nedostatočné, pomalé a povrchné. Tretiu skupinu tvoria priaznivci navrhnutého súboru reforiem. Nič to však nemení na fakte, že 1. júna 2003 sa mimoriadny zjazd SPD skončil absolútnym víťazstvom G. Schrödera, keď 90 percent delegátov podporilo jeho postup i Agendu 2010.

Schröder momentálne hrá o veľa, okrem iného aj o seba samého a zatiaľ sa mu darí. O osobnej pozícii G. Schrödera v SPD sa v súčasnosti vedú ďalekosiahle polemiky, ozývajú sa dokonca aj hlasy, že by mal odstúpiť a prenechať svoj post niektorému zo svojich "silných mužov"-- Clement, Scholz, Thierse. Treba však poznamenať, že Schröder sa správa mimoriadne skúsene a politicky obratne. Tesne pred oslavou 140. výročia založenia SPD dal zvolať dve krajinské konferencie, na ktorých sa osobne zúčastnil a dal si Agendu 2010 za svetiel reflektorov a v televíznom prenose potvrdiť veľkou väčšinou delegátov.

Navyše už niekoľkokrát pohrozil demisiou a doteraz sa to vždy ukázalo ako dostatočná hrozba pre reprezentantov členskej základne SPD.

Agenda politického prežitia

Základnými piliermi Agendy 2010 sú tri súbory opatrení. Po prvé je to rozumná rovnováha medzi konsolidáciou štátneho rozpočtu a využívaním štátnych zásahov ako rozvojových impulzov pre hospodársky rast. Nemeckí odborári požadujú zvýšenie verejného dlhu v záujme vytvorenia štátneho programu konjunktúry, podľa G. Schrödera by to bolo nezodpovedné voči budúcim generáciám, na ktorých náklady by sa takýto krok realizoval.

Druhý okruh sa týka zmien na trhu práce. Patrí sem aj zníženie vedľajších mzdových nákladov pre zamestnávateľov, aby boli motivovaní zamestnávať viac ľudí. Podpora v nezamestnanosti a sociálna pomoc by mali byť zlúčené a práceschopní nezamestnaní (tí, ktorí môžu pracovať aspoň tri hodiny denne), budú dostávať obe dávky. Tí, ktorí nie sú práceschopní, budú naďalej poberať len sociálnu pomoc. Starší zamestnanci by mali zostať v pracovnom pomere namiesto zbavovania sa ich a prenechávania ich osudov na pleciach štátu.

Tretí súbor opatrení je zameraný na reformu zdravotného systému. Táto časť je označovaná za najdôležitejšiu vnútroštátnu reformu. Medzi plánované kroky patrí napríklad zmenšenie počtu zdravotných poisťovní (350 je priveľa), prepracovanie katalógu zákonného zdravotného poistenia -- boli odmietnuté návrhy vyňať zubnú starostlivosť a plne ju postaviť do súkromného sektora, pri pobyte v nemocnici sa bude doplácať 12 eur za deň, maximálne po dobu 14 dní, lekári sa budú musieť povinne doškoľovať, bude zriadené Nemecké centrum pre kvalitu medicíny, atď. Ak sa SPD podarí ambiciózny program Agendy 2010 realizovať, pravdepodobne v tomto funkčnom období Nemecko pozitívne zmeny ešte výrazne nepocíti a je dosť možné, že najväčší profit získajú až nasledujúce vlády, ktoré vôbec nemusia byť sociálnodemokratické. Práve v tom je však veľkosť strán a štátnikov v zabehnutých demokraciách -- rozmýšľať v horizonte dlhšom, ako je jeden volebný cyklus, rozmýšľať o občanoch a nielen o svojich krátkodobých politických ziskoch. Azda sa raz podobnej filozofie dočkáme aj na Slovensku.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO