Politické strany a širšie súvislosti spojené s ich financovaním

Financovanie politických strán a kampaní je všade vo svete problematické. Na jednej strane je potrebné uviesť, že demokratická politika nemôže existovať bez finančných zdrojov. Politické strany by neboli schopné sa zorganizovať, politici by nemohli komunikovať s verejnosťou, nehovoriac o možnej organizácii akejkoľvek predvolebnej kampane. Preto je financovanie politických strán nielen nevyhnutné, ale do značnej miery aj žiaduce. Na strane druhej, netransparentnosť a prevládajúca korupcia vo verejnom živote prináša nielen morálne, ale pre občana aj ekonomické efekty. Pochopiteľne platí to aj pre nekalé financovanie politických strán: nekalé financovanie strán má ekonomické efekty, ktoré platia všetci občania, či už vo forme drahšej stavby miestnej školy (kde by pri korektnej súťaži obec postavila ku škole aj telocvičňu) alebo drahších liekov.

Hoci všetky formy korupcie spoločnosti škodia, ani jedna nespôsobuje väčší úbytok dôvery v inštitúcie štátu, ako keď samotní predstavitelia verejného sektora sú vnímaní ako skorumpovaní. Vo všetkých spoločnostiach sa firmy aj občania usilujú ovplyvniť zákonodarcov i výkonnú moc tak, aby chápali a zohľadňovali ich postoje, názory. Kontakty medzi jednotlivými stranami a jednotlivcami -- súkromným sektorom -- môžu nadobúdať rozličné formy. V jednej z foriem sa tzv. lobovanie rodí transparentne a finančné prepojenia medzi firmami, politikmi a predovšetkým politickými stranami sú jasne identifikovateľné -- v medziach zákona. V druhej, pomerne extrémnej, polohe sa politikom dávajú úplatky, resp. netransparentne financujú politické strany, pričom toto donorstvo, samozrejme, viac-menej súvisí s protislužbou.

Politické strany získavajú financie zo súkromných a verejných zdrojov. Pochopiteľne, súkromné financovanie umožňuje rôznym záujmovým skupinám vplývať na rozhodovací proces vo verejnom sektore. Aj preto je nutné vedieť, kto stojí za takýmto financovaním činnosti politických strán, teda kto má vplyv na činnosť politickej strany. V transformujúcich sa ekonomikách sa firmy ešte častejšie usilujú využiť svoj politický vplyv na ovplyvnenie tvorby legislatívneho rámca a rozhodovacieho procesu v snahe získať pre seba rentu. To však má negatívne dôsledky na ekonomiku a celú spoločnosť.

Modely financovania politických strán

Na problematiku financovania politických strán nie je vo svete jednotný názor, neexistuje totiž jediný úspešný model. Každý (hoci je aj zdanlivo najlepší) má svoje silné i slabé stránky. Uplatňované systémy sa líšia mierou zastúpenia verejných a súkromných zdrojov financovania, mierou regulácie, verejnej kontroly. Často odrážajú aj špecifiká príslušných krajín, kultúry danej spoločnosti, jej historických skúseností a volebného systému.

V zásade existujú dve základné možnosti, ako financovať politické strany: z verejných prostriedkov alebo zo súkromných zdrojov. Od tejto parciálnej oblasti pomeru súkromných a verejných zdrojov sa odvíja prevažná časť ďalšieho uvažovania o regulácii financovania politických strán.

Súkromné financovanie má dve základné formy -- príspevky členov politickej strany a dary. Treba povedať, že odborná literatúra medzi pozitíva príspevkov členov politickej strany kladie to, že vo všeobecnosti sa tento spôsob financovania politickej strany nespája s nijakými nebezpečnými deformáciami tvorby politickej vôle ani inej funkcie politickej strany. Pokiaľ hovoríme o slabých (negatívnych) stránkach tohto spôsobu financovania, nesmieme opomenúť nízku disponibilitu -- v súčasnosti členské príspevky nepresahujú jednu tretinu príjmov väčšiny európskych parlamentných strán.

Dary od fyzických a právnických osôb tvoria značnú časť rozpočtu politickej strany. Pri daroch od právnických osôb sa zo strany odbornej a laickej verejnosti často vynárajú otázniky spojené s pochybnosťou nad nezištnosťou poskytovaného daru. Ďalší otáznik sa vynára v súvislosti s princípom rovnosti pri financovaní politických strán, keďže v mnohých prípadoch o volebnom víťazstve rozhoduje nákladná predvolebná kampaň. Dary môžu ovplyvniť aj rozhodovací systém vo vnútri politickej strany -- stranám, ktorých financie sú dosť závislé od darov, hrozí, že sa stanú nástrojom skupín, ktoré ju touto formou podporujú.

Oblasť verejného financovania, ktorú predstavuje systém štátneho financovania politických strán, sa dá takisto rozčleniť na dve skupiny.

Do prvej skupiny patrí nepriame štátne financovanie politických strán. To má viacero foriem -- napr. úhrada nákladov parlamentnej činnosti vrátane platov poslancov, poskytovanie finančných prostriedkov na prenájom priestorov, ktoré slúžia ako poslanecké kancelárie a zároveň sa často používajú na stranícke účely. Platenie asistentov poslancov, ktorí mnohokrát zároveň vykonávajú stranícke aktivity, používanie služobného auta straníckeho predstaviteľa štátneho či samosprávneho orgánu pri predvolebnej kampani a bežných straníckych aktivitách. Zároveň štát pomáha pri predvolebných kampaniach, napr. formou bezplatného poskytnutia času vo verejnoprávnych médiách. Pri nepriamom financovaní politických strán je problémom zistiť množstvo peňazí, ktoré takýmto spôsobom strany získavajú, resp. ušetria. Jeho ďalšou slabou stránkou je nebezpečenstvo nekontrolovateľného rastu a podozrenie zo zneužívania verejných prostriedkov.

Podoba priameho financovania (druhá možná forma verejného financovania) je reprezentovaná priamou finančnou podporou prostriedkami priamo zo štátneho rozpočtu. Môže mať viaceré podoby, napr. príspevok na úhradu volebných nákladov, príspevok na činnosť strany alebo príspevok na mandát.

V súčasnosti priamo či nepriamo prispievajú na činnosť politickej strany všetky štáty Európy.

Súkromné či verejné financovanie politických strán?

Jednoznačná odpoveď na otázku optimálneho zdroja príspevkov pre politické strany viac-menej neexistuje.

Modely financovania politických strán, v ktorých dominujú súkromné príspevky, často vyžadujú zákony, ktoré regulujú vplyv súkromných prispievateľov (napr. USA). V uvedených systémoch boli zavedené zákony, ktoré limitujú príspevky z jedného zdroja, vyžadujú podávanie správ alebo zverejňovanie súkromných príspevkov a regulujú výdavky politických strán. Regulačné rámce sa pokúšajú, s rôznym úspechom, limitovať vplyv tých, ktorí súkromne prispievajú, a dať voličovi jasný obraz o tom, kde získavajú politické strany svoje zdroje. Lenže v pravidlách sa nachádzajú medzery a implementácia uvedených pravidiel a vplyv pravidiel je často citeľný len vtedy , keď je mobilizovaná široká verejnosť -- aktívny občan. Občanovi je však potrebné vložiť do rúk nástroje, ktoré mu to umožnia realizovať. Takýmto nástrojom je nepochybne transparentnosť.

Hoci zámer takto uplatňovaného systému je z teoretickej stránky úctyhodný, vieme, že je veľmi komplikovaný a "prekrútiteľný".

Model financovania politických strán, ktorých systémy sú založené na dominancii verejných zdrojov, sú zvyčajne menej zložité, pričom aj tu existujú rozličné prístupy. Dajú sa demonštrovať na príklade Izraela a Švédska:

• Politické strany v Izraeli získavajú verejné zdroje, ich použitie regulujú. Zároveň limitujú súkromné príspevky a zabezpečujú ich verejnú kontrolovateľnosť.
• Švédsko sa pri úprave financovania politických strán zameralo na podrobnú reguláciu verejných zdrojov, pričom nemá v zákone explicitne definované súkromné príspevky, nevenuje sa ich limitom, prípadne zverejňovaniu.

Riešenie citlivej problematiky financovania politických strán vyžaduje na jednej strane riešiť medzery v legislatíve a vymáhaní jej dodržiavania, ale aj otázku vnútornej integrity jednotlivých strán a verejnej kontroly. Preto by očakávania rýchlych zmien iba cez legislatívu nemali byt' nadmerné.

Na zvýšenie transparentnosti vo financiách pre politické strany je potrebné prejsť od formálnej regulácie k reálnej, umožniť verejnú kontrolu a nezávislý monitoring a hľadať v rovine etickej možnosti na dohodu samotných politických strán.

Článok je napísaný na základe publikácie TIS

Tab. č. 1:

Hospodárenie politických strán za rok 2001 v mil. Sk:

Prameň: Výročné finančné správy, TASR
Analýza a návrh opatrení na riešenie problémových miest zákona č. 424/ 1991 Zb. o združovaní v politických stranách a hnutiach v nadviiznosti na sprehl'adnenie financovania politických strán v SR, Úrad vlády SR, 2002

Tab. č. 2:

Prehľad o príjmoch politických strán zo štátneho rozpočtu za volebné obdobie 1998 -2002:

Prameň: Ministerstvo financií SR/ Analýza a návrh opatrení na riešenie problémových miest zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a hnutiach v nadväznosti na sprehľadnenie financovania politických strán v SR, Úrad vlády SR, 2002

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO