|
18. 2. 2008
Prípad Kosova nie je príkladom národa usilujúceho o samostatnosť"Postoj musí být zcela opačný. Imperativem mezinárodního práva se musí stát právo národa na sebeurčení až do úplné nezávislosti," píše pán Alexander Železný v Britských listoch dňa 15.2.2008 v článku "Proč by měli Srbové vůbec něco dělat se samostatností Kosova?" pravdepodobne v reakcii na článok pána Iva Šebestíka z toho istého dňa. Ako príklad ďalších kandidátov na sebaurčenie ktoré im na rozdiel od Kosova mocnosti odopierajú uvádza Baskicko, Čečensko a ďalšie. A hoci si pán Železný správne všimol, že v Kosove nežijú Kosovania ale Albánci, nevšimol si už na mape hneď vedľa Kosova štát ktorý sa nazýva Albánska republika. Kosovský Albánci nie sú samostatný národ, sú súčasťou albánskeho etnika, ktoré nežije len v Kosove ale aj iných častiach Balkánu a ktoré si svoj nárok na sebaurčenie dávno uplatnilo vo svojom štáte. Ich štátnosť nespochybňuje Srbsko ani nijaká mocnosť, zdůrazňuje Michal Švantner. |
|
Prípad Kosova nie je príkladom národa usilujúceho o samostatnosť. Je to príklad ako snaha o ovládanie malých národov mocnými môže priniesť krvavé ovocie ešte aj po storočiach. V prípade Balkánu a Kosova Osmanskou ríšou počínajúc a Spojenými Štátmi Americkými končiac. Problém Kosova dnes nieje problémom národného sebaurčenia, je to problém zneužitia jednej národnostnej menšiny jednou svetovou veľmocou a jej spojencami pre dosiahnutie vlastných politických, vojenských a ekonomických cieľov. Je to problém s akým sa Česi aj Slováci vo svojej histórii sami stretli a ktorého dôsledky sa prejavujú dodnes. Aj preto by bola podpora Kosovsko-Albánskeho separatizmu a politiky niektorých veľkých štátov v Kosove zo strany Slovákov alebo Čechov nešťastnou. |
