21. 12. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Mexiko po volbách - Andres Manuel Lopez Obrador a Felipe Calderon
21. 12. 2006

Mexiko má dvoch prezidentov

Až dva mesiace po prezidentských voľbách v krajine, ktoré sa konali 2. júla 2006, vyhlásil volebný súd nového prezidenta. Lenže kríza tým neskončila -- opozičný kandidát porážku neuznal a na základe tvrdení o zmanipulovaní volieb sa vyhlásil za "protiprezidenta".

Oficiálnym prezidentom je kandidát súčasnej vládnej pravicovej strany PAN Felipe Calderón. Vo voľbách porazil s rozdielom 0,56 percenta kandidáta ľavicovej strany PRD a bývalého starostu metropoly Mexico City Andresa Manuela Lópeza Obradora. Išlo o najtesnejší volebný rozdiel v mexickej histórii, možno aj preto, že tieto voľby boli len druhé demokratické po páde diktatúry strany PRI pred šiestimi rokmi.

Mexiko po volbách - Obrador a Calderon TÉMA BL

Táto strana vládla v krajine sedemdesiatjeden rokov a prezident bol vždy vopred určený z jej radov. Voľby boli prakticky len formalitou a vždy boli zmanipulované. To sa zmenilo v lete v roku 2000, keď prezidentské voľby vyhral kandidát strany PAN, donedávna prezident Vicente Fox, mimochodom, bývalý generálny manažér Coca-Cola Mexico. No zmanipulované boli možno aj tieto voľby, pre zmenu však zo strany Coca-Coly, Spojených štátov a v ich prospech. Až teraz, po šiestich rokoch, sa začalo vyšetrovanie občianskeho združenia "Foxovi priatelia" (Amigos de Fox), ktoré síce nebolo oficiálne registrovanou politickou stranou, ale Foxovu kandidatúru otvorene podporovalo. Dokonca sa zdá, že disponovalo finančnými prípevkami aj zo zahraničia, a tak vlastne nepodliehalo oficiálnej kontrole limitu výdavkov na predvolebnú kampaň.

Pochybná kampaň

Na tohtoročných voľbách sa zúčastnilo až päť kandidátov. Najväčšie šance mali podľa predvolebných prieskumov preferencií práve kandidáti PRD López Obrador a PAN Felipe Calderón, pričom väčšinou sa prvenstvo prisudzovalo Obradorovi. S blížiacim sa termínom volieb bola kampaň PAN čoraz agresívnejšia. Nepriamo sa do nej zapojil aj Fox, keď vo viacerých televíznych vystúpeniach platených z daní Mexičanov tvrdil, že "treba pokračovať v nastúpenom kurze a nemeniť smer uprostred cesty". Zrejmý bol vplyv súkromných firiem a rôznych podnikateľských združení. Zo súkromných peňazí platili televízne reklamy na hranici zákona o predvolebnej kampani, ktoré Obradora prirovnávali k radikálnemu prezidentovi Venezuely Hugovi Chávezovi a označovali ho za "nebezpečenstvo pre krajinu". Úplne kurióznou bola reklama na zemiakové lupienky Sabritas od firmy PepsiCo, v ktorej vystupovali ľudia s "čistými rukami", čo bola vlastne parafráza na Calderónov hlavný predvolebný slogan "manos limpias", čisté ruky, ktoré mali symbolizovať boj proti korupcii. V reklame boli "zhodou okolností" použité rovnaké grafické prvky a farby ako v oficiálnych spotoch strany PAN. Zaujímavé, ako vedeli Coca-Cola a Pepsi nájsť spoločnú reč... Proti takémuto porušovaniu čestného predvolebného boja sa síce opozícia ohradila a spoty boli stiahnuté, ale za tých pár desiatok odvysielaní si svoj účel splnili.

Medzinárodní pozorovatelia voľby schválili ako čisté, ale viaceré nezávislé organizácie, ako napríklad Global Exchange či pracovníci rozhlasového programu Democracy Now! z USA, poukázali na desiatky nezrovnalostí. V médiách sa tiež objavili videá s otvorenými volebnými urnami, volebnými lístkami v smetiach a podobne. Opozícia napadla výsledky volieb a žiadala nové prepočítanie všetkých volebných lístkov. Volebný súd vo svojom oficiálnom rozsudku označil tieto i ďalšie nezrovnalosti za nezákonné, ale ich vplyv na výsledok volieb nebol podľa súdu rozhodujúci. Prepočítalo sa len 9 percent z celkového počtu. Volebnému súdu sa asi rozdiel 233 831 hlasov z celkového počtu 41 miliónov zdal byť dosť veľkým, aby nemohol byť spôsobený nečestnými predvolebnými praktikami. Nedá sa vylúčiť ani vplyv korupcie, ktorá ma v Mexiku hrozivé rozmery, a fakt, že sudcom sa blížil koniec funkčného obdobia a nemuseli sa obávať, že by im toto pochybné rozhodnutie niekto dlho pripomínal a vyčítal. Týmto svojím rozhodnutím de facto postavili krajinu takmer na pokraj občianskej vojny. USA ani ďalšie krajiny ako napr. Španielsko, ktoré majú v Mexiku významné ekonomické záujmy, celkové prepočítanie hlasov nežiadali. Vlastne je to pochopiteľné. Sociálne nepokoje sa vždy dajú potlačiť hrubou silou, ale čo by robili s Obradorom v prezidentskom kresle?

Vzdoroprezident

Prívrženci Obradora sú však presvedčení, že tieto voľby boli zmanipulované, a Calderóna nikdy za legitímneho prezidenta neuznajú. 16. septembra na "Národnom demokratickom zhromaždení" v Mexico City zvolili za "legitímneho prezidenta" Lópeza Obradora. Funkcie tieňového prezidenta sa ujal 20. novembra na hlavnom námestí Zócalo v centre Mexico City, presne na výročie mexickej revolúcie z roku 1910. Tradičné oslavy tohto štátneho sviatku sa presunuli pred oficiálnu prezidentskú rezidenciu Los Pinos, aby sa Fox vyhol konfrontáciám s Obradorovými prívržencami. Ďalší historický precedens. Fox už podľa všetkého "balil kufre". V rozhovore pre televíznu stanicu Telemundo si nevšimol, že kamera už beží, a povedal: "Neprekáža mi to... idem a budem hovoriť bez zábran... už poviem hocijakú hlúposť... už celkovo... veď už odchádzam."

Calderón prebral od Foxa prezidentskú šerpu presne o polnoci 1. decembra a nasledujúce ráno zložil prezidentský sľub v parlamente, čím možno čiastočne porušil ústavu, ktorej doslovné znenie hovorí, že by to malo byť v opačnom poradí. Niekoľko dní pred 1. decembrom zúrili v parlamente boje o tribúnu. Toto strategické miesto sa snažili obsadiť poslanci PAN i PRD. Ak by sa totiž Calderón nedostal na tribúnu a nemohol zložiť svoj sľub, asi by sa museli konať nové voľby. Okrem zopár zranených a jedného odpadnutia sa nič vážnejšie nestalo. Poslanci sa však rozhodli v parlamente prenocovať. Napriek všetkému sa Calderón na tribúnu dostal zadnými dverami a za štyri minúty expresne svoj sľub zložil. Napätie v parlamente znásobila prítomnosť federálnej polície. Jediný, kto sa počas obradu usmieval, bol odstupujúci prezident Fox. Asi vedel prečo...

Reklamné slogany namiesto demokracie?

Odpoveďou na nepokoje v krajine sú opäť reklamné slogany financované buď zo štátneho rozpočtu (ako napríklad "reklamy" na štátny volebný inštitút IFE, ktoré uvádzajú, aký je tento inštitút demokratický a transparentný -- asi by sme si to nevšimli, keby nám to stále nepripomínali) alebo zo súkromných peňazí. Po oficiálnom verdikte volebného súdu sa v celom Mexiku objavili stovky bilbordov, financované jedným podnikateľským združením s textom: "La elección la hicimos todos, por un Mexico en paz" -- "Volili sme všetci, chceme teraz Mexiko v mieri" a s cieľom poukázať na to, že voľby boli právoplatne uzavreté a bol vyhlásený nový prezident, čiže žiadne demonštrácie nemajú význam.

Mexiko má od 1. decembra dvoch prezidentov. Ten "oficiálny" už predstavil svoj kabinet a politický komentátori ho okamžite charakterizovali slovami, že "Calderón spláca faktúry záujmovým skupinám, ktoré ho podporili vo voľbách". Viaceré firmy sa veľmi obávali, že voľby vyhrá López Obrador a vezme si príklad z Cháveza či Moralesa. Neváhali preto zainvestovať do vhodného kandidáta. A nenápadne sa už naznačuje, čo bude treba robiť. Štátny ropný monopol PEMEX nemá peniaze na ďalšie hľadanie ložísk ropy a ťažbu, takže ho asi bude treba sprivatizovať. Ešte že severný sused, Spojené štáty, je vždy ochotný pomôcť. Nie je preňho na zahodenie mať k dispozícii aj iné zdroje ropy ako problematický Irak.

Ak si však pripomenieme revolučné hnutie v mexickom federatívnom štáte Oaxaca, ktoré trvá už vyše päť mesiacov, povstanie zapatistov z roku 1994, ktoré pretrváva i naďalej, i iné podobné aktivity, zdá sa, že Calderón si nebude môcť robiť, čo sa mu zachce. V Lópezovi Obradorovi má stále silného protivníka s obrovskou podporou medzi ľuďmi, ktorý bude sledovať a komentovať každý jeho krok.

Autor žije a pracuje v Mexiku

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       21. 12. 2006
21. 12. 2006 Americký voják obžalován z vraždění v Iráku
21. 12. 2006 Darfur: Genocida bez hranic
21. 12. 2006 Zmarněný rok života Zdeněk  Jemelík
21. 12. 2006 Zemřel diktátorský vládce v Turkmenistánu
21. 12. 2006 Nikdy neříkej nikdy Darina  Martykánová
21. 12. 2006 Skutečné příčiny domácího násilí Vlastimil  Marek
21. 12. 2006 Pan Marek uráží muže Darina  Martykánová
22. 12. 2006 Nesejmutelná odpovědnost za vlastní chování Jan  Potměšil
21. 12. 2006 ■ ■ ■ Václav  Daněk
21. 12. 2006 Jaroslav Bureš, Nejvyšší soud a Ústavní soud
21. 12. 2006 USA a česká AI Milan  Valach
21. 12. 2006 Velký třesk s Polskem!
21. 12. 2006 Čtyři občané "neurazili tureckou národní totožnost" překladem Chomského knihy
21. 12. 2006 David Irving bude před Vánocemi propuštěn z vězení
21. 12. 2006 Zaměstnanci londýnské finančnické firmy obdrží prémie ve výši 9 miliard liber
21. 12. 2006 Ještě jednou o zdravotnické dokumentaci -- zkušenost primáře Petr  Wagner
21. 12. 2006 Agenda 2010 není ústupem z programových pozic ČSSD -- je to přímo dezerce Martin  Kunštek
21. 12. 2006 Jak to, že tak rychle klesla nezaměstnanost v Německu, aneb Dočasné zaměstnání - možnost pro firmy i pracovníky Uwe  Ladwig
22. 12. 2006 Apage Satan Claus! Jakub  Topol
21. 12. 2006 Mexiko má dvoch prezidentov Samuel  Kováč
20. 12. 2006 Silent victims don't have to remain so Irena  Ryšánková
21. 12. 2006 Kýchající krysy a zlá čarodějnice z jihu Meike  Snijder
21. 12. 2006 Sneezing rats and the wicked witch of the South Meike  Snijder
20. 12. 2006 Média 2006: Čím více sledujeme, tím méně víme Štěpán  Kotrba
21. 12. 2006 Přijímací zkoušky na Oxfordské univerzitě
21. 12. 2006 Milan  Kozelka
21. 12. 2006 Kontext Kozelkovy koláže s Jirousem a Seifertem
20. 12. 2006 Milan Kozelka: World Press Photos
21. 12. 2006 Írán požaduje zákrok Rady bezpečnosti OSN proti Izraeli
21. 12. 2006 Přeběhlíci v poslaneckých řadách: pošlapávání demokracie Dalibor  Jenne
21. 12. 2006 Tak nám zabili Ferdinanda Sandra  Wain
21. 12. 2006 Pohádka o hvězdicích
21. 12. 2006 Poslanci zrušili dotace pro internet do škol
21. 12. 2006 Jarní vody II. Alex  Koenigsmark
21. 12. 2006 S mobily si člověk nevybere
21. 12. 2006 REACH, na pravdu bič Ivan  Brezina
21. 12. 2006 Zpravodajství iráckého odboje za dny 1. -- 15. prosince 2006
20. 12. 2006 Číně zřejmě už vadí její obrovské rezervy slábnoucího amerického dolaru
20. 12. 2006 Soud, jenž měl skončit Zdeněk  Jemelík
20. 12. 2006 OPEC: ropný zlom do deseti let Michal  Brož
20. 12. 2006 Česká společnost je rozdělená Tomáš  Franke
20. 12. 2006 Evropská unie jako peacekeeper: šance pro Demokratickou republiku Kongo Jana  Schmiedová
20. 12. 2006 Hospodaření OSBL za listopad 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce

Mexiko RSS 2.0      Historie >
21. 12. 2006 Mexiko má dvoch prezidentov Samuel  Kováč
16. 12. 2006 Kavan: Nikde v mezinárodním právu není zakotveno právo na "změnu režimu" vojenskou intervencí Jan  Kavan
12. 12. 2006 Paradigma o civilizaci jako velkém rozcestí Josef  Skála
27. 11. 2006 Mexiko: policejní represe posílily síť občanské společnosti Eva  Malířová
6. 11. 2006 Vzpoura v Mexiku Thomas  Franke
30. 10. 2006 Venezuela versus Guatemala: Kdo obsadí místo v Radě bezpečnosti OSN? Simone  Radačičová
15. 9. 2006 Mexiko: ústavní právo na odvolání vlády Eva  Malířová
13. 4. 2006 Latinská Amerika: Tok peněz od emigrantů živí domácí ekonomiku Michal  Giboda
11. 11. 2005 WTO: přehodnotit, zpřesnit, snížit Ludmila  Štěrbová
26. 7. 2005 Kubánský model trvale udržitelného zemědělství Jindřich  Kalous
17. 3. 2005 Výzva intelektuálů na podporu Kuby   
11. 3. 2005 Neoliberální plíživý převrat a smrt demokracie podle Noreeny Hertzové Stanislav  Heczko
20. 5. 2004 Environmentální demokracie, prevence rizik a ekonomické nástroje ekologické politiky Miroslav  Šuta
8. 4. 2004 Co je příčinou světového antiamerikanismu?   
16. 1. 2004 Protest proti neoliberalismu -- u nás i v Mexiku