Tá v komunistickom režime pôsobila v poloilegalite. Vernosť k bývalej roli Rybníček dokazuje ukazovaním sa na komerčných akciách Kaščáka a ten na oplátku je zvaným hosťom do relácií STV. Rybníček je bývalým šéfom pravicového think-tanku IVO. Táto pozícia ho katapultovala do riaditeľského postu TV JOJ, dcérskej spoločnosti vtedajšieho riaditeľa Novy a dnes europoslanca V. Železného. Vynikajúco zvládnuté učňovské obdobie pod majstrom televízneho biznisu ho katapultovala do funkcie riaditeľa STV. To by však nestačilo, pretože právo na funkciu riaditeľa podľa nepísanej koaličnej dohody malo KDH, a jedine jej nominant mohol vyhrať. Môžeme skôr ako o riaditeľovi hovoriť o ministrovi za KDH.

IVO mu samozrejme kryla chrbát. Riaditeľom Rady STV sa stal časom (aby to nebilo do očí) ďalší vyššie postavený pracovník IVO. Riaditeľ IVO je Mesežnikov švagor M. Žiaka, lyrického básnika, spisovateľa a svojrázneho historika. M. Žiak je veľkým priateľom šéfredaktora Sme a bývalého spisovateľa a disidenta Šimečku. To prišlo vhod v jednej kampani proti Dzurindovi, kde novinárske pravidlo padni komu padni bolo zasunuté hlboko v šuplíku.

Ako vsuvku by som rád predstavil spisovateľa Žiaka, pretože môže získať záujem Čechov o Slovensko Žiak píše zaujímavé historické knihy zo 70. a 80. rokov. Sťažuje sa, ako jemu a jeho kamarátom zamedzovala voľný let okliešťovaná sloboda, pričom môžeme sledovať, ako sa pohybuje v líniách moci, a ani tí najmocnejší režimoví a stranícki spisovatelia tej doby nie sú jeho nepriateľmi, skôr naopak. Okrem toho rýdzu autobiografiu umne transformuje do románových fikcií, takže jeho duchaplné popisy a prenikavé postrehy, by určite českému čitateľovi povedali o Slovensku a Slovákoch viac. Nie žeby v nich bola pravda, ale ako zrkadlo mentality (bez slovníka Kto je kto, môže prísť k mylnej interpretácií osobností).

Rybníček po vzore dravých investičných spoločností vstúpil do verejno-právnej TV, vyčistil ju, reorganizoval, poprepúšťal zamestnancov a začal kšeftovať s programom. Intelektuálov uspokojil večernou diskusnou reláciou Pod lampou. Tú zveril bez výberového konania Štefanovi Hríbovi, vtedajšiemu šéfredaktorovi a spolumajiteľovi neokonzervatívneho týždenníka Domino Fórum. Zástupcom šéfredaktora bol bývalý funkcionár KSS vo Zväze spisovateľov (verím, že sa po čase nemýlim), konjunkturálny básnik Štrasser. Lepšie informovaní možno už vedia, že myšlienky neokonzervativizmu, týkajúce sa domácej politiky, sú inšpiračným zdrojom KDH a SDKÚ. Relácia bola viac ako inšpirovaná reláciou Sněží. Samozrejme na stole STV bola predostretá aj alternatíva. Osobne som bol členom týmu, ktorý navrhol iný typ diskusnej relácie založenej na vyššej miery občianskej diskusie. U trojice jedine kompetentných Rybníček, Para, Záhradník sme nemohli pochodiť. Navyše, iný zodpovedný pracovník mi milo podotkol: "Čo si vy samozvanci vlastne predstavujete?"

Hríb si popularitu získal svojim ťahom za pravdou. Tá hniezdi v plytkom vzdelaní a v hlboko zakorenených predsudkoch. Jeho intelekt produkuje zaujímavé agresívne a jednoduché otázky: "Čo to je? Ako to skutočne bolo? Vy klamete, povedzte pravdu." Vrchol jeho umenia sú rozhovory pripomínajúce policajný výsluch. Dlhú dobu na internetovej stránke Domina Hríb na odpovedal na otázku, čo si myslí o ľavici, odpovedal: "Ľavica je historický omyl, musí zaniknúť."

Pozvanými hosťami do jeho relácie v STV sú často jeho podriadení, vystupujúci pod hlavičkou odborníci na tému... Teraz už nie z Domina, ale z týždenníka Týždeň, do ktorého sa redakcia transformovala. Jeho vlastnícka štruktúra nie je však známa, pretože ide o akciovú spoločnosť. Ďalšími častými hosťami diskusnej relácie Hríba sú politici KDH a jeho osobní známí.

Okrem tejto záležitosti, ktorá vôbec neburcuje slovenskú občiansku, mediálnu a novinársku verejnosť, STV s Rybníčkom sa dopúšťa iných prekvapivých krokov, tých ale už s ohlasom verejnosti. Hlavné večerné správy STV sa dlhodobo vyznačujú suchopárnosťou. Dôvod je veľmi jednoduchý: Správy tvoria ľudia, ktorí ich musia robiť; robiť ich úspešne - je to ich zamestnanie. Sami nič nechcú, nieto žeby ešte niečo hľadali. Z moderátorov preniká dojem, že politika je im úplne ľahostajná. Na oslavu príchodu Nového roku STV zaradila o 00.00 hod. reklamu. Ako povedal člen manažmentu Záhradník, morálne previnenie za neodvysielanie príhovoru alebo hymny necítia, pretože zákon im nič podobného neprikazuje.

O slovenskej verejno-právnej TV by sa dalo ešte veľa zaujímavého spomenúť, ale na záver uvediem ich nepopierateľný úspech, ktorý každý týždeň rozjásáva tvár Rybníčka -- súťažná šou SuperStar. Kto by si dakedy predstavil tento potenciál verejno-právnej TV?