Cieľom patentového systému je ochrana vynálezov, nápadov a myšlienok. Zväčša sa uplatňuje na priemyselné výrobky, vynálezy či technológie. V databáze udelených patentov tak nájdete napríklad patenty na radenie bicykla, systém na vypúšťanie plynu, ozdoby na vianočné stromčeky, výrobu liečiv, chemikálií a ďalšie. V drvivej väčšine prípadov sa pomerne jednoznačne dá patent identifikovať formou nákresu, chemického zloženia alebo presného postupu výroby.

Menšie firmy sa patentov obávajú

Čo platí pri typických vynálezoch, sa už nedá povedať o softvéri a počítačových programoch. Chrániť algoritmy, sekvencie a zdrojové kódy je veľmi zložité. Iste, nikomu nepadne dobre, ak jeho myšlienku niekto "ukradne" a zarába na nej peniaze. Ak sa však licencie majú stať prekážkou ďalšieho rozvoja, patenty sú skôr na škodu ako na úžitok. Nie bezdôvodne sa ochrany softvérových produktov obávajú spoločnosti a organizácie založené na voľne dostupnom a šíriteľnom softvéri (napr. Linux). Rovnako to môže postihnúť aj menšie vývojárske firmy. Napísať program bez toho, aby neporušili nejaký patent, bude pre nich takmer nemožné. Reálne tak hrozí, že programátori stratia viac času skúmaním licencií a hrabaním sa v horách patentových spisov ako samotným programovaním. V takomto prípade o podpore nových technológií a myšlienok možno hovoriť len ťažko.

Kým európska legislatíva pojem softvérových patentov zatiaľ nepozná, v Spojených štátoch amerických si môžete dať patentovať prakticky čokoľvek. Patentový úrad tam registruje tisíce žiadostí a prideľuje patenty ako na bežiacom páse. Americký systém ochrany duševného vlastníctva tak spôsobuje, že v ňom objektívne absentuje rozmer skúmania kvality a skutočnej invencie. Výsledkom je potom snaha počítačových firiem disponovať čo najväčším počtom patentov, aby v súdnych sporoch s konkurenciou bojovali rovnakými zbraňami. Neraz sa totiž súdne spory končia krížovým uznaním si licencií. To je však možné len v prípade takých gigantov, ako je Microsoft, IBM, Sun Microsystems a pod. Menšie firmy prakticky nemajú šancu.

Likvidácia inovácií?

Kým patentovanie softvéru je v USA v plnom prúde, Európsky parlament ho zamietol. Napriek tomu ho však Európska komisia naďalej presadzuje a parlament bude tak o tejto spornej legislatíve rozhodovať na jeseň. Nepochybne, disharmóniu medzi USA a Európou v otázke patentovej legislatívy treba vyriešiť. Za týchto okolností totiž patenty zaregistrované v Spojených štátoch nikde inde nie je možné uplatniť. Ak by však Európska únia (a s ňou aj zvyšok sveta) vykročila americkou cestou, s najväčšou pravdepodobnosťou by to znamenalo faktickú likvidáciu veľkej časti inovácií.

Prax ukazuje, že programátori a vývojári sú dostatočne vynaliezaví na to, aby problém licencií v prípade niektorých patentových absurdít obišli. História už niekoľkokrát odmietla snahy o spoplatnenie nejedného samozrejmého nápadu. Predstavte si, čo by sa stalo, keby svojho času súd nezamietol žiadosť spoločnosti British Telecom, ktorá požadovala licencovanie patentu na používanie hypertextových odkazov. Alebo keby zakladatelia World Wide Webu uplatnili patent na internet.

Ak bude legislatíva o softvérových patentoch na európskej úrovni prijatá (a vplyvné skupiny robia všetko pre to, aby prijatá bola), systém patentovania softvéru sa reálne môže stať obeťou špekulantov a myšlienkovo prázdnych podnikateľov. Bez štipky kreativity a zmyslu pre nové nápady tak bude niektorým podnikavcom stačiť zriadenie kancelárie, ktorej jediným cieľom bude chrliť prihlášky na patentový úrad. Európske súdy tak zahltíme nespočetným množstvom súdnych sporov z oblasti vývoja programov a softvéru. Nehovoriac o tom, že rozhodovať budú úradníci, a nie informatici.

Ak si chcete dať na Slovensku patentovať nejaký vynález, musí spĺňať niekoľko atribútov: novosť na svetovej úrovni, zahrnutie vynálezcovskej činnosti a bezpodmienečne priemyselná využiteľnosť. Na ochranu softvéru (ako aj hudby) sa v súčasnosti vzťahuje autorský zákon, čo je však podstatne nižší stupeň ochrany ako patent. Kým autorský zákon je pre hudbu postačujúci, ochranu pre softvér neposkytuje.

Bez ohľadu na to, či majú pravdu zástancovia softvérových patentov alebo ich odporcovia, patentové právo nie je na rozvoj informačných technológií pripravené. Navyše, vývoj napreduje dynamicky a staré zákony možno na nové technológie aplikovať len ťažko. Možno práve akademické prostredie by mohlo byť inšpiráciou aj pre komerčné odvetvie. Tam sa totiž prvenstvo vo vývoji novej technológie identifikuje publikovaním v zborníku alebo na vedeckej konferencii. No v konečnom dôsledku nerozhoduje ani tak myšlienka samotná, ako skôr schopnosť uviesť ju do života a pracovať na nej.

Či budú softvérové patenty v Európskej únii nakoniec schválené alebo nie, ukáže jesenné rokovanie Európskeho parlamentu. Kým však nebude problematika udeľovania patentov dostatočne kvalitne a citlivo vydiskutovaná, môže sa stať, že legislatíva zavádzajúca patenty na softvér bude viac na škodu ako na úžitok.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO