Blair: Stanovisko k Butlerovej správe

23. 7. 2004 / Gabriela Zitová

* * *

Ešte v ten istý deň britský premiér Tony Blair na pôde Dolnej snemovne zaujal k tejto správe stanovisko. Podľa slov T. Blaira je správa úplná a v plnej miere akceptoval jej závery. Poďakoval všetkým členom výboru, ako aj ich zamestnancom za prácu vykonanú pri jej zostavovaní. Ďalej pokračoval: "Niektoré z odhalených informácií sú dostupné po prvý raz a umožňujú nám nazrieť do dôvodov rozhodnutí, ktoré sme spolu s ďalšími ministrami realizovali. Dúfam, že Snemovňa pochopí, že niektorými z nich sa budem zaoberať detailnejšie. Charakteristickým znakom správy je jej objektívny názor."

Britský premiér konštatoval, že správa podporuje závery vyšetrovania lorda Huttona, predsedu prvej vyšetrovacej komisie (z roku 2003), o vyjadrení dôvery v prácu tajnej služby a vlády pri zostavovaní dokumentov v septembri 2002. Zároveň však poskytuje nové informácie o tom, že dokumenty tajnej služby mali byť lepšie sformulované, starostlivejšie zvážené a lepšie vyhodnotené. Referuje o pochybnostiach, ktoré vznikli vo vyhlásení tajnej služby, že ZHN môžu byť vyrobené a aktivované do 45 minút, a tvrdí, že v každom prípade mala byť táto informácia zahrnutá v dokumentoch za iných podmienok. Vzhľadom na nukleárne ambície Iraku premiér zároveň pohotovo podporil závery tajnej služby o úsilí Iraku získať urán z Nigérie. Správa odhaľuje, že tu existuje málo -- ak vôbec -- dôležitých dôkazov o rozmiestnení zbraní jadrového potenciálu.

Lord Butler vo svoje správe uvádza, že Saddám Husajn:

• mal zámer pokračovať vo vývoji ZHN, dokonca aj v prípade zavedenia vlastného programu nukleárnych zbraní, ak by sa režim inšpekcie OSN zoslabil a sankcie zrušili;
• realizoval nezákonný výskum a vývoj ZHN;
• vyvíjal balistické strely s väčším doletom, než povoľovalo rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN (BROSN).

Kľúčovou otázkou bola dôveryhodnosť a integrita tajnej služby. Táto správa rovnako ako vyšetrovanie lorda Huttona dospela k rovnakému záveru: Nikto neklamal. Nikto nedopĺňal informácie tajnej služby. Nikto nevložil údaje do dokumentu napriek odporúčaniu tajnej služby.

Vyšetrovacia komisia konštatovala, že každý sa prirodzene pokúšal robiť svoju prácu čo najlepšie, v dobrej viere pre krajinu za veľmi "naliehavých okolností". Preto Lord Butler uviedol, že táto otázka by mala byť teraz uzavretá.

Ale vynára sa tu ďalšia otázka. "Očakávali sme, ja som očakával, že nájdeme použiteľné chemické alebo biologické zbrane krátko po vstupe do Iraku. Dokonca sme vytvorili plán v obave, že ich použijú proti našim vojenským oddielom." Rozhodnutie OSN 1441 v novembri 2002 bolo jednomyseľne schválené BR vrátane Sýrie na základe skutočnosti, že Irak bol hrozbou ZHN. Lord Butler vo svojej správe uvádza: "Veríme, že by to bola nerozvážnosť v tomto štádiu vyhlásiť, že dôkaz irackého vlastníctva zásob biologických alebo chemických zbraní alebo dokonca zakázaných jadrových striel neexistuje, resp. nikdy nebude objavený." Musím však akceptovať, že po niekoľkých mesiacoch sa zdalo čoraz jasnejšie, že v čase invázie Saddám nemal pripravenú zásobu chemických ani biologických zbraní na použitie proti našim vojnovým oddielom.

* * *

Tony Blair vo svojom stanovisku k správe uviedol, že: "... dôkazy Saddámových ZHN boli menej spoľahlivé a opodstatnené, ako boli uvedené v tom čase. Nech si Irak na akomkoľvek základe udržal úplný strategický zámer získať ZHN, jediným dôvodom, na základe ktorého dovolil inšpektorom vstúpiť na územie Iraku, bolo, že mal pri svojich dverách 180 000 amerických a britských jednotiek. Nejavil žiadny záujem o spoluprácu s inšpektormi a bol ochotný začať znovu spolupracovať vo chvíli, keď by jednotky odcestovali. A ďalej tvrdím, že ak by sme odstúpili v záujme Saddáma, nikdy by sme neboli svedkami dôkazu o ZHN a nikdy by sme nedosiahli súčasný vývoj v Líbyi. Naopak, ponechali by sme Saddáma zodpovedného za Irak, s každým ďalším škodlivým zámerom a schopnosťou utajiť ho, a nepotrestali by sme tak každého bezočivého diktátora s podobnými záujmami kdekoľvek na svete.

Za akékoľvek chyby, ktorých som sa v dobrej viere pre krajinu a svet dopustil, ako potvrdzuje správa, beriem na seba, samozrejme, plnú zodpovednosť ... neverím, že zbavenie sa Saddáma bolo úplnou chybou... Irak a okolitý svet je rozhodne lepším a bezpečnejším miestom bez Saddáma", uviedol Blair.

* * *

Butlerova správa sa začína hodnotením tajnej služby a výsledkov jej práce v záujme všetkých krajín. Vyzdvihuje, že v záujme Líbye sa práca tajnej služby ukázala ako užitočná, najmä vzhľadom na programy nukleárnych zbraní, ktoré sú teraz odstránené. Irán v súčasnosti spolupracuje s IAEA (International Atomic Energy Agency -- Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu), hoci stále pretrvávajú nevyjasnené otázky o jeho aktivitách.

Podľa správy, v Severnej Kórei v "súčasnosti existuje myšlienka rozvoja riadených striel schopných dopraviť jadrové zbrane až do USA a Európy". Komisia v správe doslova uviedla, že "Severná Kórea je dôvodom na znepokojenie pre jej ochotu predávať balistické riadené strely komukoľvek, kto je pripravený zaplatiť v tvrdej mene".

Správa ďalej po prvý raz odhaľuje vývoj činností tajnej služby vzhľadom na nový globálny terorizmus, ktorému čelíme. Joint Intelligence Committee -- Spoločný výbor tajných služieb (JIC) v predchádzajúcich rokoch, napr. v správe z októbra 1994, konštatoval, že možnosť, že teroristi získajú alebo použijú chemické, biologické alebo nukleárne zbrane, je teoreticky uskutočniteľná, ale vysoko nepravdepodobná. Keďže sa však meno a aktivity Usáma bin Ládina stali známejšími, JIC začala meniť svoj predošlý postoj. V novembri 1998 vyhlásila: Usáma bin Ládin sa dlhodobo zaujíma o teroristov, ktorí používajú chemicko-biologický materiál, a tajná služba predložila svoje návrhy na použitie toxických materiálov.

V hodnotení JIC júna 1999 sa píše, že v islamskom extrémistickom terorizme je situácia vážna. Stalo sa neprehliadnuteľným, že Usáma bin Ládin hľadá chemicko-biologické materiály. Prvý náznak vlastnenia chemických materiálov na rozdiel od iných teroristov, ktorí sa o ne zaujímali, bol ten, že si želal zamerať sa na USA, Britániu a iné ciele na celom svete. Séria ďalších vyšetrení vydaná v januári 2000 dospela k rovnakému záveru, a to opäť v auguste 2000 a v januári 2001.

* * *

Britský premiér v parlamente ďalej uviedol, že každému, kto by chcel vedieť, "prečo som sa tak veľmi zameral na prepojenie medzi teroristami a ZHN, by som odporučil prečítať si túto časť správy a prijaté závery, ktoré sme dostali". Bolo v nesúlade s obsahom informácií, keď sa jeden svedok lorda Butlera vyjadril, že "lavína" udalostí po 11. septembri 2001 by mala byť zvážená. V britskom parlamente T. Blair 14. septembra 2001 povedal: "Vieme, že teroristi by pokračovali, ak by mohli ďalej, a použili by chemické, biologické, ba dokonca aj nukleárne zbrane s účinkom masového ničenia. Dostali sme varovanie o udalosti z 11. septembra. Mali by sme naň reagovať." Podľa premiérových vlastných slov: "Zastával som vtedy názor a zastávam ho aj teraz, že žiadny premiér vlády by si nemohol dovoliť ignorovať takýto dôkaz. Po 11. septembri nastal čas konať a reagovať na otázku ZHN. Museli sme nebezpečné štáty -- zvyčajne vysoko represívne a nestabilné -- zbaviť schopnosti vyvíjať svoje zbrane a komerčnú sieť ako A Q Khan, ktorá im pomáhala.

A mojím jednoznačným rozhodnutím bolo, že krajinou, ktorú by sme mali obsadiť, je Irak. Prečo? Irak bol jednou z krajín, ktorá v tej dobe používala ZHN. Vyvinul nové vlastnosti ZHN a zatajil to. Činnosť inšpektorov Spojených štátov a IAEA do polovice 90. rokov podstatne túto hrozbu znížila, ale Butlerova správa v odsekoch 180 -- 182 uvádza, že v čase, keď inšpektori úspešne blokovali Irak (koncom roka 1998), odhad JIC bol, že niektoré sklady chemických zbraní zostali ukryté a Irak si tak zachoval schopnosť použiť v priebehu niekoľkých mesiacov chemické a biologické zbrane a pravdepodobne aj zásobu iných zbraní, a mohol tiež disponovať balistickými riadenými strelami, čím porušil nariadenia Spojených národov zničiť tieto zbrane v priebehu jedného roka.

Toto bol dôvod na vojenský zásah, uskutočnený bez nariadenia OSN v decembri 1998. Ďalej správa uvádza, že pravdepodobne dostaneme vyhodnotenie JIC o existencii ZHN v Iraku. Napríklad o chemických a biologických zbraniach v apríli 2000 uvádza: "Naše údaje sú limitované. Je pravdepodobné, že Irak pokračuje vo vývoji svojich útočných chemických a biologických zbraní."

* * *

V máji 2001 JIC o jadrových zbraniach uvádza: "Naše vedomosti o vývoji ZHN v Iraku a programe balistických riadených striel sú od vzdušných operácií Desert Fox z decembra 1998 neúplné. Ale tajná služba nám dáva podnet na ďalšie úsilie a tvrdí, že Irak sa stáva čoraz odhodlanejším pokračovať v činnostiach, ktoré zakazuje UNSCR 687 (Rozhodnutie BR OSN č. 687 zo 4. decembra 1991)."

Aj na základe týchto skutočností britský premiér Tony Blair tvrdil: "Existuje dôkaz na území Iraku, ktorý hovorí o ostatnom nukleárnom zariadení a o zvýšenom počte správ o možnosti jadrového zastúpenia. Vo februári 2002 JIC povedala: "Irak, pokiaľ tak ešte neurobil, by mohol vyrobiť značné množstvo biologických zbraní v priebehu niekoľkých dní." Správa potvrdzuje radu ministrov z marca 2002, ktorí sa vyjadrili, že hoci politika obmedzenia z pozície sily bola sčasti úspešná a zastúpenie tajnej služby rôznorodé, Irak stále pokračuje vo vývoji ZHN: "Irak naďalej disponuje riadenými strelami ešte z čias vojny v Golfskom zálive, ktoré sú schopné zasiahnuť Izrael a štáty Perzského zálivu. Návrhy na odstránenie ďalších balistických striel nad limit 150 km ďalej pokračujú. Irak postupuje v programe vývoja biologických a chemických zbraní a pokiaľ tak ešte neurobil, mohol by vyrábať značné množstvá biologických zbraní v priebehu niekoľkých dní a chemické zbrane v priebehu niekoľkých týždňov od svojho rozhodnutia. Veríme, že by mohol dopraviť chemicko-biologické zbrane rôznymi spôsobmi vrátane výbušných hlavíc balistických riadených striel. Existujú aj určité náznaky v pokračovaní jadrového programu."

* * *

Svoj prejav v parlamente ukončil britský premiér slovami: "Stanovisko, ktoré by som zaujal, je jednoducho takéto. Súhrn materiálu zo septembra 2002 neposkytuje žiadne začiatočné ani radikálne závery. V podstate hovorí o tom, o čom sa hovorilo už niekoľko rokov nielen na základe výsledkov tajnej služby, ale aj v pravidelných medzinárodných správach OSN. Bol to ten istý záver, ktorý nás viedol k vojenskej operácii v roku 1998, aby sme stanovili sankcie a požadovali návrat inšpektorov OSN.

Vydali sme súhrnný materiál v záujme obrovského dopytu parlamentu a tlače. Nebol to, ako sme už napísali, dôvod na začiatok vojny, ale bol to prípad, keď bolo potrebné posilniť rozhodnutie OSN. Svoje stanovisko k správe neukončím argumentmi o vojne. Želám si, aby vo všeobecnej rovine pomohlo pri vnímaní konfliktu v racionálnom svetle."

Butlerova správa priznáva chyby tajnej služby a následné chybné kroky vykonané tajnou službou. Tony Blair zobral na seba plnú zodpovednosť za všetky informácie, ktoré jeho prezentovaním prispeli k účasti Veľkej Británie vo vojne v Iraku. Paradoxom je, Veľká Británia si práve včera pripomenula výročie samovraždy doktora Kellyho zo dňa 18. júla 2004, ktorý o skutočnostiach potvrdených Butlerovou správou hovoril už pred rokom.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

Vytisknout