Od roku 1994 však Európska ľudová strana (EPP) začala s politikou, ktorá neskôr priniesla svoje ovocie. Bez veľkého ohľadu na programovú podobnosť začala s prijímaním všetkých konzervatívnych strán, čo znamenalo na jednej strane rastúcu silu čo do počtu, na strane druhej to však oslabovalo vnútornú koherenciu. Pred európskymi voľbami v roku 1999 si však konzervatívna pravica utvorila dobrú východiskovú pozíciu, vystupovala už ako jednotná skupina.

Ďalším významným faktom bolo, že v roku 1999 boli socialistické a sociálnodemokratické strany súčasťou vlád v 11 z 15 členských krajín EÚ. Výhodný moment konať, ktorý táto pozícia poskytovala, nebol plne využitý. V eurovoľbách sa tak prejavilo sklamanie časti voličov, výsledok pramenil súčasne z prirodzeného posunu elektorátu k vtedajšej opozícii -- teda pravici. Nasledoval vážny prepad. Skupina PES stratila 35 kresiel. Veľká väčšina z nich -- 33 -- bola stratená vo Veľkej Británii, kde to spôsobila, okrem iného, aj zmena volebného systému z väčšinového na proporcionálny, čo narušilo tradičnú dominanciu dvoch strán (labouristov a konzervatívcov).

Ďalšiu veľkú stratu -- sedem mandátov v Nemecku, vyvážil zisk siedmich kresiel vo Francúzsku. Vo všeobecnosti sa teda dá povedať, že s výnimkou Veľkej Británie bol výsledok socialistov v európskych voľbách vyvážený -- veľmi sa nelíšil od volieb predchádzajúcich. Nedokázali však zachytiť mocenský nástup konzervatívcov. EPP, s novými mandátmi a novými členmi, sa tak stala najsilnejšou frakciou Európskeho parlamentu -- dnes má o 52 kresiel viac ako PES. Liberáli, ktorí predtým stále bojovali o pozície s radikálnou ľavicou a zelenými, potvrdili svoje postavenie tretej najsilnejšej strany. Voľby '99 znamenali aj ďalšie posilnenie hegemonistického postavenia dvoch skupín v Európskom parlamente -- socialistov (PES) a konzervatívnej pravice (EPP).

* * *

Pre európske voľby v roku 2004 bude zaujímavé, ako tento obraz ovplyvní vstup nových členov. Je ťažké predvídať, ako sa zachovajú voliči v pristupujúcich krajinách -- do Európskeho parlamentu (EP) budú voliť prvýkrát. Určité závery o politických preferenciách sa však dajú vyvodiť z posledných parlamentných volieb v jednotlivých krajinách -- práve na ich základe sú rozdelené mandáty pozorovateľov v EP. Zatriedením pozorovateľov do jednotlivých politických skupín dostaneme trochu iný obraz o pomere síl medzi politickými skupinami v EP:

• posilňuje sa dominancia EPP a PES,
• radikálna ľavica je v pristupujúcich krajinách slabšia ako priemer v únii, no strany z pristupujúcich krajín sú ešte radikálnejšie, čo môže pre ich politickú skupinu spôsobiť problémy s vnútornou koherentnosťou,
• zelení a radikálna pravica v podstate neexistujú, aj keď skupina euroskeptikov môže byť posilnená poľskými nezávislými europoslancami,
• liberáli sú v zásade rovnako silní.

Treba pripomenúť, že takáto analýza má len obmedzenú výpovednú hodnotu. Zakladá sa na výsledkoch posledných národných parlamentných volieb, čím nutne neberie do úvahy fakt, že terajšie preferencie strán sa môžu od ich volebného výsledku značne líšiť. Dôležitým odkazom však je, že EPP má oproti PES šancu ešte väčšmi sa posilniť.

Strana európskych socialistov teda potrebuje posilniť svoju pozíciu v pristupujúcich krajinách. Kde sú rezervy? Takmer polovicu -- 47 percent - mandátov má Poľsko. V tomto prípade sa však zlepšenie postavenia socialistov nedá očakávať -- skôr sa treba obávať opaku. To isté platí aj pre Maďarsko a Českú republiku -- vo všetkých týchto krajinách sú členské strany PES vo vláde, a tak treba počítať s posunom elektorátu k opozícii. Z rôznych iných dôvodov sa postavenie PES pravdepodobne nezlepší ani v Estónsku, na Cypre, Malte, v Litve a Slovinsku, a tak ostávajú dve krajiny, na ktoré sa musí PES prioritne sústrediť -- Lotyšsko a Slovensko.

Pozrime sa na vyhliadky do eurovolieb ešte raz, a to z perspektívy výsledkov strán v posledných národných voľbách. V terajších krajinách Európskej únie nie je obraz až taký zlý, až na dva prípady (Taliansko a Írsko) dokázali strany PES získať viac ako 20 percent hlasov -- v ôsmich prípadoch viac ako 30 percent. Najhoršie je to v Írsku, kde je sociálna demokracia tradične slabá, a v Taliansku, kde je rozdelená. V prípade pristupujúcich krajín je to omnoho horšie -- viac ako 20 percent získali strany PES len v polovici z nich -- v piatich. Mimoriadne zlá je situácia na Slovensku -- tri percentá nedávajú nijakú šancu na dobrý výsledok v eurovoľbách. Ak však do výpočtov zahrnieme stranu Smer, obraz sa o niečo zlepší. To dokazuje, akú kľúčovú úlohu zohráva táto strana pri zlepšení postavenia ľavice na Slovensku, a tým aj na zlepšení postavenia socialistických a sociálnodemokratických strán v Európskom parlamente.

* * *

V prípade európskej pätnástky a pristupujúcej desiatky tak PES čelí dvom mierne odlišným situáciám: musí sa vysporiadať s dvoma skupinami výziev. Každá z dnešných členských krajín únie stratí po rozšírení v EP kreslá. Preto akékoľvek zisky, ktoré by sa PES podarilo dosiahnuť, budú len nahradením tejto straty. Hlavným bojovým poľom sa stane Nemecko -- socialisti musia opäť získať sedem stratených miest. V Británii sa situácia v prospech PES začína obracať mierne. Prejavuje sa nedostatok vnútornej koherencie v EPP a dá sa očakávať, že sa od nej britskí konzervatívci (nesúhlasiaci s mnohými proeurópskymi postojmi EPP) odtrhnú a vytvoria vlastnú euroskeptickú skupinu. EPP tým oslabia o 35 kresiel. Stratégia v pristupujúcich krajinách sa dá zhrnúť do troch bodov:

• je potrebné brániť dnešné mandáty v Poľsku, Českej republike a Maďarsku,
• nemožno očakávať pozitívnu zmenu na Cypre, Malte, v Estónsku, Litve a Slovinsku,
• jedinú šancu na väčší úspech dnes dávajú Slovensku (kde má PES len dva mandáty zo 14, EPP má 7) a Lotyšsku (jeden mandát zo siedmych, EPP -- 5).

Rozšírenie Európskej únie teda posilní hegemonistické postavenie PES a EPP v Európskom parlamente. Ak sa socialistom podarí nájsť vhodnú odpoveď na načrtnuté otázky (a britskí konzervatívci oslabia svojím odchodom EPP), majú šancu zmenšiť náskok konzervatívnej pravice. V ideálnom prípade by sa mohli opäť stať najsilnejšou skupinou v Európskom parlamente.

Autor působí jako politický poradce na sekretariátu PES. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO