Dôvodom je opäť reforma armády. Nie však reforma ako celok, ale jej súčasná, trochu oklieštená podoba. Táto je dôsledkom zníženia pôvodne sľubovanej výšky zdrojov zo štátneho rozpočtu. Z pôvodných 2,2 percenta HDP ostali dve, čo neumožnilo pokračovať v reformovaní armády podľa pôvodných plánov. Nedá sa hovoriť o zásadnej zmene samotnej koncepcie, no dôjde k výraznejšiemu znižovaniu počtu zamestnancov rezortu MO ČR. Vo svojej prvotnej podobe reforma rátala so znížením počtu zamestnancov na 45 tisíc. Súčasný model smeruje k počtu 30 tisíc osôb -- 23 tisíc vojakov a asi 7 tisíc občianskych zamestnancov. Z pôvodne plánovaných piatich operačno-taktických veliteľstiev zostanú len dve.

Cieľom reformy je prechod od väčšej a finančne náročnej armády k menšej, špecializovanej a dobre vybavenej a vycvičenej armáde -- ako Česi hovoria, armáda 4M, teda mobilná, malá, moderná a mladá myslením. V rámci kolektívnej obrany NATO sa sústredia na oblasť pasívnych sledovacích systémov a ochranu proti radiačným, chemickým a biologickým zbraniam. Práve tieto jednotky patria medzi najlepšie hodnotené zložky aj v našej armáde, nesmieme však zabudnúť na poľné nemocnice či slovenských ženistov.

Reforma armády má už za sebou aj konzultáciu s prezidentom Václavom Klausom. Mal určité výhrady, netýkali sa však reformy. Smerovali k určovaniu rozpočtu pre armádu, ktorý vychádza z HDP. To sa nepáči ani rezortnému ministrovi Miroslavovi Kostelkovi -- ideálne by bolo vychádzať z absolútneho čísla. Výhrada prezidenta je však mierne v rozpore s jeho postojom z roku 2000, keď práve jeho ODS zaviazala takzvaným tolerančným patentom vládu vtedajšieho premiéra Zemana vydávať na obranu 2,2 percenta HDP.

Menej ľudí...

Na Slovensku sa rozpočet na MO udržuje vo výške 1,89 percenta HDP (21,6 miliárd korún v r. 2003). Podľa materiálu Ozbrojené sily SR -- Model 2010 sa však v roku 2006 predpokladá navŕšenie tejto hodnoty na 2 percentá. V absolútnom vyjadrení by však výdavky spojené s činnosťou MO SR mali každoročne svojím rastom kopírovať rast HDP a udržovať si tak percentuálne vyjadrenie na spomenutej úrovni 1,89 percenta do roku 2006.

Reforma armády v SR nás teda aspoň v percentuálnom vyjadrení v pomere k HDP priblíži k západným susedom. Ako to bude s kvantitou ozbrojených zložiek SR? Oproti stavu z konca roku 2000, keď rezort MO SR zamestnával viac ako 50 tisíc ľudí, majú stavy poklesnúť do roku 2010 na necelých 24 tisíc zamestnancov, z toho takmer 20 tisíc vojakov. Zmena počtov bude v absolútnom vyjadrení približne 26 tisíc s mínusom pred cifrou. Náklady na prepúšťanie počas rokov 2002 -- 2006 sa majú vyšplhať na 4,24 miliardy. Táto suma vznikne zvýšením odstupného, umožnením skoršieho výsluhového dôchodku a rekvalifikačnými kurzmi, ktoré bude rezort MO SR organizovať pre uľahčenie prechodu nadbytočných pracovníkov do civilného sektora.

To sú základné fakty modelu 2010. Podľa Vojenskej stratégie SR je "strategickým cieľom Slovenska vybudovanie relatívne malých, ale vysoko kvalitných, primerane vyzbrojených a veľmi dobre vycvičených síl, schopných integrovať sa do kolektívnych obranných mechanizmov NATO". Teda NATO je jedným z kľúčových hráčov v hre o budúcu podobu nášho vojska. Potreba reformy je jasná, nie je totiž ďalej únosné "držať si" armádu v dnešnej podobe či nebodaj na úrovni objektívnych síl. Objektívne sily sú stavy potrebné pre rozsiahly konflikt a pracuje sa s nimi aj pri vojnovom mobilizačnom plánovaní. U nás to predstavuje 60 658 osôb a náklady 68,7 miliardy korún.

... iná výzbroj

Ako budúci člen NATO však Slovensko prechádza aj na iný systém hodností či zadelenia jednotlivých zložiek ozbrojených síl. Taktiež sa dosť jasne črtá prezbrojovanie. Predzvesťou bolo oznámenie premiéra Mikuláša Dzurindu z marca 1999, že SR nedovezie z Ruska v rámci deblokácie raketový systém S-300. Dôvodom bola jeho nekompatibilnosť so zbraňovými systémami používanými v členských krajinách NATO. Dnes smer k prezbrojovaniu podporuje zámer nemodernizovať súčasné bojové lietadlá ruskej výroby MIG 29, ale za zdroje týmto ušetrené (samozrejme zďaleka nielen za ne) kúpiť nové viacúčelové lietadlá (18 strojov). Menšia oponentúra z radov "ľudí z fachu": "Systém S-300 je softvérovo prispôsobiteľný takmer každému prostrediu, a preto neobstojí ako dôvod jeho nedovezenia, že nie je vhodný pre naše hornaté podmienky. K lietadlám, MIG 29 je aj dnes jedným z najlepších strojov vo svojej triede. Preto modernizácia "migov" by bola rozumnejšia ako nákup "nových" strojov. Nové totiž nebudú, podľa všetkého pôjde o "olietané" lietadlá. Zaujímavejšie však budú provízie, ktoré sa pri takýchto miliardových obchodoch točia."

Bezpečnostná stratégia SR schválená parlamentom uvádza ako životne dôležité záujmy Slovenska zabezpečenie suverenity a integrity demokratických inštitúcií, ekonomického, spoločenského a environmentálneho rozvoja, mieru a stability v Európe a plné členstvo v NATO a EÚ. Dokumenty ako spomenutá Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia či Vojenská stratégia boli nevyhnutným a dlhšie absentujúcim spojivom pre ucelenú víziu obrannej politiky Slovenska. Dnes taktiež nie je prekvapujúce smerovanie do NATO a prispôsobenie týchto dokumentov tomu faktu. Deväťdesiat percent našich hraníc sa dotýka členských štátov aliancie, táto organizácia prebrala úlohu OSN pri riešení a prevencii konfliktov v svete, a preto by sme v nej nemali chýbať. Nevypísanie referenda o vstupe SR do tejto organizácie ospravedlňované politickými programami parlamentných strán, ktoré, až na KSS, vstup podporovali, však ostáva prinajmenšom polemické.