9. 5. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
8. 5. 2003

Najstaršia civilizácia našej planéty

Búrlivé osudy starovekého Blízkeho východu

Počas vojny v Iraku drancujúci dav podľa všetkého zničil aj jeden z najväčších pokladov svetovej kultúry, knižnicu doteraz nerozlúštených sumerských textov, ktoré boli napísané na hlinených tabuľkách. Dodnes si spomíname na požiar Alexandrijskej knižnice, v ktorej sa nachádzali najvýznamnejšie starogrécke texty. Možno v budúcnosti, keď sa už dávno zabudne na príčiny vojny v Iraku, si ľudstvo bude pamätať, že podobne boli zničené pamiatky na najstaršiu civilizáciu našej planéty.

Oblasť, ktorá dostala poetický názov "úrodný polmesiac" a ktorú tvoria územia Egypta, Palestíny, Sýrie a Mezopotámie, bola predurčená na to, aby stála na počiatku vývoja civilizácií našej planéty. Tu vzniklo poľnohospodárstvo. Civilizačný odkaz z tohto regiónu tvorí základné kamene každej kultúry, hoci Blízky východ, samozrejme, nebol jedinou oblasťou, kde vznikli staroveké civilizácie. Rané civilizácie v Mezopotámii a v Egypte mali veľký vplyv na Európu a trval aj vtedy, keď sa na význam týchto civilizácií zabudlo.

Sumeri v Mezopotámii

Najstaršia civilizácia na tejto planéte vznikla v údolí riek Eufrat a Tigris. Obe rieky pramenia v arménskych horách. V staroveku mala každá z nich samostatné ústie, pretože Perzský záliv vtedy siahal oveľa hlbšie do vnútra mezopotámskeho územia ako dnes. Obe rieky boli nielen darkyňami životodarnej vody, ale aj významnými dopravnými tepnami. Na území Mezopotámie bola úrodná pôda, no zároveň tu bol nedostatok kameňa, dreva a kovov. Neskôr sa potrebné suroviny získavali obchodom v cudzine. Ešte predtým sa však muselo miestne obyvateľstvo naučiť používať náhradné materiály ako hlinu a lístie. Nedostatok dreva napríklad spôsobil, že v Mezopotámii nemohli vynájsť papier ako v Egypte či Číne, písalo sa na hlinené tabuľky, ktoré sa vypaľovali.

Už bolo napísaných veľa kníh o sumerskej kultúre. Hoci sa, najmä v minulom storočí, vykonalo veľa pri jej objavovaní, dodnes ostalo veľa záhad. Zatiaľ sa presne nezistilo, akého etnického pôvodu vlastne Sumeri boli. Sumerčinu nemožno zaradiť do nijakej skupiny známych jazykov. Prevažujú dohady, že predkovia Sumerov prišli z Indie, no existujú aj teórie, že patrili k pôvodnému obyvateľstvu Mezopotámie.

Vďaka Sumerom vznikla v Mezopotámii hustá sieť miest -- patril k nim Kiš, Nippur, Umma, Lagaš, Uruk, Larsa a Eridu. Tieto mestá boli vlastne samostatnými štátmi, ktoré si natoľko zakladali na svojej svojbytnosti, že nepociťovali potrebu vytvoriť väčší štátny útvar. Často medzi nimi vznikali spory, ktoré niekedy vyústili aj do vojen. Práve tieto konflikty viedli k myšlienke, že územie Mezopotámie sa dá zjednotiť iba silou.

Okolo roku 2600 p.n.l. sa najmocnejšími stali dva mestské štáty Kiš a Lagaš. Nakoniec sa zjednotiteľom Mezopotámie stalo iné etnikum, semitskí Akkádi.

Sumerská kultúra

Hoci sa z výtvorov sumerskej kultúry zachovali iba trosky, autori kníh o nej nešetria obdivom. Píše sa o vyspelom sumerskom lekárstve, astronómii, o vedomostiach z metalurgie a chémie. Podľa všetkého Sumeri vynašli koleso, ktoré využívali pri doprave a hrnčiarstve. Na tento vynález neprišli napríklad Inkovia v Južnej Amerike, ktorí síce vybudovali obdivuhodnú sieť ciest, no nepremávali po nich vozy, ale zvieratá. Najväčší význam má však sumerský objav písma.

Už sme spomínali, že sa písalo na hlinené tabuľky. Toto písmo bolo veľmi zložité. Určitým znakom bolo možné vyjadrovať rôzne slová a slabiky a naopak bolo možné tú istú slabiku vyjadriť rôznou kombináciou znakov. Táto okolnosť robí lúštenie sumerských tabuliek veľmi ťažkým. Napriek tomu sa podarilo rozlúštiť toľko sumerských literárnych diel, že si môžeme vytvoriť predstavu o ich myšlienkovom svete. Sumeri sa úporne snažili nájsť hlbší zmysel svojej činnosti a objasniť svoje postavenie vo svete. Prvým takýmto literárnym dielom je slávny Epos o Gilgamešovi. Legendárny kráľ mesta Uruk, z dvoch tretín boh a z jednej tretiny človek, ktorý mal veľkú silu a odvahu, patril k smrteľníkom. Zmysel svojho života však našiel v povznesení svojho mesta a v jeho obrane pred útočníkmi. Jedna z básní o Gilgamešovi popisuje potopu sveta. Archeologické nálezy potvrdili, že územie Mezopotámie mohlo byť naozaj dlhší čas zatopené.

Keď som svojho času navštívil Pergamonské múzeum v Berlíne, videl som v ňom aj zachované diela sumerského umenia, od šperkov po monumentálne diela. Ťažko sa popisuje ich osobitosť, treba ich jednoducho vidieť. Sumerské literárne diela charakterizuje pesimizmus, často majú podobu takpovediac nárekov. Narážame tu na zaujímavý paradox, že hoci Sumeri cítili obmedzenosť a pominuteľnosť ľudského bytia, nariekali nad jeho tragikou, zároveň vytvorili čosi, čo pretrvalo veky. Koniec koncov, keď sa Židia ocitli v babylonskom zajatí, mali možnosť oboznámiť sa aj s tým, čo pretrvalo zo sumerskej kultúry. Sumerský vplyv je preukázateľný nielen v príbehoch o stvorení sveta či o potope, ale napríklad biblická kniha Kazateľ, či príbeh Jóba pripomínajú staré sumerské texty.

Ďalšie osudy Mezopotámie

Akkadské panstvo vystriedala Babylonská ríša, ktorá sa vyznačovala vojenskou agresivitou. Jej obeťou sa stal aj židovský štát. Mocnejšou sa však ukázala Perzská ríša, ktorú porazil Alexander Veľký. O územie Mezopotámie potom zápasil staroveký Rím s pokračovateľkou Perzskej ríše, s Parthami. Vízie biblických prorokov však ukazujú poučenie z dejín, ktoré si uvedomili Židia na základe sumerskej inšpirácie. Akokoľvek mocná je hocktorá ríša, akokoľvek veľké územie ovláda, každá je predurčená k pádu, či to bol Babylon, Perzská ríša, nasledovnícke štáty Alexandra Veľkého či Rímska ríša. Už odkaz Eposu o Gilgamešovi znel, že schopnosť prežiť majú iba výtvory kultúry a civilizácie. Každá priveľká moc nakoniec zničí svojimi chúťkami seba samu.

Odkaz starých Sumerov obsahuje okrem uvedomenia si obmedzenosti a tragiky ľudskej existencie aj nádej, že skutočné duchovné hodnoty sú nesmrteľné.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       9. 5. 2003
9. 5. 2003 Mušle vylovené z oceánu času Kathryn  Murphy
9. 5. 2003 Shells fished out of the ocean of time Kathryn  Murphy
10. 5. 2003 USA a Británie budou ovládat iráckou ropu
9. 5. 2003 Návštěvníci Gazy musejí podepsat prohlášení, že je tam izraelská armáda může zastřelit
9. 5. 2003 Dvojí Donald Rumsfeld
7. 5. 2003 Monitor Jana Paula: Ještě jednou k integritě osobnosti Jan  Paul
9. 5. 2003 O slušnosti Jan  Čulík
9. 5. 2003 Advokáti jsou téma, o kterém se mlčí? Karel  Mašita
9. 5. 2003 Co dělají romské komunity
7. 5. 2003 "Jak se odvažujete říkat, že jsme vlci?" Jan  Čulík
8. 5. 2003 Murdochovu Fox News vyšetřuje v Británii komise pro vysílání kvůli zaujatosti jejího zpravodajství
8. 5. 2003 Vojska generála Vlasova v Čechách Štěpán  Kotrba, Jan  Čulík
8. 5. 2003 Osvobození ČSR
9. 5. 2003 V Bohumíně oslavili včerejší státní svátek sportovními aktivitami Jaroslav  Hlaváček
9. 5. 2003 Den matek se nám v postmoderním světě zkomplikoval? Ivo V. Fencl
9. 5. 2003 Připojte se - Bill Gates vám nyní umožňuje užívat internet i na záchodě
9. 5. 2003 Podivný vývoj: zpravodajská rozhlasová stanice vítězí v Británii nad rockem a popem
9. 5. 2003 Timesy: Není moudré, řeší-li britští konzervativci své spory útokem na BBC Jan  Čulík
9. 5. 2003 Mezinárodní konference Hašek a Švejk -- humor tisíciletí
9. 5. 2003 Hašek and Švejk -- Humor of the Millennium
9. 5. 2003 Minisummit pod paľbou Oskar  Krejčí
8. 5. 2003 Búrlivé osudy starovekého Blízkeho východu Peter  Greguš
8. 5. 2003 Víťazstvo zbraní, prehra propagandy Leopold  Moravčík
9. 5. 2003 Som federalista Ivan  Štefunko
7. 5. 2003 Včely Jaroslav  Hutka
7. 5. 2003 Irácký ministr informací Al-Sahháf nabízí, že se vzdá Američanům, a ti ho odmítají
7. 5. 2003 Memento 6.
aneb o českém praporu
Miloš  Dokulil
7. 5. 2003 Memento 7.
aneb maličko o "rovnoprávnosti" žen
Miloš  Dokulil
7. 5. 2003 Globalizace neznamená amerikanizaci
7. 5. 2003 Komise pro etiku k veřejnému zájmu
7. 5. 2003 Xenofobie v českých sdělovacích prostředcích František  Kostlán
7. 5. 2003 Kde jsou peníze majitelů nemovitostí? Radek  Mokrý
7. 5. 2003 Reforma financí = transparentní účty Michal  Rusek
6. 5. 2003 Čtenost BL v březnu a dubnu 2003: cca 6-7000 čtenářů denně, 45 000 individuálních IP adres měsíčně
5. 2. 2003 Pošta redakci
2. 5. 2003 Hospodaření OSBL za duben 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Útok na USA, Afghánistán, Irák RSS 2.0      Historie >
11. 5. 2003 USA a Británie: zoufalá snaha najít zbraně hromadného ničení sílí   
10. 5. 2003 USA a Británie budou ovládat iráckou ropu   
9. 5. 2003 Dvojí Donald Rumsfeld   
8. 5. 2003 Búrlivé osudy starovekého Blízkeho východu Peter  Greguš
8. 5. 2003 Víťazstvo zbraní, prehra propagandy Leopold  Moravčík
7. 5. 2003 Globalizace není nová Immanuel  Wallerstein
7. 5. 2003 Američané jednají v Iráku "groteskně"   
7. 5. 2003 Irácký ministr informací Al-Sahháf nabízí, že se vzdá Američanům, a ti ho odmítají   
7. 5. 2003 Polsko požaduje pro Irák mandát OSN   
5. 5. 2003 Jak by se mohla Evropa vyhnout tomu, aby se stala vazalem Ameriky?   
2. 5. 2003 Náš společný cíl: Dodržování národní jednoty   
29. 4. 2003 Iráčtí šiité protestovali proti bagdádským rozhovorům o utvoření nové vlády   
27. 4. 2003 Výzvědné agentury obvinily Bushe a Blaira ze zkreslování a z falšování důkazů   
25. 4. 2003 Válka v Iráku skončila - proboha, zapomeňte! Petr  Baubín, Štěpán Kotrba

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
9. 5. 2003 Som federalista Ivan  Štefunko
8. 5. 2003 Búrlivé osudy starovekého Blízkeho východu Peter  Greguš
8. 5. 2003 Víťazstvo zbraní, prehra propagandy Leopold  Moravčík
22. 4. 2003 Rasizmus, ktorý antirasistom nevadí ? Lubomír  Sedláčik
11. 4. 2003 Atómový útok zastaví slovenská horčica Lubomír  Sedláčik
10. 4. 2003 Osobné značky a politický marketing Tibor  Kružlík
10. 4. 2003 Science fiction a politika Peter  Abelard
10. 4. 2003 Agresia v mene viery Peter  Greguš
10. 4. 2003 Prítomnosť žien v politike prináša iný pohľad na svet Jana  Matúšová
10. 4. 2003 Peniaze, ženy a EÚ Oľga  Pietruchová
10. 4. 2003 Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej? Lucia  Waldnerová
10. 4. 2003 Víťazní buldozéristi Damas  Gruska
10. 4. 2003 Peniaze nesmrdia, vojna je kšeft Martin  Nevada
9. 4. 2003 Konvent na vedľajšej koľaji? Lucia  Waldnerová
9. 4. 2003 V Macedónsku začína prvá európska vojenská operácia Radovan  Geist