10. 4. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
10. 4. 2003

Science fiction a politika

V súčasnosti sme svedkami poklesu obľúbenosti žánru, ktorý dosiahol svoj zenit v minulom storočí. Hoci prvým spisovateľom, ktorý dal tomuto žánru aj sociálny rozmer, bol H. G. Wells, v jednom prípade sa takáto prognóza podarila aj Julovi Vernovi. V románe Dobrodružstvá Barsacovej výpravy zobrazil belošský režim, ktorý zotročil černošské obyvateľstvo v Afrike a obyvateľstvo rozdelil na kasty. Známejší román Dvadsaťtisíc míľ pod morom popisuje vlastne aj teroristu, ktorý vynašiel ponorku, ktorou útočí na lode istej nenávidenej krajiny.

Do žánru sci-fi zasiahol aj český spisovateľ Karel Čapek. V jeho dejinách mu patrí významné miesto vďaka slovu "robot". V divadelnej hre RUR popísal vzburu umelých ľudí proti zotročeniu... Lenže napísal aj dnes už zabudnutý román Továreň na absolútno. Tu vyslovil dve predpovede: prvú, že druhá svetová vojna prebehne v polovici 40. rokov, a druhú, že sa počas nej použijú atómové zbrane.

Iný český spisovateľ Emil Vachek v románe Pán sveta popísal konkrétny politický scenár druhej svetovej vojny. Malo ju rozpútať Nemecko, kde bola najprv nastolená diktatúra pod socialistickými heslami. Hoci nemecký diktátor mal iné meno, autor spomenul dovtedy neznámeho nemeckého politika Adolfa Hitlera.

Ruský spisovateľ Iľja Erenburg napísal tiež sci-fi román Trust D. E., ktorý mal vyslovene politický rozmer. Hoci jeho dej sa odohrával v 20. rokoch minulého storočia, mohol by sa odohrávať aj v našej súčasnosti. USA boli znepokojené konkurenciou lacných európskych výrobkov a zároveň nebezpečenstvom, že sa Európa zjednotí na socialistických základoch. Preto sa istí americkí podnikatelia rozhodli zničiť Európu. Prebehlo niekoľko záhadných katastrof. Vo Veľkej Británii burzový útok na menu vyvolal katastrofálny ekonomický kolaps, v ďalších krajinách prepukli epidémie záhadných chorôb, Nemecko a Francúzsko sa vzájomne zničili v nezmyselnej vojne.

Proti sovietskemu Rusku zaútočilo Poľsko a Rumunsko chemickými zbraňami. Hoci postúpili hlboko na ruské územie, Červenej armáde sa podarila protiofenzíva a prenikla do strednej Európy. Lenže aj Rusko až po Ural zničila záhadná epidémia. Niektorí novinári síce tvrdili, že tieto katastrofy navzájom súvisia a sú realizáciou nejakého plánu, ale nik im neveril. Napokon sa celá Európa premenila na neobývateľnú púšť. Rusko sa obmedzilo na územie za Uralom a tam uskutočnilo zmeny pripomínajúce súčasné čínske reformy. Časť Európanov sa zachránila na okolitých svetadieloch. V arabských krajinách sa čoskoro dostali do konfliktu s pôvodným obyvateľstvom, v USA sa európski utečenci stali bezprávnymi nevoľníkmi, iba za Uralom získali rovnoprávne postavenie.

Podľa istého známeho českého umelca a filozofa, ktorý sa presídlil na Slovensko, jediná svetová superveľmoc má plány, ktoré pripomínajú scenár udalostí, aké popísal Erenburg. Ešte pred krátkym časom sa to zdalo absurdné. Lenže Karel Čapek v sci-fi románe Vojna s mlokmi vyslovil myšlienku, že to, čo sa zdá absurdnou víziou či súhrou náhod, je realizácia šialených plánov. Práve v minulom storočí sa ukázalo, že sa nájdu politici, ktorí sa pokúsia o realizáciu tých najšialenejších a najabsurdnejších vízií.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       10. 4. 2003
10. 4. 2003 Vraždění v Kongu je nejhorší ze všech válek od roku 1945
10. 4. 2003 Iráčané o tom, kdy se stanou pro Američany "teroristy"
10. 4. 2003 Včera, dnes a zítra
10. 4. 2003 Evropský parlament schválil přijetí ČR do EU
10. 4. 2003 Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej? Lucia  Waldnerová
10. 4. 2003 The game is over
9. 4. 2003 IRÁK: Chci, aby moje země byla normální
10. 4. 2003 "Tahrír" znamená osvobození
10. 4. 2003 Irák: Byla to od Spojených států humanitární akce? Jan  Čulík
9. 4. 2003 Pád Bagdádu: reakce arabského světa
9. 4. 2003 Byl pád Bagdádu důsledkem dohody s iráckými generály?
10. 4. 2003 Peniaze nesmrdia, vojna je kšeft Martin  Nevada
10. 4. 2003 Víťazní buldozéristi Damas  Gruska
9. 4. 2003 Američtí neokonzervativci jako trockisté
9. 4. 2003 "Novináři byli varováni," tvrdí Spojené státy
9. 4. 2003 "I ti, kteří se z příchodu Američanů radovali, teď chtějí bojovat"
8. 4. 2003 Je vznešené zemřít pro vlast?
10. 4. 2003 Osobné značky a politický marketing Tibor  Kružlík
10. 4. 2003 Peniaze, ženy a EÚ Oľga  Pietruchová
10. 4. 2003 Prítomnosť žien v politike prináša iný pohľad na svet Jana  Matúšová
10. 4. 2003 Science fiction a politika Peter  Abelard
10. 4. 2003 Agresia v mene viery Peter  Greguš
5. 2. 2003 Pošta redakci
5. 3. 2003 Hospodaření OSBL za únor 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
10. 4. 2003 Osobné značky a politický marketing Tibor  Kružlík
10. 4. 2003 Science fiction a politika Peter  Abelard
10. 4. 2003 Agresia v mene viery Peter  Greguš
10. 4. 2003 Prítomnosť žien v politike prináša iný pohľad na svet Jana  Matúšová
10. 4. 2003 Peniaze, ženy a EÚ Oľga  Pietruchová
10. 4. 2003 Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej? Lucia  Waldnerová
10. 4. 2003 Víťazní buldozéristi Damas  Gruska
10. 4. 2003 Peniaze nesmrdia, vojna je kšeft Martin  Nevada
9. 4. 2003 Konvent na vedľajšej koľaji? Lucia  Waldnerová
9. 4. 2003 V Macedónsku začína prvá európska vojenská operácia Radovan  Geist
9. 4. 2003 Bezpohlavná únia Ivan  Rončák
9. 4. 2003 Sila kolektívnej emócie Michal  Černík
9. 4. 2003 Svet po Dzurindovi Juraj  Ďurina
9. 4. 2003 Kongres SMK neprebehol tak ľahko, ako by sa mohlo zdať Branislav  Kuruc
8. 4. 2003 O zmysle preventívnych vojen: Moc legitimizujúca samu seba František  Novosád