O ľahkej zneužiteľnosti pojmu "rasizmus" sa popísalo až dosť. Pokúsme sa preto tentoraz nahradiť tento výraz pohľadom iným, pohľadom plne legitímnej požiadavky rovnosti všetkých občanov pred zákonom. Z tohto aspektu videné, okamžite vyskočí maximálna problematičnosť opisovaných protestov ROI. Podľa jej podpredsedu M. Ščuku, by realizácia takejto legislatívy bola "krokom do minulosti a viedla by ku rozdeleniu občanov na dobrých a zlých". Naozaj len matne tušíme, akú v rámci demokratických princípov akceptovateľnú oporu, chce tento aktivista nájsť pre tento svoj náhľad na vec. Nikto zo zainteresovaných totiž nenavrhuje paragrafy, ktoré by azda obsahovali etnické kritérium. Naproti tomu sociálne a ekonomické stránky problému sú exaktne vyčísliteľné. Nehovorme o priamych úsporách, i keď desiatky miliárd korún ročne nie sú zďaleka bezvýznamnou položkou. Omnoho závažnejším sa javí spoločenský dopad. Je už dávno "verejným tajomstvom", že celý rad ľudí si navykol parazitovať na doteraz príliš neadresnom a málo stimulujúcom sociálnom systéme na Slovensku. Netýka sa to len rómskeho etnika. Na celom svete pritom v rozličných podobách existuje snaha štátov vytvárať koncepcie populačnej politiky. Všade podľa svojho modelu. V totalitnej Číne sa viac ako jedno dieťa v rodine trestalo napr. prísnymi prídelmi spotrebného tovaru. Z USA zas poznáme dajme tomu osvetový experiment v školách, kedy mladistvým žiačkam pridelia figurínu dojčaťa, o ktorú sa musia nepretržite starať, čo má silný výchovný účinok ku plánovaniu rodičovstva. Odveké pravidlo medziľudskej komunikácie ale hovorí, že s každým sa možno dorozumieť len takou rečou, akej je ešte schopný porozumieť. Opísané návrhy určitých slovenských politických štruktúr nevyšli zo vzduchoprázdna. Ich prednesenie nasvedčuje, že existuje príslušná spoločenská objednávka. Tá opäť nemá nič priamo spoločného s etnicky deformovaným videním spoločnosti. Táto súvislosť je nepriama : Nik okrem samotných zneužívateľov sociálneho systému nemôže za to, z ktorého etnika vysoké percento z nich pochádza.

Neobíďme ani postreh, že v "spravodlivom rozhorčení" si slovenskí rómski predáci tak trochu navzájom protirečia. Jeden z nich, Alexander Patkoló, bol nedávno energicky proti pokusu Lekárskej fakulty UK Bratislava prijať na štúdium medicíny práve rómskych poslucháčov za výhodnejších podmienok, ako nerómskych. Nazýval to diskrimináciou, že nechcú nijakých "pololekárov". Súhlasíme, ale ako si potom vysvetliť, že jeho blízky kolega je naopak už v zárodku proti tomu, čo by malo platiť pre každého občana republiky bez rozdielu ? Jasne je cítiť, že tu ide niektorým pánom o čosi celkom iného. O čo, to naznačujú personálne údaje o najrozličnejších rómskych politických subjektoch, v korelácii s reálnymi výsledkami ich politickej činnosti. A tu sú fakty neúprosné. Za posledných 12 rokov ide až na malé výnimky o stále rovnaké tváre funkcionárov, úplne ignorujúcich svoj opakovane volebne vyčíslený skoro nulový vplyv na vlastné etnikum. Je pomerne trápne počúvať energické výpady týchto mužov, keď ich vlastní voliči im prepožičali mandát v podobe najviac ak niekoľkých desatín jediného percenta. Pritom rómske etnikum by nepotrebovalo nič viac, než rešpektovaných prirodzených vodcov. Ale tu si naozaj musia pomocť len sami.
Od úvah o oprávnenosti zregulovať legislatívno - ekonomicky prevádzkovanie "živnosti" zvanej plodenie potomkov, sa tak dostávame ku iným myšlienkam. Kto zreguluje vrstvu politických parazitov, ktorí napriek svojej totálnej neúspešnosti nehodlajú zo scény odísť a tým de facto blokujú a škodia tým, ktorých záujmov majú plné ústa ?