Roman Čonka: Noviny Romano nevo liľ žijí vždy až od května

3. 8. 2009 / Pavel Pečínka

Jak se měnila periodicita?

Keď sa v roku 1991 založil Romano ľil, vychádzal týždenne. To trvalo niekoľko rokov, no postupom času bolo menej a menej financií, pričom náklady na výrobu novín každým rokom vzrastali. Romano nevo ľil funguje momentálne ako mesačník, no ešte pred tromi rokmi vychádzal aj dvojtýždenne. Boli totiž financie. No bolo aj obdobie, kedy noviny nezískali dostatok prostriedkov a vychádzali raz za dva až tri mesiace.

Jak se vyvíjel redakční okruh RNĽ? Podobně jako u Romano hangos, že se s klesající dotací zmenšil až na minimum nezbytné k přežití?

Ako vidím, financovanie je podobné aj u vás. Noviny sú každý rok závislé od dotácie Ministerstva kultúry SR. Združenie predkladá projekt a čaká, koľko získa finančných prostriedkov. Od toho závisí aj plánovanie, koľko ľudí si môže redakcia dovoliť -- zaplatiť.

Mohu se zeptat na počet vytištěných kusů, na počet odběratelů, dále kolik lidí či institucí za RNĽ platí a jaká je remitenda a kde ji distribuujete?

Noviny vychádzajú v náklade 12 500 kusov mesačne. Máme svoj adresár odberateľov, ktorým noviny zasielame. Z každého čísla nám v redakcii zostane asi 500 kusov, ktoré počas pracovných ciest rozdávame čitateľom. Takmer 12 000 kusov novín posielame prostredníctvom pošty našim odberateľom -- čitateľom. Celé poštovné hradíme a nie je to malá suma. Len malá časť z našich odberateľov si za noviny aj zaplatí. Väčšinou zaplatia školy a inštitúcie, pomenej už bežní občania. Ale nie je to veľká suma, ktorá sa k nám cez predplatné vráti.

Jak se RNL distribuuje, na jaké instituce a při jakých příležitostech? Převládají mezi odběrateli podle vás Romové či Neromové?

Noviny distribuujeme vždy rovnako, prostredníctvom pošty na konkrétnu adresu, ktorú máme v našom adresári. Máme široké spektrum odberateľov, cez mestské a obecné úrady, štátne inštitúcie, ministerstvá, noviny posielame poslancom slovenského parlamentu, ale aj mimovládnym organizáciám, nadáciám, školám... Samozrejme noviny sa dostávajú aj k jednotlivcom, prevažne k Rómom žijúcim v rómskych osadách či mestách. Svojich odberateľov máme aj v zahraničí, takmer na každom kontinente. Žiaľ im už noviny nezasielame, je to dosť finančne náročné.

Mohl byste charakterizovat lidi, kteří za ta léta vytvořili stabilnější autorský okruh?

Ak by sme mali hovoriť o ľuďoch, ktorí sa zaslúžili o to, že noviny stále existujú, tak spomeniem len jedno meno -- Daniela Hivešová-Šilanová. Stála pri zrode týchto novín a viedla ich do augusta 2008, kedy po dlhej chorobe zomrela. Snažila sa vyhľadávať šikovných ľudí: Rómov, ktorí by sa mohli presadiť v oblasti žurnalistiky. Aj keď nebola rómskeho pôvodu, veľký dôraz kládla na zachovanie rómskeho jazyka. Vyhľadávala aj rómskych spisovateľov -- profesionálov i amatérov, ktorým dávala priestor v novinách na prezentovanie ich poézie a prózy. Jej odchod je veľkou stratou pre noviny.

V čem vy jako nový šéfredaktor chcete noviny změnit, vylepšit a co si od toho slibujete?

Po smrti Daniely Hivešovej-Šilanovej nastalo obdobie, kedy sa kládli otázky, ako ďalej s novinami. Od septembra 2008 sa ujala združenia Denisa Havrľová, ktorá ako novinárka pracovala v redakcii od roku 1998. Združenie a noviny viedla do februára 2009, potom sa rozhodla odísť. Dôvody jej náhleho odchodu neviem. Od marca vediem združenie a noviny ja. Odchod Denisy Havrľovej bol práve v čase, keď sa na ministerstve rozhodovalo o financiách pre noviny na tento rok. Situáciu bolo potrebné okamžite riešiť a tak správna rada združenia navrhla do pozície "šéfa" mňa. Nemal som veľa času na rozhodovanie, no vedel som, že noviny musia pokračovať ďalej. Tak som to prijal, uvidíme, čo prinesie čas... Určite ako nový šéfredaktor mám svoje plány, otázne je, do akej miery sa mi ich podarí naplniť. V združení je totiž spojená funkcia -- šéfredaktor je zároveň štatutárom združenia. Čiže okrem prípravy kvalitných novín musí zháňať peniaze, písať projekty, byť účtovníkom... A to je nesmierne náročné. Aj preto jedným z prvých krokov by bolo oddelenie tejto funkcie. Budem sa snažiť rokovať s kompetentnými aj o spôsobe financovania novín, aby vychádzali pravidelne, nie až od polovice roka. V samotných novinách bude zohrávať významnú úlohu fotografia, chcem zaviesť pravidelnejšie rubriky a približovať aj samotný rómsky jazyk, ktorý je v katastrofálnom stave. Veľmi veľa Rómov už nehovorí rómsky, ale "zmiešaninou" slovenčiny a rómčiny.

Romano hangos je víceméně založeno na několika aktivních jedincích, z nichž část je spojena rodinnými svazky. Zhruba polovinu aktivit kolem RH hrají Neromové, kteří s Romy pracují. Šéfredaktor, jediný pracovník na celý úvazek, je Nerom. Odhalíte nám podobné zákulisí RNĽ?

Noviny viedla dlhé roky ne-Rómka, čo niekedy prekážalo niektorým rómskym "aktivistom". Aktívne sa na príprave novín podieľali a podieľajú 5 ľudia (plus mínus), no máme aj svojich dopisovateľov v regiónoch. Taktiež sme kolektív Rómov a ne-Rómov, aj keď by som to nerozdeľoval etnicky. Skôr by som povedal, že je to skupina ľudí "zapálených" pre vec.

Jaké bývaly a jsou vztahy RNĽ se slovenskými politiky či stranami? Kdo na vás vyvíjel nátlak, která strana, politik či úředník ponechával RNĽ nezávislost či s ním chtěl manipulovat?

Je mi ťažké vyjadriť sa k minulosti, nakoľko v novinách pôsobím len päť rokov. Nátlak alebo manipuláciu zo strany slovenských politikov som nezaznamenal, skôr by som povedal, že rôzne tlaky prichádzajú z rómskej komunity.

Stojí většina romských politiků o publikování v RNĽ, nebo se spíš orientuje na "většinové" noviny? Stojí některé romské osobnosti či skupiny vůči RNĽ v opozici?

Rómskych politikov máme na Slovensku málo, presnejšie rómskych strán. Oficiálne funguje len jedna rómska politická strana. Tá sa však prezentuje väčšinou v mienkotvorných médiách, čo je aj tak trocha logické. Naše noviny sú mesačníkom a keď je potrebné okamžité vyjadrenie politika, ináč to ani nejde -- len cez väčšinové médiá. Tak ako majú noviny veľa priaznivcov, majú aj veľa neprajníkov. Bez "opozície" by to asi nešlo v mnohých oblastiach.

Jsou na Slovensku Romové, kteří hovoří jen maďarsky a romsky? Máte pro ně například maďarskou přílohu?

Hlavne v južných oblastiach Slovenska sú Rómovia, ktorí hovoria iba maďarsky. Dokonca v niektorých južných oblastiach Rómovia nehovoria ani rómsky. Aj preto sme v roku 2007 vydávali aj špeciálnu prílohu pre "maďarských Rómov", ktorú pre naše noviny pripravovali samotní Rómovia z južného Slovenska. Všetko je však o financiách, ktoré teraz chýbajú.

Jak byste charakterizoval největší problémy romského tisku na Slovensku?

Najväčším problémom rómskych médií na Slovensku je spôsob ich financovania. Prvé mesiace v roku je veľká neistota, čo vôbec noviny získajú podporu na svoju činnosť. Ak komisia rozhodne že áno, peniaze máme na účte až v máji. A to už máme za sebou polovicu roka. Čiže "normálne" noviny začnú fungovať od mája. Tým nechcem povedať, že prvý polrok nefungujú, no tlačené noviny sa k ľuďom dostávajú spätne až v máji. Ľudia tak dostanú v máji už neaktuálne informácie z predchádzajúcich mesiacov. Tento problém financovania trvá v podstate od začiatku fungovania novín.

Máte kapacitu i na vlastní investigativní žurnalistiku? Pomohli jste odstartovat nějakou kauzu?

Určite máme kapacity na investigatívnu žurnalistiku. Je tu však otázka, do akej hĺbky môžeme zájsť. Treba otvorene priznať, že rómske médiá nemajú až takú silu. Ak aj poukážeme na niektoré nedostatky ako prví, zväčša verejnosť začne reagovať, až keď to prinesú väčšinové médiá.

Existovala někdy na Slovensku například romská příloha celostátních novin?

Existovala samostatná príloha v celoštátnych novinách, pripravovala ju však Rómska tlačová agentúra. Tá sa dnes venuje hlavne televízii -- pripravuje Rómsky magazín a teraz začínajú aj s prípravou materiálu pre Slovenský rozhlas.

Uvažoval o tom někdo, nebylo by to efektivnější?

Určite má rómska príloha v mienkotvorných médiách svoj zmysel, no formovala by len verejnú mienku majority, čo je samozrejme taktiež veľmi dôležité. Samotní Rómovia by sa však k informáciám opäť nedostávali. Je totiž málo pravdepodobné, že chudobný Róm z osady si bude kupovať noviny v obchode. Aj preto naše noviny zasielame bezplatne na konkrétne adresy. Robíme Rómom servis, aby mali informácie o dianí doma i vo svete. Inak sa k informáciám dostanú len veľmi ťažko.

Stal se list RNĽ nebo jeho redaktoři či kolportéři někdy terčem skinheadů či nacionalistů?

Určite sa to stalo, no bolo to ešte okolo roku 1995. Vtedy sa hnutie skinheads rozmáhalo tak na Slovensku ako aj v Čechách. Dostali sme do redakcie niekoľko výhražných listov, no boli aj takí, ktorí prišli priamo do redakcie a zisťovali, kto nás financuje, kde tlačíme noviny... V posledných rokoch sme však nič podobné nezaznamenali.

Ještě z jiného soudku -- jak rozumíte tomu, co se děje teď v Maďarsku? Je tam skutečně nějaká teroristická organizovaná skupina, co si prostě k likvidaci vybírá Romy a chce tím, že jich postupně několik někde na okraji vesnice zastřelí, navodit strach či vyprovokovat emigraci?

Je ťažké povedať, čo a kto môže byť za násilnými útokmi na Rómov v Maďarsku. V každom prípade je tam situácia veľmi vážna, vládne tam silná protirómska nálada. Veď nakoniec aj voľby do Európskeho parlamentu v Maďarsku ukázali, akú silu majú extrémisti. Podobná situácia je aj u vás -- v Čechách, no očakávam, že podobná vlna extrémizmu prepukne určite aj na Slovensku. Našťastie momentálne nedochádza k takým úmrtiam ako v susednom Maďarsku, aj keď v minulých rokoch boli také prípady aj na Slovensku.

Vyšlo v Romano hangos 11/12-2009

Vytisknout