Ja som to utrpenie čítania feministických zlátanín (Aspekt je ich plný) aj za iných podstúpil a vybral som názorné ukážky. Vám odporúčam brožúrku SCUM (Spoločnosti pre vykastrovanie mužov), ktorá vyšla v roku 1998 vďaka obetavému prekladu Alexandry Berkovej, čím sme asi mali byť ubezpečení, že ide o "odkaz večne živý". Snáď Vám to otvorí oči. Feministky dôsledne napĺňajú tieto ciele, pravda, po prirodzenej vlne odporu, už sofistikovanejšou, skrytejšou formou. Jej výsledkom je aj zákon, na ktorý som upozorňoval. Som rád, že ste podrobným opísaným tohto šokujúceho dokumentu moje obavy aj pre čitateľov Britských listov potvrdil. Ale k veci:

1. Zoznam odborníkov, ktorých v tejto súvislosti menujete, na mňa mohol ťažko urobiť dojem. Zaujíma ma výhradne výsledok ich práce a ten je (citujúc Vaše vlastné slová) na realizačnej úrovni typu "nejspíše", "nějakou formou", "občané by měli mít", "odhaduje se" a podobne. Je to pochopiteľné, pretože ide o právnický paškvil, ktorý odporuje aj elementárnym zásadám právneho systému demokratického štátu. Nečudujem sa, pretože to je presne dikcia feministických predstáv o "okamžitej spravodlivosti". Aj komunistický "obuškový zákon" bol spísaný odborníkmi. Nerozhodujú teda tituly, ale morálka a výsledky, pán Potměšil. Tých sa úprimne hrozím.

2. Nanešťastie, príprava takéhoto zákona sa robila naozaj "plazivo" a "bez verejnej diskusie". Alebo Vy o nejakej VEREJNEJ diskusii viete? Na druhej strane sme však boli všetci verejne masovo a vo veľkom masírovaní feministickými kampaňami.

3. Prekvapuje ma preto ako ste sebavedomo uprel feministkám zásluhy na takomto zmrzačenom zákonodarstve (že sa pani Martykánová ešte neozvala?). Veď (ako som opísal a zdokumentoval vo svojom prvom článku) to je ich prvý veľký úspech po agresívnych kampaniach o mužoch-znásilňovačoch a mužov-harašistoch, kde veľmi neuspeli. A kampaň o domácom násilí je už svojim ústredných heslom "Každá štvrtá žena týraná" ukážkou feministickej demagógie. Aj Vy tie strašné prípady skutočného týrania uvádzate len "z doslechu". Tomu sa odborne hovorí "urban legends" a feministky ich šíria veľmi rady. Opakujú len známe triky nacistov, komunistov a rasistov obecne. Aj v prípade "hilsneriády" bol vybraný ukážkový zločinec a na tom postavená nenávisť proti celej židovskej obci. Tu sa takéto prípady (a obaja sa zhodneme, že sa môžu v extrémnych, ojedinelých prípadoch vyskytovať) vedome a zámerne obludne násobia s cieľom dôjsť k feministkami už deklarovanému záveru (sám som bol v televíznej debate konfrontovaný s touto naučenou floskulou), že 95% mužov sú násilníci. Názorne si to môžeme dokázať na odhade "1000 prípadov vykázania" (o ktorých by sme mohli s úspechom polemizovať) pri feministickom odhade 1 000 000 týraných žien v Čechách. Myslím, že aj Vám je tu jasný zámerný nepomer medzi skutočnosťou a feministickým "ideálom". V tejto veci Vám odporúčam rozsiahlu knihu Melanie Phillipsovej -- The Sex Change Society (Feminised Britain and Neutered Male, The Social Market Foundation, 1999), ktorá podrobne opisuje a dokladuje zámerne falošné feministické kampane. K domácemu násiliu konkrétne uvádza tieto oficiálne americké štatistiky: "Iba 29% násilia voči ženám sa dopúšťajú manželia." Pozor, nepliesť so všetkými ženam (ako to zásadne robia feministky), hovoríme len o pomernom čísle z tých mála násilných činov tohto typu, ktoré zasa tvoria len promile celkovej zločinnosti a aj tá zasahuje len menšiu časť populácie! A ako Philipsová dokladuje "Iba 12.6 z TISÍCA vydatých žien sú obete násilia", z čoho uzatvára "Manželstvo je silným faktorom bezpečia pre ženy." Toto ale feministky nechcú počuť (rodinu predsa nenávidia ako "väzenie pre ženy") a preto sú tí, čo poukazujú na fakty, obeťami feministického zastrašovania až "listových kampaní, výhražných telefonátov a dokonca nahlásenia bombového útoku v mieste konferencie, kde chcela prehovoriť" (cit. Phillipsová o výskumníčke Suzanne Steinmetz), takže "štatistiky sú bežne prekrúcané", čo sa rovná "rodovému ekvivalentu stalinistickej Veľkej Lži" (Phillipsová). Ak sa Vám tieto citácie nepáčia, prečítajte si celú knihu, pán Potměšil, veľmi Vám to odporúčam. Nielen Vy, ale celá spoločnosť je masírovaná lživými kampaňami a navyše aj osobnými intervenciami "revolucionárok z povolania" v parlamente a preto aj niektorým poslancom pochopiteľne pripadá nanajvýš nevyhnutné "niečo urobiť". Výsledkom je tento veľmi nešťastný zákon, kde takéto vynútené chcenie doslova znásilňuje celý právny systém.

4. Názorne si to môžeme ukázať na fakte, že tento zákon porušuje základný princíp deľby moci v demokratickej spoločnosti na výkonnú, súdnu a zákonodarnú. V tomto prípade sa mieša výkonná a súdna v jedinej osobe policajta nevídaným spôsobom. To si snáď ani komunisti nedovolili, aby dali takú moc príslušníkom Verejnej bezpečnosti. Jedine Gestapo mohlo zasahovať bez súdneho rozhodnutia.

5. Porušuje sa tu základný, esenciálny princíp demokratického práva o prezumpcii neviny.

6. Porušujú sa základné ľudské práva na domov a súkromie. Veľmi by ma v tomto smere zaujímal nález Ústavného súdu.

7. Toto všetko znásilňovanie základov právneho systému má údajne pomôcť obetiam, o ktorých nepochybujeme, že existujú, ibaže v ďaleko menšej miere ako to deklarujú bombastické feministické kampane a rozhodne (ako aj sám priznávate) sú menej jednoznačné. Totalitné ideológie (ako v tomto prípade) lákajú ľudí "okamžitým riešením", ktoré však vedú aj ku "konečným riešeniam".

8. Ak abstrahujeme od týchto elementárnych, neprípustných právnych lapsusov a povieme si, že ich obetujeme pre dobro veci, potom, pán Potměšil, nám neostáva len posúdiť vykonateľnosť takéhoto zákona. A to je už úplná katastrofa.

9. Zásah policajta v tejto veci NEVYŽADUJE súhlas údajnej obete. Môže sa teda konať aj PROTI vôli tejto údajne zachraňovanej osoby. To je absurdné.

10. Údajná obeť ani nemôže NAMIETAŤ proti takémuto zásahu do ich súkromia. To je škandalózne. To je "totalita nanúteného dobra".

11. Po tom všetkom už pôsobí len tragikomicky, keď zákon policajtovi ukladá, že "se zajištěním ubytování této osobě pomůže". Pán Potměšil, keby to nebola tak tragická hlúposť, tak sa smejeme až do rána. Veď to je Kocúrkovo! Už vidím ako "agresora" vedie policajt za ruku od domu k domu a nakoniec ho ubytuje u seba doma na gauči. Veď sa tí policajti musia chytať za hlavy, čo všetko by odrazu nemali robiť. Veď oni by tak mali byť sudcami, vykonávateľmi aj sociálnymi pracovníkmi v jednej osobe! To je v bežnej praxi proste nemožné! A navrch by mal policajt ešte chodiť aj kontrolovať, či sa postihnutí (obeť aj vykázaný) náhodou neudobrili a NÁSILÍM im v tom zabrániť.

12. Už len zhrniem, že nejasné formulácie o "nezúčastněné osobě" (to by musel byť Marťan! veď rozhoduje aj pohlavie tej osoby) a "intervenčných centrách" (to si zase niektorí podnikavci s neziskovkami namastia kapsy, tie prípady už poznáme z rómskych iniciatív a škody idú do miliárd) dokazujú, že ide o typický avanturistický zásah do právneho systému, ktorý celý tento systém stavia na hlavu.

Pán Potměšil, cesty do pekla lemujú dobré úmysly. Toto je ten prípad. Nijako nepochybujem o tom, že domáce násilie existuje a že sa veľmi slušní ľudia (nemyslím tým feministky) rozhodli pod tlakom zámerne falošných kampaní s tým niečo robiť. Výsledkom je typicky totalitný zákon, ktorý odhadzuje dvojtisícročnú demokratickú právnu skúsenosť v mene "okamžitého riešenia". Tieto skratky vedú k hrozným omylom a nešťastiam. Je to rovnako ako keď hádku susedov chcete vyriešiť tým, že medzi nich hodíte granát. No iste, hneď bude ticho, ale tie následky? Uvedený zákon teda popiera zásadné právne normy, má celý rad praktických lapsusov a zakladá širokú škálu možností zneužitia. Napríklad ženou, ktorá si nájde milenca a potrebuje sa zbaviť manžela. Na malých mestách nie je taký problém vyrobiť komplot so "súcítiacou" susedkou, alebo aj niekoľkými a nakoniec ešte aj ten milenec môže svedčiť. Dôkazy na tele nie je problém vyfabrikovať. Dokonca aj policajt v súčinnosti s "nezúčastnenou osobou" sa môže stať malým diktátorom, ktorý svojvoľne rozhodne o šťastí a nešťastí danej rodiny. A ak by ešte nedajbože bol aj milencom údajnej obete... Tých scenárov zneužitia je toľko, koľko je ľudských osudov. Také niečo by sa však zákonu, ktorý chce naozaj priniesť dobro a pokoj do rodín, nemalo stať.

Nezabúdajme tiež, že feministické kampane sú zamerané výhradne "totalitne" na jediného vinníka -- mužov. Tí však trpia mlčky a nemajú takých agresívnych zástancov a ako píše Phillipsová: "Naozaj skutočne pre mužské obete ženského domáceho násilia nie je možnosť dovolať sa pomoci vďaka odťažitej reakcie profesionálov ako sú policajti, sociálni pracovníci a ženské aktivistky".

Pán Potměšil, nie je to po prvý krát, čo sa spoločnosť v mene "čistej rasy", "pokroku", či "rodovej rovnosti" (tú pani Phillipsová uvádza ako veľmi šikovnú zásterku na rozbitie tradičnej rodiny a hlavne úlohy muža v nej) dokáže celkom slepo vrhnúť na zdanlivo lákavo jednoduché riešenie. A práve tá jednoduchosť pácha v živote obrovské škody. Jednoduchosť je lákadlom totalitných ideológií, ale beda tým, ktorí im uveria!

Na záver Vám, pán Potměšil, chcem poďakovať, že ste mi dodali toľko faktov a argumentov pre moju snahu bojovať za elementárne základy demokratickej spoločnosti proti najnovším pokusom ju ešte inak (a žiaľ totalitne) "vylepšiť". Už teraz mi je ľúto tých obetí (mužov i žien), ktoré tento experiment iniciovaný feministkami prinesie. Vás to ale asi trápiť nebude, veď Vy máte svoje porno-stránky, ktoré tak veselo (pre pobavenie?!) propagujete. Mňa táto časť Vašej polemiky nepobavila a rád s Vami budem polemizovať, ale bol by som Vám veľmi vďačný, keby ste tento (sexistický?) humor vynechal. Veľa šťastia a hlavne poznania komplikovanosti ľudských osudov vo Vašej práci praje,