3. 2. 2006
Matkou bifľovania je učenie sa naspamäťKeď kritizujeme bifľovanie, ktoré som so srdcom neznášal, treba si uvedomiť, že matkou bifľovania je učenie sa naspamäť. To vychádza z tradície pamäti: Doslovne a správne citovať autoritu znamenalo a znamená prejav múdrosti, kde múdrosť je odozvou vnímania pamäti ľudstva, uchovávania rozumu, pravidiel a citov. V súčasnosti technologický pokrok nahradil nutnosť učiť sa naspamäť, a tak budovať pamäť, novými prostriedkami. To si treba uvedomiť, ak sa uchyľujeme ku kritike. |
Jan Čulík odmieta bifľovanie slovíčok pri študovaní cudzieho jazyka. Zabudol avšak dodať, že i pri učení sa cudzích slov v kontexte, v situáciách, človek postupom času slová zabúda. Tu je zakopaný pes: Pamäť cudzích slov, ako aj iných vedomostí, si budujeme neustálym opakovaním, permanentnými variáciami rôznych podobných situácií, kde sa dané pojmy vyskytujú. Ak túto možnosť nemáme ( nenachádzame sa v cudzine, nechodíme na dobrý kurz alebo kurz nie je príliš intezívny, nečítame, nepočúvame) , nič iného ako neustále opakovanie slovíčok, teda bifľovanie, nám neostáva. To však samozrejme nestačí, pretože ako sa hovorí na Slovensku "slovesá sú kolesá". Čo sa týka seminárnych pác, žijeme v ilúzii, že ľudia, resp. "okruh zainteresovaných", múdrejú, zväčšujú svoje poznanie, prehlbujú svoje túžby po poznaní. Opisovanie a kopírovanie seminárnych prác je len logickým dôsledkom predstavy, že schopnosť napísať (uvažovať, pátrať po nových vedomostiach, zistiť si údaje z viacerých zdrojov, myslieť v súvislostiach, pochybovať atď. ) pravú seminárnu prácu je nevyhnutnosťou pre rozumovú náročnosť dnešného sveta. Nie, sme svedkami inflácie vzdelávania. Tam kde stačí (a v nedávnych dobách stačil) kurz, je potrebné bakalárske vzdelanie. Nemyslíme na pragmatické vykonávanie činnosti, ale na "razítka", ktoré k tomu majú doviesť. Nevšimli ste si, že študenti žijú v inom kultúrnom prostredí - záujmy, hodnoty, vedomosti (zdrcujúca jednoduchosť a agresivita pop-kultúry v hudbe, vo filme, v literatúre, pri zarábaní peňazí atď.) ako "pravé" univerzitné štúdium predpokladá a vyžaduje. Nechuť študentov písať seminárky je potom logickým dôsledkom spomínaného javu. Život poznávania je pre nich cudzí svet. Dôležité je naučiť sa vykonávať určitú činnosť, ktorá vedie k niečomu pragmatickému. Preto sa v tomto ohľade technické vedy a aplikované prírodné vedy nachádzajú v ponímaní vzdelania v dnešnom svete niekde inde ako spoločenské a prírodné vedy; samozrejme pokiaľ nejde o profesionálnu dráha akademického vedca. Osud mi určil, že som chtiac nechtiac za socializmu študoval na VŠE. Záujem o spŕšku ponúkaných nezmyslov som prejavil až potom, keď po určitej dobe opisovanial referátov svojich spolužiačiek z Marxovho Kapitálu - poopisované a nenaväzujúce odseky a myšlienky. Začal som to robiť radšej sám, v rámci vytýčenia hesla "Spoznaj svojho nepriateľa" (ekonomické myslenie, nie Marxa). Samozrejme, že spolužiačky si boli vedomé svojej nechápavosti Kapitálu. Im ale išlo o dosiahnutie jednotky, a cieľ plnili. Jan Čulík vyzdvihol učenie prostredníctvom projektov. Nie sú projekty v mnohých prípadoch, vo veľkej väčšine oblastí, výsledkom konzumácie vzdelania, prejavom konzumnej vzdelanosti. K čomu majú viesť? K dosiahnutie nových tovarov, k rastu ekonomiky? To je podstatou vzdelávania ako takého v spoločenských vedách? Nevedie inflácia projektov iba k zakrytiu videnia sveta, k nezáväzným, ničomu neslúžiacim hrám (školské projetky sú intelektuálne obhajiteľné duševné činnosti predostierajúce jednoduché fyzické činnosti); smetiam. Poslednú poznámku venujem k výučbe literatúry. Na gymnáziách sa preberajú literárne diela, ktoré z pdostaty veci presahujú poznanie, skúsenosti a citovú hĺbku drtivej väčšinyy mládeže a tiež paní učiteliek. Preto tie zničujúce debilné otázky _ Čo chcel autor povedať, Čo mala hlavná postava oblečené vtedy a vtedy, atď. K čomu sofistikovaná pasívna výučba literatúry slúži? Iba tak k zachovávanmí kultúry, pamäte národa a ľudstva, bráni k prepuknutiu barbarstva. Osobne mi výučba literatúry sprznila vzťah k nej na dlhé obdobie. Láska k literatúre sa u mňa prejavila až po puberte na prahu osemnástich rokov, teda vo veku už čiastočného racionálneho samostatného rozhodovania, čo je dosť neskoro. |
Školství | RSS 2.0 Historie > | ||
---|---|---|---|
3. 2. 2006 | Poptávka je po titulech a mladí se chovají přirozeně | Radek Macalík | |
3. 2. 2006 | Vzdělanostní společnost, univerzity a kvalita vzdělání | Boris Cvek | |
3. 2. 2006 | Matkou bifľovania je učenie sa naspamäť | Igor Daniš | |
1. 2. 2006 | O škole pořád stejně | Alois Michálek | |
1. 2. 2006 | Student je zákazník, nikoliv sluha | Rastislav Krč | |
1. 2. 2006 | Psát seminárky o tom, co je pravda, je důležité | ||
31. 1. 2006 | Proč kupovat seminárky? Kupte si rovnou akademický titul! | Ivan Brezina | |
31. 1. 2006 | Myšlení je to nejpodstatnější v životě | Boris Cvek | |
31. 1. 2006 | Tříšť nabiflovaných faktů není moudrost - a co jí tedy je? | ||
31. 1. 2006 | Když zbabělci vychovávají zbabělce | Tomáš Stýblo | |
31. 1. 2006 | Potřebujeme samostatně myslící lidi | ||
30. 1. 2006 | Prodej školských prací nabízejí i jiné servery | ||
30. 1. 2006 | Proč by se měli studenti trápit něčím, co nikdo nečte | ||
30. 1. 2006 | Studenti si seminárky z internetu volně stahují | ||
30. 1. 2006 | Trampoty žáka všeobecného gymnázia | Jaroslav Bílek |