Len pri zbežnom pohľade na , jednu z internetových stránok s fatwami (čo sú výroky oprávnených islamských teológov k interpretácii Koránu a tradície) nájdete dobrozdania tohto druhu ktoré sa s teóriou evolúcie vyrovnávajú rovnakým spôsobom ako napríklad katolícka cirkev.

Ďalšou perlou je veta "Věřících, kteří nevykonávají náboženské rituály a neberou církevní dogmata doslova, je kolem 7% a najdeme je většinou ve velkých městech." Ak aj opomeniem ničím nepodloženú štatistiku (vycucané z prsta?), nemôžem sa nepozastaviť na onými "cirkevnými dogmami".

Islam, vážený pán Černý, cirkevnú štruktúru nemá, rovnako ako nemá cirkevné dogmy. V sunitskom islame je najvyšším predstaveným obce imám, ktorý viac-menej iba vedie piatočné bohoslužby. V iránskom šiitskom islame jeho úlohu spĺňa mulla (imám tam má iné postavenie).

Obaja však (opäť viac-menej) nie sú súčasťou žiadnej mocenskej štruktúry tak, ako to je napríklad v katolíckej alebo pravoslávnej cirkvi. Ájatolláhovia v iránskej verzii šiitskeho islamu predstavujú najvyššiu autoritu pri výklade Koránu a tradície. Tá istá úloha patrí v sunitskom islame islamských univerzitám, a to predovšetkým univerzite al-Azhar v Egypte. Hoci má fakultu strojníctva a medicíny, jej hlavným poslaním je zaoberať sa teologickými záležitosťami.

Váš výrok "Možná proto je postavení islámských univerzit nevalné" by sa preto dal porovnať s výrokom "tá bohoslovecká fakulta je úplne na nič, šak tam nemajú ani poriadnu katedru ekonómie."

Výroky typu "Islámské prostředí je v drtivé většině případů velice konzervativní" a "Islám je plný příkazů a povinností a nad jejich dodržováním bdí rodina, sousedé i celá společnost" sú obvyklé stereotypy a s realitou súčasného islamského sveta majú len veľmi málo dočinenia. Necítim sa povolaný vyjadrovať sa k tejto téme bližšie, ale určite nebude problém zohnať niektorého z mojich kolegov, ktorí v islamských krajinách strávili určitý čas.

Aby bolo jasno: skupina geniálnych komikov, ktorí natočili "Life of Brian", sa volá Monty Python. "Monty Python's Flying Circus" je názov ich televízneho seriálu. Považovať "Life of Brian" za príbeh "plný té nejkrutější ironie a znevažování církevních dějin" môže však iba človek bez štipky kritického myslenia. Jednak sa odohráva v čase, keď žiadna cirkve nebola. Okrem toho, ba skôr v prvom rade, je to satira na fundamentalizmus akéhokoľvek druhu. Ak vám to nie je jasné ani z tých všetkých Ľudových a Národných frontov na oslobodenie Palestíný, holt, lekáreň je za rohom.

Alebo žeby ste vami citované filmy vôbec nevideli? Toto podozrenie potvrdzuje i výrok " Kontroverzi později vyvolaly i filmy Poslední pokušení Krista od M. Scorseseho...". Nejde tu o žiadne "neskoršie", tento film sa totiž zakladá na románe gréckeho spisovateľa Nikosa Kanatzakisa z roku 1960. Kniha, ako i film, vzbudili v kresťanských kruhoch pohoršenie preto, lebo podávajú Ježiša ako človeka so všetkými slabosťami, ako i preto, lebo naznačujú, že Ježiš podľahol pokušeniu Satana a fámu o jeho ukrižovaní rozšíril až apoštol Pavol.

Chápete toto pohoršenie nad popieraním základných dogiem istého rozšíreného náboženstva? Ak si navyše dobre spomínam, kritika Scorseseho filmu utíchla hlavne preto, lebo si príslušné autority a ostatní vreskúni konečne sadli k videoprehrávačom a pozreli si ten film.

To sa asi v tomto prípade nestane. Zatiaľ čo Kanakatzisovi jeho na prvý pohľad rúhačská zápletka slúžila na vyrozprávanie príbehu, karikatúry v Jyllands-Posten nemali žiaden hlbší význam. V tom lepšom prípade slúžili Kåremu Bluitgenovi na propagáciu jeho knihy o Koráne, v tom horšom boli prázdnym gestom typu "Aha, čo si môžeme dovoliť". Ak by nejaký našinec v pomätení mysle zašiel okolo 2200 do nejakej českej krčmy a zakričal tam na plnú hubu "Na olympiáde od nás dostanete na hubu!", tiež mu poviem, nech sa nečuduje.

Ak nedokážete pochopiť pohoršenie nad zbytočným a provokatívnym znevažovaním hlavnej postavy určitého náboženstva, ktoré jeho stúpenci berú vážne, holt, smola. Jedno vám však môžem zaručiť: nejde tu o nedostatok humoru u Arabov. Vyše tisíc rokov arabskej literatúry a stránky s karikatúrami v súčasných arabských novinách dokazujú presný opak.