Aj George W. Bush má však svojich skalných, ktorý nedajú na neho dopustiť a prehliadajú mu všetky omyly a prešľapy na domácej i zahraničnej politickej aréne. Slabšie výsledky dosiahol Kerry u nezanedbateľného voličského segmentu tzv. nerozhodných -- a na tých záleží i jeho republikánskemu protivníkovi. Štatistické údaje sa rôznia a na zjednodušenie úvah môžme odhadovať, že kolísavých voličov je približne 15 %. Nie sú presvedčení o prednostiach ani jedného z kandidátov a ich názory sú nesmierne cenné pre oba volebné tímy. Každý sa snaží mediálne upraviť profil svojho jazdca podľa požiadaviek, predstáv i kritiky tých nerozhodných. A prebrať z argumentačnej palety súpera najpôsobivejšie prvky. Ani jednému potom nezostáva oblasť, v ktorej by sa významnejšie líšil od svojho oponenta. S plynúcim časom sa deklarované postoje ďalej približujú, obohacujúc sa o to najlepšie z kuchyne toho druhého.

Výstižne to ilustruje predvolebná kampaň Johna Kerryho. Keď sa už v marci ukázalo, že nebude mať vnútrostraníckeho konkurenta v boji o Biely dom, musel začať prehodnocovať všetky svoje dovtedajšie deklarované stanoviská a dávať im predvolebnú elasticitu. Inými slovami, interpretovať ich podľa toho, kedy a komu ich vysvetľuje, a to tak, aby sa nezaväzoval do takej miery, ktorú by neskôr nemohol posunúť jedným či druhým smerom. Jeho hlavnou úlohou bolo zbaviť sa povesti, že je bezfarebný a mdlý. Hlasoval za inváziu do Iraku a potom sa snažil od nej dištancovať. To v očiach mnohých občanov nesvedčí o sile jeho charakteru, ale skôr o váhavosti, oportunizme a slabom inštinkte pre vodcovstvo.

Massachussettský senátor sa musel na bostonskom konvente ukázať ako vitálna a dôveryhodná osobnosť. Zvládnuť obe požiadavky nie je ľahké. Vitálnym v každom zmysle slova bol aj Bushov predchodca Bill Clinton a svojou charizmou oslnil počas hosťovského prejavu aj účastníkov bostonského zjazdu a milióny televíznych divákov. Z výslnia slávy však odišiel ako muž, ktorý si "prešustroval" dôveryhodnosť. Kerry ju ešte nestratil, ale stále plne nezískal. No v Bostone sa o to aspoň pokúsil. Na rozdiel od predošlých rokov sa dominantnou predvolebnou témou zrejme nestáva ekonomika, ale boj proti terorizmu.

Kerrymu nezostávalo v Bostone nič iné ako ukázať, že vie v tejto veci vyceriť zuby a že pod hodvábnymi rukavicami diplomacie má zovreté železné päste. Je predsa vyznamenaný vojnový hrdina z vietnamskej vojny! Preto pristúpil na zjazde k rečníckemu pultu s pôsobivou úvodnou vetou: "Som John Kerry a hlásim sa do služby." Nasledoval vojenský pozdrav pravou rukou a ohlušujúci potlesk. Ak ho potenciálni voliči pozorne počúvali, tak zaregistrovali ubezpečenie, že jeho zahraničná politika nebude ani bezzubá, ani zmäkčilá. Kým donedávna upokojoval európskych spojencov internacionalizáciou americkej zahraničnej politiky a spoločným postupom pri medzinárodných konfliktoch, v Bostone povedal aj kľúčové dodatky. Podčiarkol, že nezaváha použiť vojenskú moc, ak si to bude situácia vyžadovať. Je rozhodnutý posilňovať americké ozbrojené sily a voči Európanom sa nebude správať ako k partnerom, ktorí by ho mohli prehlasovať alebo vetovať. Užšiu spoluprácu s nimi si v Iraku, Afganistane a inde predstavuje tak, že preberú na svoje plecia väčší podiel na záväzkoch a nákladoch v rámci NATO.

Ako keby si veril, že svojimi presvedčovacími schopnosťami privodí zmenu postojov skeptického Nemecka a Španielska. Očaril by vari neochotné Francúzsko, keby svoje očakávania predniesol v Paríži v plynulej francúzštine? Ani Blaira nemá úplne istého, pretože aj ten zvažuje stratégiu na svoje znovuzvolenie a väčšina Britov už nechce, aby ochotne prikyvoval Washingtonu. Možno si to plne neuvedomuje, ale na tomto úseku by ho mohol v ústretovosti voči NATO a OSN predbehnúť George W. Bush, ktorý sa už začal pripravovať na niektoré ústretové kroky.

Viac svetla vniesol Kerry aj do svojich hospodárskych plánov. Schodok federálneho rozpočtu chce vykrývať zrušením daňových úľav subjektom najvyššej príjmovej kategórie. Aby pre korporácie zmäkčil dosah takýchto opatrení, ponúka im zníženie daňového sadzobného stropu z 35 na 33,5 %. A tým, ktoré investujú svoje zisky v USA, a nie v zahraničí, ponechá aj doterajšie daňové výhody. Reformy tiež sľubuje v školstve a zdravotnom poistení pre chudobných, ale len vtedy, keď na to zostanú v štátnej pokladnici prostriedky. To je málo pravdepodobné, pretože náklady na vedenie vojenských operácií vo svete sotva poklesnú. Spojené štáty sú svetovou superveľmocou, ktorá sa dostáva do drahej defenzívy. Hrubou silou a napínaním svalov sa z nej nevymaní ani Bush, ani Kerry.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO