Privatizácia - začiatok konca

Plynárne, elektrárne, železnice, lesy sú z hľadiska celospoločenského významu považované za strategické podniky. Laická verejnosť ich vníma ako "nosnice", ktoré znášajú svojim majiteľom zlaté vajcia. Po privatizácii týchto podnikov však ostáva nezodpovedanou otázkou to, kto v konečnom dôsledku využíva miliardové zisky z podnikania v strategickom odvetví? Sú to jednotlivci - privatizéri, alebo ide o celú spoločnosť, ktorá si dnes nevie predstaviť svoj život bez chladničky, práčky, televízora či plynového sporáka?!

Slovenský plynárenský priemysel pred privatizáciou odviedol na dani priamo do štátneho rozpočtu viac ako päť miliárd slovenských korún. Po privatizácii v roku 2002 sa táto suma znížila o vyše polovicu (podľa dostupných informácií odviedol SPP v roku 2003 daň vo výške cca 2,2 miliardy Sk), pričom vďaka jedinečnému postaveniu plynárov sa na slovenskom trhu prehupol čistý zisk podniku z hranice desiatich na dvadsať miliárd korún. Do verejnej kasy však tečie prostredníctvom daní po privatizácii plynární o tri miliardy slovenských korún menej, ako to bolo do roku 2002.

Privatizácia strategických podnikov odštartovala nepísaný začiatok konca verejného prerozdeľovania ziskov, ktoré vyprodukovali štedré slovenské "zlatonosnice". Nielen dôchodcovia, slobodné mamičky, ale i školy či nemocnice musia vďaka zrušeniu regulácie cien za každý kubík zemného plynu zaplatiť sprivatizovanej firme dvakrát viac. Táto firma však svoje zisky neodvádza do rozpočtu, a preto občan vďaka výrazným škrtom vo verejnom rozpočte zaplatí okrem drahšieho plynu viac peňazí aj za verejnú dopravu, školstvo či zdravotníctvo. Čerstvým príkladom je i obchod s motorovými palivami. Občania nemohúco sledujú, ako sa ceny benzínu šplhajú na hranicu štyridsiatich korún za liter, a na druhej strane sa majitelia naftárskych spoločností radujú z najväčších výnosov v posledných rokoch.

Vláda, ktorá ma obhajovať verejný záujem, je nečinná a vo všetkých podobných prípadoch sa tvári - ja nič, ja muzikant a ty občan, ty to ako hlupák poctivo plať!?

Lesy - ďalšie zlaté vajce

Po ministerských letných dovolenkách sa bude Dzurindov kabinet zaoberať projektom transformácie štátnych lesov, ktorý mal byť podľa legislatívneho plánu vlády odštartovaný už pred viac ako šiestimi mesiacmi. Lesy SR dnes v rozhodujúcej miere spravujú dve osoby, ktorých politicky pokrstila Strana maďarskej koalície. Ide o ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona a generálneho riaditeľa Lesov SR Karola Vinša. Pod taktovkou oboch týchto pánov sa zatiaľ len potichu, ale o to nebezpečnejšie pripravuje netransparentná transformácia slovenských lesov.

Vláda SR, ktorej súčasťou sú aj bugárovci, má povinnosť napĺňať ciele, ktoré si sama s požehnaním Národnej rady SR dala do programového vyhlásenia. Okrem iného sa v ňom uvádza, že v tomto volebnom období sa vykoná transformácia štátneho podniku Lesy SR na stopercentnú akciovú spoločnosť štátu. Zároveň sa dá len súhlasiť s konštatovaním, že trvalo udržateľné hospodárenie v slovenských lesoch možno docieliť pri zachovaní ich verejnoprospešných funkcií a vo väzbe na prosperujúci drevospracujúci priemysel. Boli by sme riadne hlúpo spravovanou krajinou, keby vláda dovolila jedinú obnoviteľnú surovinu - drevo vyvážať do zahraničia vo forme lacnej guľatiny a následne by sa na Slovensko privážal drahý nábytok. Ukazuje sa, že hlúposť má na Slovensku raj.

Z dielne gestorského ministerstva uzrel prednedávnom svetlo sveta projekt, ktorý je v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády a je výplodom fantázie skôr dvoch vysokých štátnych úradníkov ako širšej odbornej verejnosti. Ešte v novembri minulého roka sa dostal na rokovanie vedenia ministerstva pôdohospodárstva ucelený návrh transformačného zákona, ktorý bol za podivných okolnosti Z. Simonom odmietnutý a minister osobne zastavil aj práce na jeho ďalšom dopracovaní. Podľa názoru jedného z dlhoročných pracovníkov štátneho podniku materiál, ktorý má v blízkej budúcnosti prerokovať vláda SR, netransformuje štátny podnik na akciovú spoločnosť, ale vykonáva len reorganizáciu existujúceho podniku. V danom prípade vláda požehná len a len vnútropodnikovú organizačnú zmenu, čo je nielen v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ale takéto rozhodnutia sú podľa kompetenčného zákona výsostnou záležitosťou zriaďovateľa (Ministerstvo pôdohospodárstva SR) a štátneho podniku (Lesy SR).

Hra o privatizáciu lesov

Z Programového vyhlásenia vlády sa môžeme dočítať, že transformácia štátneho podniku na akciovú spoločnosť má zvýšiť transparentnosť v hospodárení s lesmi a zároveň má podporiť rozvoj domáceho drevospracujúceho priemyslu. Projekt garantovaný generálnym riaditeľom Lesov SR je však o niečom úplne inom.

Karol Vinš sa pred verejnosťou najčastejšie obhajuje tým, že chce reorganizáciou znížiť počet lesných závodov zo súčasných dvadsaťšesť na pätnásť, čím by sa zefektívnilo hospodárenie v podniku. Riaditeľ štátnych lesov však akosi pozabúda otvorene hovoriť aj o tom, že väčšinu kompetencií v oblasti obchodu s drevom chce preniesť na dve novovzniknuté samostatné obchodné a logistické profit-centrá. Tieto centrá by mali dostať všetky kompetencie obchodných spoločností, ktoré budú spočiatku stopercentnými dcérami štátneho podniku. Aký milý a nenápadný pokus o to, aby sa spomínané centrá mohli v príhodnej chvíli odpredať či sprivatizovať s najcennejšími právomocami. Išlo by hlavne o obchod s drevom a spravovanie štátneho majetku vo výške niekoľkých miliárd korún. Len tieto dve podnikateľské aktivity by novému majiteľovi ročne priniesli stámiliónové zisky.

Tento pre mnohých sci-fi scenár nepriamo potvrdil aj vysoký štátny úradník ministerstva pôdohospodárstva, ktorý povedal, že o možnosti transformácie profit-centier na spoločnosti s ručením obmedzeným sa nahlas uvažovalo ešte začiatkom tohto roku. Zároveň je zaujímavé sledovať, ako ministrovi Z. Simonovi nechýbajú v podniku štandardné štatutárne orgány, akými je okrem predstavenstva aj dozorná rada. Veď asi prečo odovzdávať kontrolu niekomu, kto by mohol vidieť do tajuplných hier?! Taktiež by bolo zaujímavé počuť ministrovu odpoveď na otázku, prečo aktivity okolo vysporiadania majetku štátneho podniku Lesy SR sú stále na bode mrazu? Podľa informácií z ministerstva sa mala interná "privatizačná komisia" za necelé dva roky svojej existencie zísť iba dvakrát. Ministrove tvrdenia, že štátny podnik nie je možné transformovať na akciovú spoločnosť vďaka neusporiadanosti majetku, vyznievajú po potvrdení týchto informácií viac ako nezodpovedné.

Generál kontra lesy

Záujem o dianie v štátnych lesoch by mal podľa dostupných informácii prejaviť aj Najvyšší kontrolný úrad. Úrad mal dostať niekoľko podnetov na nehospodárne a protizákonné konanie úradujúceho generálneho riaditeľa K. Vinša. Okrem iného má ísť aj o podpisovanie zjavne nevýhodných zmlúv. Ako príklad sa v jednom z podnetov uvádza nevýhodná zmluva medzi Lesmi SR a rakúskou firmou podnikajúcou v oblasti drevospracujúceho priemyslu. Touto zmluvou sa mal štátny podnik pripraviť o niekoľkomiliónový zisk, pretože len pri náhodnej kontrole jedného vagóna drevnej hmoty smerujúcej do susedného Rakúska bola strata okolo tridsaťtisíc korún. Bezmála stomiliónová škoda mala vzniknúť Lesom SR aj tým, že riaditeľ K. Vinš v roku 2003 zrušil verejnú obchodnú súťaž, ktorú vyhlásil obchodný riaditeľ na predaj drevnej hmoty, a tak sa drevo včas nepredalo a znehodnotila sa jeho kvalita. Potom, na konci roka bolo predané, ale, pochopiteľne, už s niekoľkomiliónovou stratou.

Zaujímavý je aj pohľad na niektoré hospodárske výsledky podniku od nástupu nového generálneho riaditeľa. Podľa vysokopostaveného zdroja z Lesov SR sa napríklad v oblasti pridruženej výroby očakával zisk. Realita je však taká, že v tejto oblasti sa vykazuje strata okolo dvadsať miliónov korún. Pre lepšiu názornosť, priemerná nákupná cena jedného kubíka guľatiny v prevádzkach štátneho podniku je zhruba tisícpäťsto korún, čo je cena približne o osemsto korún nižšia, než za akú nakupujú ten istý objem dreva ostatní domáci spracovatelia. Ak by za takto výhodnej ceny kúpila guľatinu súkromná firma, dosiahla by po spracovaní stotisíc kubíkov drevnej hmoty zisk bezmála osemdesiat miliónov. Lesy SR pod vedením K. Vinša vykazujú stratu dvadsať miliónov korún.

Tiež je viac ako nepravdepodobné, žeby minister Z. Simon nebol informovaný o podivnom počínaní generálneho riaditeľa K. Vinša v apríli roku 2003. V tom čase príslušníci polície vykonali totiž niekoľko náhodných kontrol vagónov s drevom a zistili viaceré nezrovnalosti. K. Vinš ako čerstvo menovaný šéf podniku zaujal v tomto prípade pštrosiu polohu a nekonal voči riaditeľom dotknutých lesných závodov. Naopak, za prispenia Generálneho riaditeľstva Lesov SR mali byť podozrivé vagóny s drevom vrátene späť na závody, a dotknuté osoby si tak bez váhania mohli vyhotoviť vlastné znalecké posudky. Zistenia polície priamo na mieste bude možné pred súdom konfrontovať s údajmi, dodatočne a, dá sa predpokladať, že aj účelovo vyhotovenými. Tvrdenie proti tvrdeniu postaví do víťaznej pozície tých, ktorí sa aj vďaka konaniu minulých či súčasného generálneho riaditeľa mohli beztrestne obohatiť o pekný balík peňazí.

V štátnom podniku Lesy SR sú podľa dnešných zákonov neobmedzenými vládcami minister pôdohospodárstva a generálny riaditeľ Lesov SR. Mnohým zainteresovaným sa zdá, že tandem Simon - Vinš je nepriestrelný. Generálny riaditeľ môže padnúť len vtedy, ak by ho odvolal minister. Ministra môže stoličky pozbaviť predseda vlády, ale ten je výsostne závislý od lojality svojho koaličného partnera. Bugárovci si však veľmi dobre uvedomujú, čo pre nich znamená lojálny človek na strategickom ministerstve a aké bohatstvo ukrývajú Lesy SR.

Okrem toho si stačí všimnúť zaujímavý Vinšov príchod na riaditeľstvo Lesov SR (prihlášku do výberového konania na post šéfa zaslal takmer o dva mesiace neskôr, ako si v zmysle zákona splnilo povinnosť sedemnásť uchádzačov). Menej zainteresovaného človeka zaujmú aj krčmové reči šíriace sa Slovenskom, že za celou transformáciou Lesov SR stojí silná ekonomická záujmová "skupinka" (využijúc slovo premiéra) pohybujúca sa vo vodách SMK. Až čas ukáže, kde je ukrytá pravda, lebo strach dočasne zatieni pamäť i odvážnejším.

Autor pôsobil v oblasti lesného hospodárstva

Uveřejněno s laskavým svolením slovenského společensko-politického týdeníku SLOVO