17. 3. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
17. 3. 2003

Stalingrad -- nedobytná pevnosť na Volge

Hitler kategoricky odmietal priznať neúspech ofenzívy

Devätnásteho augusta 1942 po prvýkrát vydal generál, poľný maršal Paulus rozkaz k útoku na niekdajšiu baštu Stalinovho dogmaticky stráženého a uznávaného kultu osobnosti -- Stalingrad. Neporovnateľná sila, ktorá zaskočila slabo vyzbrojené, ale odhodlané sovietske vojská, bola dôkazom schopností ešte stále živej a k víťazstvu sa predierajúcej fašistickej armády a predstaviteľov jej velenia.

Stalingradská oblasť sa rozkladá na ploche zhruba 130 tisíc km2, je veľká a bohatá. Kedysi sa práve do tejto oblasti sústreďoval priemysel veľkého socialisticky orientovaného Sovietskeho zväzu, ktorý bol priamo v Stalingrade zastúpený veľkým traktorovým závodom, obrovským strojárskym podnikom Barikády, ale i vychýrenými hutníckymi závodmi a lodenicami.

Práve toto mesto sa stalo jedným z eventuálnych cieľov ofenzívy, ktorú v lete1942 plánoval Hitler na juhu ZSSR. Druhou možnosťou prípadného útoku mali byť naftové polia na Kaukaze, ktoré predstavovali pre Sovietsky zväz nemalé zásoby životodarnej ropy. Do začiatku septembra 1942 však Nemci aj tak postúpili prakticky na predmestia Stalingradu, takže o mieste úderu bolo takpovediac rozhodnuté.

Začiatok ofenzívy

V noci na 23. augusta 1942 sa pozdĺž nížiny Donu rozozvučali cudzie hlasy. Lúky medzi Verťačim a Peskovatkou zamoril dusivý puch výfukových plynov a sadzí z tisícok motorov. Štrnásty mechanizovaný zbor Hitlerovej armády tvrdo zaútočil na pásy obrany, ktorú tvorila 87. divízia Červenej armády. Zmietol ju a zamieril najkratším smerom k severnému okraju Stalingradu. Štáb frontu a mestsky výbor obrany sa o tom dozvedeli až okolo 11. hodiny, keď už fašistické tanky priamo ohrozovali predmestie, v ktorom sa nachádzal aj traktorový závod. Hodinu nato asi tridsať fašistických tankov narazilo na 2. oddiel 1077. pluku protilietadlového delostrelectva. Oddiel sa pustil s fašistami do boja. No i napriek tomu sa nemeckým tankom podarilo rozbiť vlak s muníciou a proviantom, ktorý sa nachádzal v predmestskej stanici Konnyj.

Ešte v priebehu toho dňa sa nad centrom Stalingradu objavila asi stovka dvojmotorových Heinkelov 111 vypúšťajúcich na strechy budov a ďalších objektov zápalné bomby. Vďaka nim sa o necelú hodinu centrum zmietalo v obrovskom množstve lokálnych požiarov. Do plameňov a dymu vnikali s typickým hukotom bomby, ktoré začali spolu s heinkelmi zhadzovať aj doteraz nespozorované junkersy. Nemci v ten deň na Stalingrad podnikli dvetisíc náletov, pričom stratili 96 bombardérov.

Urputné boje bez konca

"Tri dni a tri noci už trvajú urputne obranné boje. Stalingrad je obkľúčený z troch strán. Nemci obsadili dominujúce výšiny, ostreľujú mesto a derú sa k Mamajovej mohyle," uvádza A. S. Cujanov -- vedúci stranícky pracovník, ktorý pracoval aj ako korešpondent.

Skutočne. Tvrdosť a nepredvídateľnosť, s akou sa boje pri Stalingrade viedli koncom roku 1942, neveštili nič dobré. Na strednom Done síce vojská Červenej armády podnikali protiútoky do ľavého boku 6. armády, pričom hlavným cieľom bolo prinútiť Paulusa stiahnuť časť svojich síl, ale stále nedokázali úplne odraziť nálety fašistického letectva, ktoré už spolu s bombami začalo zhadzovať aj letáky s odkazom: "Akýkoľvek odpor je zbytočný -- dni Stalingradu sú už spočítané."

Obyvateľstvo však hneď po prvej letákovej akcii odpovedalo nečakanou ochotou zapojiť sa do obrany mesta. Ženy, deti i starci sa stávajú novými spoluobrancami mesta. Situácia a výsledky bojov napovedajú, že obe strany ešte stále majú dosť síl bojovať. Začiatkom septembra však bola situácia na fronte kritická. K Stalingradu ustavične prúdili ďalšie nepriateľské posily. Fašistické vojská opäť začali prenikať cez ako-tak upevnenú obranu. Bojovníci 62. armády, ktorí boli vyčerpaní bojmi o územie v oblasti Donu, opäť začali ustupovať k Stalingradu. Nekontrolovateľné prenikanie fašistickej armády dokonca viedlo 5. septembra k tomu, že štáb obrany mesta sa presťahoval z centra Stalingradu za Volgu -- do osady Jamy v krasnoslobodskom okrese. Mesto sa čoraz väčšmi podobalo na rumovisko a čoraz menej dúfalo, že sa mu podarí zvíťaziť.

Stalingradský prsteň

Razantný obrat v bojoch o Stalingrad nastal 19. novembra 1942, keď vojská Juhozápadného a Donského frontu začali útok. Bolo evidentné, že fašistické vojská dokonale prekvapil. Za pomoci Čujkovovej 62. armády sa podarilo Nemcov vytlačiť z Mamajovej mohyly, ktorú obsadili ešte v priebehu októbra. Útok hlavných síl Stalingradského frontu sa však začal až 20. novembra.

"Najskôr prehovorilo delostrelectvo, úpolom vyrazili vojská do útoku. Nepriateľ síce kládol odpor, ale jeho obrana bola prelomená. Strelecké divízie rýchlo postupovali bezprostredne za mechanizovanými zbormi a dobývali jednu výšinu za druhou..." opäť spomína Alexej Cujanov

Dvadsiateho štvrtého novembra nakoniec vojská Stalingradského frontu obkľúčili a zneškodnili dvadsaťdva fašistických divízií. Obkľúčený nepriateľ sa zmietal, ale ešte stále vo svojich útrobách hľadal schopné sily odhodlané bojovať. Vojská obrany mesta však stále postupne oslobodzovali predmestia Stalingradu a okolité obce (Surovikino, Tornilino...).

Hitler, ktorý situáciu v Stalingrade podrobne sledoval, kategoricky odmietal priznať neúspech ofenzívy. Jeho zo dňa na deň sa rúcajúce vízie v ničom nezreálnil ani Göring, ktorý prisľúbil, že čoraz viac chradnúce vojská budú zásobované pomocou leteckého mosta, ktorý on ako hlavný veliteľ Luftwaffe zabezpečí. Tento vzdušný most nikdy nefungoval, i napriek opakovanej snahe zabezpečiť jeho bezproblémovú prevádzku.

Nacisti kapitulujú

Od 27. do 31. januára 1943 drvila posledné zvyšky nemeckej armády 4., 57. a 21. armáda. Jej postupné rozkladanie nakoniec vyústilo do bezpodmienečnej kapitulácie jej južnej skupiny, ku ktorej došlo 31. januára 1943. Stále sa však bránila severná skupina vojsk. Hoci posledné zvyšky fašistickej armády boli na kapituláciu viackrát dôrazne vyzvané, nakoniec sa predsa len pristúpilo k vojenskému útoku, v ktorom rozhodla neporovnateľne väčšia sila sovietskych vojsk.

Posledný, hlavný úder v Stalingradskej bitke zasadila 64. armáda, ktorá fašistov definitívne porazila. Za pomoci asi tisíc diel a mínometov na šesťkilometrovom úseku utŕžili Nemci v tejto bitke poslednú ranu. Prvého februára o 8.30 sa po neúprosnej paľbe vzdali aj posledné zvyšky nepriateľského vojska. "Kráčali s rukami nad hlavou, pokiaľ ich tam ešte vládali držať, mnohí sa vzájomne podpierali," píše Ervín Pauliak vo svojom nezabudnuteľnom seriáli venovanom výročiu tejto bitky. So svitaním a príchodom rána 2. februára 1943 sa Stalingrad -- mesto na Volge -- prebudil do slobody.

Stalingradská bitka ako fenomén novodobých dejín

Víťazstvo pri Stalingrade bolo začiatkom rozhodného obratu v druhej svetovej vojne. Popri víťazstve pri Moskve práve ono znamenalo "veštbu" skorého konca nacistickej ideológie v celej Európe. Netvrdili tak len priami účastníci bitky, ale aj mnohí významní historici.

Stalingrad a boj o jeho slobodu však zostane zapísaný v histórii novodobých dejín aj preto, že práve agresia namierená proti nemu podnietila známeho ruského konštruktéra zbraní Michaila Kalašnikova k zhotoveniu a neskoršiemu patentovaniu jeho typického samopalu s okrúhlym bubnom na náboje. Samopal, ktorý pokoril nielen okupantov Stalingradu, ale aj fanatických obrancov Berlína.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       17. 3. 2003
17. 3. 2003 K útoku na Irák má dojít co nejdřív
18. 3. 2003 Včera, dnes a zítra
16. 3. 2003 Prezident Bush vydal Iráku ultimátum
17. 3. 2003 Tohle je špinavá válka Jan  Keller
17. 3. 2003 Dva důvody navíc Milan  Valach
17. 3. 2003 O (českém) sebebičování a společenské odpovědnosti Jan  Čulík
17. 3. 2003 Snadná cesta ke změně režimu Miloš  Kaláb
17. 3. 2003 Jean Chrétien: "Válka s Irákem je vyhraná" Miloš  Kaláb
15. 3. 2003 Prezident ČR Klaus má vlastní ústavu ČR? Karel  Mašita
17. 3. 2003 Utrpení umělce Valeriána Pípáka - pravda vyděsí Hugo  Schreiber
16. 3. 2003 ČR a CME jednají o způsobu úhrady
15. 3. 2003 V arbitrážní při s Českou republikou obdrží CME k dnešnímu dni 353 395 131 USD včetně úroku
17. 3. 2003 Jiří Rusnok v médiích a média o Rusnokovi Josef  Trnka
17. 3. 2003 Amatérova analýza: Co je dobrého a co je špatného na Mladé frontě Dnes Vladimír  Bernard
17. 3. 2003 Monitor Jana Paula:
O zbrani jménem automobil a falešné loajalitě k asociálnímu chování
Jan  Paul
17. 3. 2003 Ruší se Čechy? Jakub  Jirsa
17. 3. 2003 Budou Američané útočit o svátku purim? L'Chaim! Štěpán  Kotrba
17. 3. 2003 Zrušení Čech podruhé Antonín  Kosík
17. 3. 2003 Vstanou - a kdy - noví politici? Napřiklad v Srbsku...
17. 3. 2003 Válečná kampaň v Iráku jako výraz americké slabosti
14. 3. 2003 O české solidaritě: Po nás ať přijde potopa Fabiano  Golgo
17. 3. 2003 Európsky týždeň boja proti rasizmu: Hovorme o rasizme Slovákov Martina  Ferenčíková
17. 3. 2003 Hamanovi potomci: rasismus - intelektuální základna nacismu Zeev  Sternhell
17. 3. 2003 Privatizácia železníc v treťom svete Martin  Brendan
17. 3. 2003 Dva svety na Slovensku Marián  Repa
17. 3. 2003 KULTURA A FINANCE: Kam smeruje slovenská hudobná kultúra? Gabriela  Šikulíncová
17. 3. 2003 Kontrola ministerstva zakrýva násilnú sterilizáciu Martina  Ferenčíková
17. 3. 2003 Neonacisti dokopali chlapca, policajti neurobili nič Martina  Ferenčíková
17. 3. 2003 Európska únia nie je rímska vlčica Jana  Matúšová, Radovan  Geist
17. 3. 2003 Stalingrad -- nedobytná pevnosť na Volge
17. 3. 2003 ANKETA: konec SOP Marián  Repa, Martin  Muránsky
5. 2. 2003 Pošta redakci
5. 3. 2003 Hospodaření OSBL za únor 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
13. 3. 2003 Počet denních přístupů na Britské listy stoupl od dubna 2002 o cca 25 procent

Hitler a historie nacismu RSS 2.0      Historie >
17. 3. 2003 Stalingrad -- nedobytná pevnosť na Volge   
14. 3. 2003 Hamán Richard  Feder
5. 3. 2003 Vztahy Čechů k jejich sousedům a jejich vývoj Miroslav Václav Steiner
28. 2. 2003 Krívajúca analógia Peter  Greguš
19. 2. 2003 Mein Kampf: Adolf Hitler o sebe a svojich cieľoch Peter  Greguš
19. 2. 2003 Mein Kampf a 21. storočie Peter  Greguš
5. 2. 2003 Géniovia priemernosti - poučenia z nástupu fašizmu Peter  Greguš
3. 2. 2003 Hitler   
28. 1. 2003 Cesta k diktatúre Peter  Greguš
24. 1. 2003 Diskuse o zničení Německa a o nacistické vině pokračuje   
21. 1. 2003 Byla válka proti Hitlerovi vedena morálně?   
20. 1. 2003 Vznik NSDAP Peter  Greguš
14. 1. 2003 PODIVEN: Manipulace s dějinami první republiky Věra  Olivová
3. 12. 2002 BBC: Vyhnání Němců je tématem minulosti   
23. 10. 2002 Aktivistická česká publicistika za okupace aneb příběh záhadně zmizelého novináře Jaroslava  Čajová