>> Štrasburg
V Európskom parlamente ste teraz po prvý raz. Aké máte z toho pocity?
Môžem začať vizuálne. Je to obrovská, kolosálna budova a vôbec netuším, čo
všetko existuje v týchto priestoroch, ale je to naozaj monumentálne. Zvlášť
príchod na vnútorné nádvorie. Moje pocity poznačil aj neskorý príchod. Bolo to
dosť hektické. Mali sme asi hodinové stretnutie s frakciou európskych
socialistov. To bolo veľmi príjemné. Pekne nás privítali, dokonca osobitne aj
zástupcov Slovenska. Nebolo to také formálne, že "všetkých vás vítame...", ale aj menovite. Diskutovali sme o správe
Elmara Broka, predsedu zahraničného výboru, ktorá bude dnes
predložená aj do pléna. Prerokovali sme materiály o tom, aké boli výhrady
frakcie a aké budú návrhy. Dostali sme priestor komunikovať, v druhej časti
stretnutia sa hovorilo o tom, ako by mohli pomôcť konkrétni členovia Európskeho
parlamentu nám nečlenom v kampaniach, povedzme pri voľbách do Európskeho
parlamentu. Rezonovala aj otázka referenda. Kolegovia sa nás pýtali, čo by sme
potrebovali od členských štátov EÚ nato, aby bolo áno priechodné. U nás na
Slovensku je situácia asi najpozitívnejšia, ak to porovnám s krajinami V4, čo vo
mne niekedy vyvoláva dojem, že podpora vstupu do EÚ je taká vysoká pre
neinformovanosť ľudí.
Troška vás preruším. Spomínali ste frakciu európskych socialistov. Podľa
mojich informácií Smer nemá ešte ani štatút pozorovateľa...
Nie. Nie sme ešte pozorovatelia, ale keď sa chystala poslanecká delegácia
pozorovateľov do Európskeho parlamentu, tak sme od nich dostali pozvanie.
Samozrejme s tým, že predbežne sa uvažuje, že by nás mali prizvať na jarný
kongres Socialistickej internacionály ako zástupcov parlamentnej strany, ktorá
je povedzme stredoľavá a ako jediná v parlamente zapĺňa také miesto.
Už je to oficiálne? Smer je stredoľavý?
Nechcela by som predbiehať. Začiatkom decembra máme programovú konferenciu
a rozhodne to nemôžem vyhlásiť za celú stranu, za všetkých jej členov. Ale
myslím si, že programom a všetkým sme skôr v priestore stredoľavých strán. Sme
iní ako čisto stredoví alebo stredopraví, a preto treba o tom začať normálne
hovoriť. Zároveň chápem hendikepy slovenskej spoločnosti. Keď sa niečo označí za
stredoľavé, vyvoláva to v ľuďoch akúsi antipatiu. Možno vzhľadom na to, že ľudia
si pamätajú ľavicu spred roku 89. Nechcú vidieť ten rozdiel. Socialistické
strany na Západe -- v Nemecku, vo Švédsku,
vo Veľkej Británii alebo v Rakúsku -- sú úplne iné, ako bola Komunistická strana
Slovenska. V tom je ten veľký rozdiel.
Podľa našich informácii existujú výhrady Strany európskych socialistov voči
Smeru. Konkrétne ide o nevyjasnený postoj k ľudským právam, k rómskej
problematike a ekologickým záležitostiam, takisto aj Ficova posadnutosť
obhajovať trest smrti... Skrátka, socialisti sa môžu líšiť v rozličných
ekonomických politikách, no v čom sú zajedno, to sú ľudské práva a ekológia.
Ale určite. No z pohľadu ľudských práv rozhodne nemôžem súhlasiť s tým, že
by Smer nemal vyjasnenú pozíciu. Ak veľmi otvorene hovoríme o hendikepoch, ktoré
má Slovensko vo vzťahu k rómskej populácii, to neznamená, že nie sme za
dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv. Len chceme otváraním veľmi
kontroverznej a citlivej témy upozorniť na to, že sa ešte stále nerieši. A že
musíme urobiť niečo pre to, aby sa riešiť začala, či už vo vzťahu k majoritnej
časti obyvateľstva, alebo vo vzťahu k minoritnej časti. Situácia je taká, že
Rómovia si nedokážu pomôcť sami a bude potrebná obrovská ingerencia štátu, aby
sa táto vec vyriešila. Nemôže to však byť ingerencia typu: "Dáme vám peniaze a nejako s nimi zaobchádzajte." Toto
je určite citlivá téma, ale je to otázka možno lepšieho
vysvetlenia. Svojím spôsobom dávam vinu Petrovi Weissovi, ktorý ako predseda
zahraničného výboru veľmi nevysvetlil túto tému. Keď aj prišli nejaké návštevy,
či už boli z Bruselu alebo z nejakých inštitúcií a chceli zistiť, ako sa rieši
rómska problematika, tak sme ich zobrali na Luník 9. Zobrali sme ich do
jednej-dvoch osád, kde sme predtým vyupratovali a kde sa usmievali Rómovia, ale
to nie je riešenie.
Spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko Jan Marimus Wiersma bol
niekoľkokrát na Slovensku. Považujete ho za človeka, ktorý by si nechal len tak
upratať pred očami? Váš argument sa podobá tým, ktoré poskytovalo v minulosti
HZDS...
Ja netvrdím, že zle informujeme, len hovorím, že keď povieme A, nepovieme
aj B. Keď už bol Wiersma na Slovensku a ukázali sme mu Luník 9, tak sme mu mohli
ukázať, ako tie domy vyzerali, keď ich Rómom odovzdávali. Možno sme ho mohli
zobrať do detských domovov, kde je už sto percent rómskych detí a to len z toho
dôvodu, že v ich rodinách im nedokážu zabezpečiť to, na čo majú nárok podľa
ústavy. Takže ak hovoríme o dodržiavaní ľudských práv, tak potom práve vo vzťahu
k rómskemu etniku môžeme hovoriť aj o dodržiavaní práv dieťaťa a tie sa rozhodne
v rómskych rodinách nedodržiavajú.
Študoval som materiály Smeru a nevšimol som si tam nejakú zásadnú pozíciu v
kontexte dnešnej debaty o budúcnosti EÚ. Za akú Európu je Smer?
Všimla som si dnes v pléne, že ani tu nie sú jednotné názory, čo sa týka
delegátov kandidátskych krajín vo vzťahu k tým frakciám, do ktorých boli
zaradené alebo ku ktorým sa hlásia...
Alebo ku ktorým chceli byť zaradené...
...musím povedať, že v socialistickej frakcii sa hovorilo o tom, že Strana
európskych socialistov bude podporovať federálne usporiadanie Európy, s čím ja
osobne nie som stotožnená. Ale je to možno len otázka vysvetlenia pozícií. Budem
hovoriť konkrétne o Slovensku.
Len sme nadobudli vlastnú suverenitu a vytvorili si vlastný štát a už sa máme
vzdávať? Vzdať tej časti suverenity v prospech niečoho, o čom ešte ani nemáme
predstavu, ako bude fungovať?
Robert Fico nedávno povedal, že Smer bude sociálnou alternatívou voči tejto
vláde. Nechýba tam slovíčko "demokratickou"?
Predpokladám, že slovíčko demokratické z toho vypadlo
len preto, že je to úplná samozrejmosť. Ak budeme sociálnou alternatívou, tak
celkom pochopiteľne demokratickou sociálnou alternatívou alebo
sociálnodemokratickou alternatívou. No podľa mňa to nie je v názve. Ide o obsah.
Ak hovoríme, že táto vláda potrebuje sociálnu alternatívu, hovoríme o tom v
kontexte toho, že vláda síce pripravuje reformy, ale zabúda, že okrem
reštriktívnej časti potrebujú aj kompenzačnú časť. A to najmä vo vzťahu k tým
sociálnym skupinám, ktoré jednoducho nie sú schopné reflektovať takým rýchlym
tempom vývoj spoločnosti. Preto sme vystúpili pri jednotlivých návrhoch, ktoré
vláda priniesla na skrátené legislatívne konanie parlamentu, s celkom
konkrétnymi pripomienkami. Žiaľ, momentálne situácia v parlamente je taká, že
koaličná sedemdesiatosmička hlasuje veľmi disciplinovane. No sociálna politika
nie je len otázkou stredoľavých strán. Sociálna politika je predsa aj otázkou
kresťanskodemokratických strán. Nechápem postoj slovenských kresťanských
demokratov alebo povedzme slovenských konzervatívcov. SMK a dokonca aj SDKÚ sú
konzervatívne strany alebo sa k tomu aspoň hlásia. Kde sú teda tie hodnoty, ak
to nenazvem priamo sociálnou solidaritou, ktoré by mali aj ako konzervatívci
zdieľať v rovine sociálnej politiky?
Slovenská vláda je v prvom rade neoliberálna. Nedávno sme uverejnili reportáž
z Európskeho sociálneho fóra vo Florencii. Malo byť alternatívou Svetovému
ekonomickému fóru. Aký je váš postoj k novým sociálnym hnutiam, ktoré protestujú
kdekade po svete? Čo si o nich myslíte?
Protest je jedna z foriem, ako upozorniť na to, že situácia sa nerieši. V
zásade, ak to nenaberá prvky radikalizmu, podporujem takéto aktivity. V procese,
ako je napríklad aj zjednocovanie Európy, témy ako sociálne istoty alebo práva
slabších nejako zanikajú. Zanikajú v predstave, že zrazu budeme žiť v
zjednotenej a bohatej Európe. Myslím, že je naozaj na mieste, ak sa na to
upozorňuje, či už formou konferencií, obrazne za zavretými dverami, alebo formou
verejných protestov. Je to úplne v poriadku. Navyše som milo prekvapená, že v
rámci Európy sa angažuje čoraz viac mladých ľudí. To je veľmi pozitívna črta,
lebo mladí ľudia môžu osloviť aj ďalších mladých ľudí v nečlenských štátoch EÚ,
ktorí akoby mali obavy prihlásiť sa k tomu, že ide o to, aby bola spoločnosť
sociálne spravodlivá.
Minulý parlament prijal niečo, čo sme v SLOVE nazvali vykopávanie otvorených
dverí a síce Deklaráciu o kultúrnej zvrchovanosti Slovenskej republiky. Čo si
myslíte o tejto záležitosti? Je to obava kresťanských demokratov, aby zrazu
európske orgány nevyvíjali legislatívu, ktorou by zaručili občanom väčšie práva,
povedzme napríklad homosexuálom?
Toto sú konkrétne témy, ktoré zrejme slovenským konzervatívcom prekážajú.
Možno nielen slovenským, ale budem teraz hovoriť len o nich. Nie je to iba
otázka zrovnoprávnenia povedzme inak sexuálne orientovaných občanov. Je to i
otázka vecí, o ktorých sa dnes diskutuje v členských štátoch EÚ. Je to aj
legalizácia marihuany a ďalšie témy, ktoré jednoducho budú na Slovensko
prichádzať a nebudeme tomu môcť zabrániť. Napriek tomu osobne nesúhlasím s tým,
aby mladí ľudia fajčili marihuanu. No nemali by byť tak prísne postihovaný, keď
sa u nich nájde marihuanová cigareta. Konzervatívci sa k tomu hneď a veľmi
rýchlo prihlásili, keďže majú obavu, že moderné témy budú prichádzať aj na
tradicionalistické Slovensko. Možno, že by sa to aj časti tradicionalistického
Slovenska dotklo a chcelo by aspoň diskutovať.
Kedy začne parlament znovu prerokovávať antidiskriminačný zákon?
Hovorila som s podpredsedom vlády Pálom Čákym o tom, že keby to nebol
priniesol, určite by som mala ten návrh pripravený ja. Je to naozaj jeden z
potrebných eurozákonov. Hovorila som o tom aj s predsedom zahraničného výboru
Jánom Figeľom a musím povedať, že postoj konzervatívcov sa nezmenil. Podľa nich
neexistuje dôvod nato, aby sme takýto zákon prijímali... Naopak, myslím si, že
existuje veľa dôvodov nato, aby sme ho prijali. Budeme o tom hovoriť v našom
poslaneckom klube a osobne budem presadzovať u kolegov, aby ho podporili.
Kto bude vaším spojencom?
To v tejto chvíli neviem odhadnúť, ale je možné, že aj liberálna ANO sa k
takémuto zákonu prikloní. Nevidím dôvod, prečo by to nemala podporiť aj SDKÚ.
Nie je to zákon len o inak sexuálne orientovaných ľuďoch. Sú tam aj iné dôležité
veci. Ak sa zákon prijme, tak sa má prijať ako celok a nemôžeme z neho niečo
vyťahovať a niečo doň vkladať.
Všeobecne sa hovorí, že Smer má horšie alebo zlé vzťahy s mimovládnymi
organizáciami. Čím to bude?
Nemyslím si, že by mal Smer zlé vzťahy s mimovládkami. Naopak, keď môžem a
mám čas, veľmi aktívne spolupracujem najmä so ženskými organizáciami. No stretla
som sa aj s rómskymi organizáciami a prostredníctvom jednej nadácie podporujeme
aj isté občianske združenie v Banskej Bystrici, ktoré má za cieľ pracovať so
sociálne retardovanými ľuďmi. V prvom rade treba pracovať v detských skupinách a
snažiť sa prostredníctvom nich potom presadzovať zlepšenie podmienok v starších
komunitách. Napriek tomu si myslím, že je to skôr otázka toho, do akej miery
chápeme prácu občianskych združení. Obávam sa, že niektoré využívajú
prostriedky, ktoré dostávajú. Tiež musím povedať, že ja som od štátu nikdy
nedostala ani korunu. A ani som si ju nikdy nežiadala. Sú organizácie, ktoré ich
dostávajú a využívajú ich na to, že usporiadajú konferenciu, dajú si chlebíčky,
kávu, vytlačia nejaké brožúrky, ktoré si rozdajú medzi sebou, ale chýba tomu
koncovka. Ak s niekým spolupracujem, tak vtedy, ak vidím, že tá koncovka tam je.
Preto napríklad spolupracujem so ženskými organizáciami, ktoré naozaj veľmi
poctivo pripravujú ženy na vstup do politiky. A to mi chýba napríklad aj v
koncepcii riešenia rómskej problematiky. Máme kopu organizácií, ktoré
usporiadali kopu konferencií, ako treba vyriešiť rómsku problematiku a mali na
to kopu peňazí, ale v podstate nevyriešili nič.
Aký je váš názor na antiamerikanizmus?
Včera som dostala veľmi priateľsky mienenú otázku od jedného pána, či
Slovensko nie je orientované priveľmi proamericky. Dokonca začínajú mať pocit,
že Slovensko sa stane akousi predĺženou rukou Spojených štátov. Ja som im
vysvetľovala, že tak sa správa vláda. No to neznamená, že Slovensko ako krajina
je nejako silne proamericky orientované. Pravda je taká, že predstavitelia
tejto, ale aj bývalej vlády skutočne veľmi angažovane a možno niekedy až
priveľmi angažovane vystupujú v prospech amerických záujmov. Ja nemôžem povedať,
že by sme mali zlé vzťahy s americkým veľvyslancom s pánom Weisserom,
niekoľkokrát sme sa s ním stretli, je to skutočne príjemný človek, ale
predstavitelia našej vlády zabúdajú na to, že buď budeme súčasťou EÚ, alebo
budeme ďalšou hviezdičkou na americkej vlajke. To nejde dokopy. V tomto by si aj
vláda mala ujasniť svoju pozíciu. Ak chcem byť súčasťou EÚ, tak potom treba
robiť európsku politiku a nie európsku politiku s americkým akcentom.
Aký je váš postoj k potenciálnemu útoku na Irak.
Bola som veľmi vydesená, keď mi telefonovali novinári, že ešte sa len
prijala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a pán premiér Dzurinda už vykrikoval,
že uvoľníme náš vzdušný priestor. Vtedy som ho prirovnala k americkému
prezidentovi, pretože oni si telefonujú. A viete, keď americký prezident chce
ísť útočiť na Irak, musí predstúpiť pred Kongres a požiadať o podporu, potom
musí ísť do senátu a požiadať o podporu a až potom urobí zásadne vyhlásenie. Na
Slovensku máme parlamentnú demokraciu a on je predsedom vlády. To znamená, že on
nebol priamo volený ako predseda vlády, ale zvolili ho poslanci. Nemá legitimitu
o takýchto veciach rozhodovať. Ak uvoľníme vzdušný priestor, keď príde prípadný
útok na Irak, tak by to malo byť rozhodnutie Národnej rady SR. Určite by som
takýto spôsob podporila. A ako pacifistka musím povedať, že absolútne odmietam
vojenské zásahy, pretože si myslím že vojenské zásahy vôbec nič nevyriešia.
Úplne jasný príklad je Juhoslávia, kde prišlo k obrovskej vojenskej invázii. No
situácia niekoľko rokov po dokazuje, že zrejme to nebola tá ideálna cesta na
riešenie. Možno aj ženy vidia tento problém trocha inak a možno ho vidia cez
vlastné deti. Vôbec nie som presvedčená, že bombardovanie Iraku a desiatky tisíc
nevinných obetí prispejú k tomu, aby sa dosiahlo to, čo sa dá dosiahnuť možno aj
inými nástrojmi.
Na Slovensku sú ženy v politike vnímané dosť kontroverzne, vám vyčítajú
určitú nekompetentnosť. Ako by ste obájili svoju kompetentnosť na poste šéfky
integračného výboru?
Posudzovať kompetentnosť a zvlášť vlastnú je veľmi náročné. O mne sa
všeobecne vie, že som ambiciózny človek, ktorý veľmi jasne hovorí o svojich
postojoch, a nemám pocit, že by som bola nekompetentná na poste, ktorý zastávam.
Dokonca mám pripravený aj slušný program na najbližšie štyri roky. Jednak to
bude transformácia nášho výboru na Výbor pre európske záležitosti, pretože keď
vstúpime do EÚ, integračný výbor nebude mať opodstatnenie, a jednak sa budem
snažiť, aby to bol práve parlament, ktorý preberie celú iniciatívu týkajúcu sa
najbližších dvoch rokov a lobingu, ktorý budeme musieť vyvinúť smerom k
parlamentom členských štátov. Či je kompetentnejší niekto, kto má tri tituly
pred menom a dva za menom, to neviem celkom dobre posúdiť, pretože musím
povedať, že mnohí z tých ľudí ich zísakli v časoch, o ktorých tak neradi
hovoríme a do ktorých by sme sa neradi vrátili. Neviem, či to je tá
kompetentnosť, na základe ktorej môžu o sebe vyhlásiť, že sú kompetentnejší ako
ja. Mám veľkú snahu dopĺňať si vlastné vedomosti, nielen tým, že som sa
prihlásila na fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov, ale aj tým, že
sa zúčastňujem na rôznych konferenciách, seminároch, robím si kontakty v iných
krajinách. Mala som už napríklad stretnutie s predsedom Integračného výboru
Poslaneckej snemovne Českej republiky. Naozaj sa snažím, aby to, čo ja osobne
pokladám za prínos tejto práci bolo relevantné, a keďže si uvedomujem, že to
postavenie má medzinárodný význam, aby som neurobila nejakú hanbu.
>> Bratislava
Náš rozhovor sme začali v Štrasburgu, teda v období, keď Európsky parlament
veľmi entuziasticky rozprával o rozširovaní únie, ale ešte nič nebolo isté. Ako
hodnotíte záverečný akt rokovania v Kodani?
Kodaň má dve roviny. Prvá je tá, že sme tam vyrazili entuziasticky ako V4 s
tým, že budeme spoločne bojovať a bojovať. Nakoniec už pri prvých rokovaniach
každý vyjednával individuálne a spoločná pozícia sa rozbila. To, samozrejme,
oslabilo aj konečný výsledok a možno to bolo viac na škodu ako na osoh. V každom
prípade sme uzavreli negociačný proces. Tak ako ho uzavreli všetky kandidátske
krajiny, ktoré majú vstúpiť v roku 2004. Myslím však, že je pred nami veľmi veľa
práce a že by bolo priveľmi jednoduché, keby sme teraz hovorili, že už máme
uzavretý proces vstupu do EÚ. Na vstup do EÚ sa musíme pripraviť predovšetkým
doma. Na to pripravení nie sme. Inak mi to prišlo také formálne.
Práve strana Smer do značnej miery spochybňovala pevnosť slovenských pozícií?
Je vaša strana dnes spokojná?
Ak mám byť úprimná, možno by som diskutovala o tom, či by nebolo pre
Slovensko výhodnejšie, keby sme dostali viac priamych kompenzácií na obdobie
2004 - 2006. To znamená platby, na ktoré nemusíme robiť nijaké projekty. Mám
totiž obavy, keď vidím, v akom stave je projektovanie predvstupových fondov. Ako
budeme teda pripravení projektovať štrukturálne fondy? Na druhej stane súhlasím
s pánom Figeľom, že nás to bude viac motivovať a budeme sa to musieť naučiť skôr
ako krajiny, ktoré dostanú priame kompenzačné peniaze. Naozaj sme kritizovali
negociačný proces v tom, že sa mohli niektoré pozície vyjednať lepšie. Hovorili
sme vtedy o jadrovej energetike. Mohli sme vyboxovať lepšie pozície pri
uzatváraní jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, kde má napr. Litva
neporovnateľne lepšie podmienky a pritom Bohunice sú, aj čo sa týka bezpečnosti,
na tom lepšie. Čo sa týka priamo Kodane, tam sme mohli lepšiu pozíciu dosiahnuť
tiež, ale potom už nebol na to priestor. Okrem toho, rokovania prebiehali na
úrovni premiér, minister zahraničných vecí a hlavný vyjednávač. Nejaké názory
zástupcu opozície alebo predsedu integračného výboru nedostali priestor.
Myslíte, že SDKÚ si robí priveľkú politickú kampaň z integračných
výsledkov?
Áno, ale SDKÚ postavilo volebnú kampaň na integračných úspechoch. To je
trocha na škodu. Pretože ak jediným programom politickej strany, ktorá vládne,
je integrácia a tá integrácia prebehne v polovičke volebného obdobia, tak potom
je na mieste otázka, čo budú robiť zvyšok volebného obdobia? Lebo okrem
integrácie nijaký konkrétny rozvojový program SDKÚ nepredstavila. Viete,
rozprávala som sa s jedným kolegom z Čiech. V Českej republike uvažujú, že voľby
do Európskeho parlamentu by spojili s predčasnými parlamentnými voľbami, pretože
aj česká koaličná vláda je veľmi krehká. Tiež chceli, aby sa Česká republika
stala členom Európskej únie a aby tam bola aspoň nejaká stabilná vláda. Možno,
že poloha našej vlády je identická v tom, že najsilnejšia koaličná strana,
ktorou je SDKÚ, okrem integrácie žiaden program nepripravila.
Bude teda Smer požadovať voľby v polčase?
Myslím, že by bolo predčasné teraz hovoriť, či to budeme požadovať, ale
minimálne treba o tom diskutovať, a to nielen v rámci opozície, ale aj s
koaličnými stranami, pretože v podstate vo veľmi krátkom čase sa ukázalo, že aj
pri programovo blízkych stranách existujú nezhody. Táto vláda bola prezentovaná
ako vláda programovo blízkych strán a rozpory sa objavili v krátkom čase po
predstavení volebného programu. Možno práve v tomto kontexte bude možné otvoriť
diskusiu, či by nebolo na mieste spojiť voľby do Európskeho parlamentu s našimi
parlamentnými voľbami.
Nedávno prenikli na verejnosť aktivity slovenských osobností, akými sú
napríklad Jozef Ráž, Ján Čarnogurský a Eduard Chmelár, ktorí založili iniciatívu
smerujúcu k vyhláseniu referenda o vstupe do NATO. Myslíte si, že je to dosť
dôležité na to, aby o tom rozhodovali ľudia?
Má to dve roviny. Na jednej strane sa naozaj môžeme pridržiavať toho, že to
nie je podmienkou a nie je ústavne zakotvené, aby na vstup do Severoatlantickej
aliancie bolo potrebné referendum. Chápem aj obavy koaličných politikov a ich
opatrné vyjadrenia k referendu o NATO. Referendum o NATO je tak nevypočítateľné,
že si neviem predstaviť, čo by urobila vláda, keby bolo vypísané referendum a
dopadlo by zle. Musela by abdikovať celá vláda, pretože to by bolo jasne
povedané, čo si národ myslí o jej zahraničnej politike. Na druhej strane sa
treba opýtať, či ľudia majú dostatok informácií o tom, čo je Severoatlantická
aliancia a prečo Slovensko má byť jej členom?
Ale veď to nie je ich chyba...
To ja absolútne chápem, len, žiaľbohu, bolo by to také priveľmi emotívne.
Emócie vo vzťahu k NATO, možno aj kvôli Juhoslávii, možno aj kvôli ostatným
veciam, sú skôr negatívne ako pozitívne. Veľa mladých ľudí na to pozerá
absolútne pacifisticky a odmietajú akékoľvek vojenské pakty a vojenské
zoskupenia a vôbec používanie vojenskej moci. Na mieste je však otázka, do akej
miery by to vedeli ľudia racionálne zvážiť a do akej miery kampane, ktoré boli
na to robené v prospech NATO, neboli skôr kontraproduktívne. Usmiate osobnosti
televízie Markíza, ktoré ma presviedčajú o tom, ako konečne mám ten pas a môžem
cestovať po celom svete, a preto mám voliť NATO, mi prídu také smiešne. A naozaj
to viac ľudí skôr nahnevá, ako povzbudí.
Čo sa týka vašej strany, mali ste programovú konferenciu na začiatku
decembra, kde mal prísť zásadnejší odklon od pragmatickej politiky smerom k
väčšej ideologizácii. Ako to hodnotíte?
Programová konferencia a príspevky na nej boli o politickom vymedzení v
stredoľavom priestore. Zazneli myšlienky, ktoré sú blízke či už nemeckým
sociálnym demokratom, alebo britským labouristom. Myslím, že tá profilácia
určitým spôsobom nastala. Problémom na Slovensku je, že absentovali
intelektuáli, s ktorými by sa vedeli ľudia identifikovať, a vedeli by povedať,
toto je človek ľavicový. Preto je u nás módou byť pravicovo orientovaný. Myslím,
že je na mieste, aby už na Slovensku vznikla silná sociálnodemokratická strana.
Dokonca je najvyšší čas, aby vznikla silná sociálna demokracia. Ak si pozrieme
tú pravo-ľavú škálu, tak na tej pravej je strašne veľa rôznych strán, od
absolútne radikálne konzervatívnych až po liberálne alebo po sociálno-liberálne.
V ľavicovej časti spektra je síce veľa straničiek, ale v podstate jedinou
parlamentnou stranou je Smer, ktorý sa hlási k stredoľavému programu. Ostatné
strany ostali mimo parlamentu. Do budúcnosti treba rozmýšľať, čo urobiť s tým
voličským, ale aj osobnostným potenciálom. Každá strana má v sebe určitý
osobnostný potenciál, len ho možno menej vidieť a je menej medializovaný. No
určite ho má. Treba zvážiť, ako celý tento potenciál sfúzovať a vytvoriť niečo,
čo bude v stredoľavom priestore silné. Samozrejme, aj naša strana má stále
hendikep, pretože do parlamentu sme vstupovali ako stredová strana, ktorá bola
orientovaná skôr na pragmatizmus a racionalizmus. Teraz sa začíname stávať
stranou, ktorá má atribúty alebo niektoré ideologické znaky. A to najmä tým, že
sa osvojili nejaké hodnoty, a tie hodnoty sú vždy spojené s nejakou ideológiou.
Tiež to zrejme bude nejaký čas trvať. Nedá sa to vyriešiť jednou konferenciou.
Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |
