Maďarská tlač priniesla správy o tom, že budapeštianska vláda mala pripraviť novú verziu tzv. krajanského zákona a poslať ju do Bratislavy. V tomto znení už mali byť zohľadnené aj pripomienky Európskej únie. Zaujímavá reakcia neprišla tentoraz, aspoň zatiaľ, z oficiálnej úrovne, ale viac než býva bežné vie o veci ten, kto by vlastne nemal mať nijaké nadštandardné informácie - ak je však pravdivou jeho deklarovaná demokratická tvár. Predseda koaličnej slovenskej Strany maďarskej koalície Béla Bugár vyhlásil, že nijaká takáto nová verzia neexistuje. "Po tom, ako sme dopadli s našou snahou o sprostredkovanie, už to robiť nemienime", povedal.

Už na prvý pohľad je logické, že ak toho šéf "slovenského" politického subjektu vie viac, ako zatiaľ potvrdila samotná maďarská vláda, nemožno jeho väzby smerom ku Budapešti považovať za práve štandardné. Alebo s trochou historickej irónie sú asi tak štandardné, ako boli kontakty vodcu "československej" politickej strany Konráda Henleina na Berlín. K tomu veľa dodávať netreba.

Druhým okruhom problémov je samotný predpokladateľný obsah (neexistujúcej ?) novelizácie sporného zákona. Nie je možné totiž sedieť na dvoch stoličkách naraz. Teda v praxi uskutočňovať diskrimináciu občanov SR na etnickom princípe napr. tým, že sú priamo ako osoby finančne podporovaní zo zahraničia a na strane druhej vyhovieť kritike Európskej únie, ktorá najmä tento bod považuje za neprípustný. Ak by viaceré ustanovenia zákona, ktoré jednoznačne odmieta akceptovať nielen Bratislava, ale aj Brusel, boli "uvedené do súladu" s pripomienkami EÚ, tak by z celej normy ostala prázdna škrupina, resp. len to, čo je vo vzťahoch štátov čo do podpory svojich zahraničných krajanov bežné. Aj Slovensko má predsa zákon o zahraničných Slovákoch a nijaká krajina proti nemu neprotestovala, práve preto, že neprekračuje zaužívané limity a nezasahuje do štátnej suverenity iných krajín.

Dlhotrvajúca kŕčovitá snaha niektorých navonok korektných, ale v jadre extrémne nacionalistických maďarských politických kruhov (na oboch brehoch rieky Dunaja) nasvedčuje, že myšlienka na ústup im bola doteraz celkom cudzia. Že aj koncepcia premiéra Dzurindu (nie teda Mečiara, či Slotu, apod.) stojí dôsledne proti týmto tendenciám, svedčí o fakte, že niet kam ustupovať. Ak si má SR aspoň trochu zachovať ozdobný prívlastok "štát".