Monitoring v úvode spomínaných inštitúcií zahŕňal situáciu vo všetkých kandidátskych krajinách na vstup do Európskej únie. "Aj keď sa od roku 1998 uskutočnila významná reforma, existujú indície, že financovanie politických strán naďalej podlieha korupcii", uvádza sa v správe. Údajne až 63 percent oslovených firiem pripustilo, že v uplynulých troch rokoch poskytli stranám úplatky. Podobných údajov je k dispozícii viac. Ako možno ich význam zhrnúť ?

Celej veci rozhodne nepomôže nič iného než dôsledná verejná kontrola. Vnútorné morálne rezervy zainteresovaných politikov, jedno akého zamerania, sú totiž dávno vyčerpané, ak vôbec niekedy nejaké boli. Stačí si spomenúť na "bohabojné" koaličné Kresťansko - demokratické hnutie. Bolo veľmi nepríjemným, keď pred časom vysvitlo, že jeho regionálni funkcionári sú de facto zamestnancami súkromnej firmy, ktorej šéf sedel vo vedení strany a v uplynulých parlamentných voľbách dokonca bol na kandidátnej listine hnutia. Takisto neboli nikdy vyvrátené pertraktované až príliš úzke väzby KDH na koncern Siemens v súvislosti s verejnými zákazkami pre mesto Bratislava. "Samozrejme", o nič lepšia situácia nie je ani u opozície. Tu si stačí spomenúť na barnumskú predvolebnú kampaň Roberta Fica s jeho Smerom, ktorej scenár pripomínal masívnu reklamu na "zaručene najlepší" prací prášok. Bolo do očí bijúcou aroganciou tvrdiť, že zákonný 12 miliónový limit na kampaň nebol prekročený a verejnosť nedostala odpoveď, odkiaľ prišli Ficovi a spol. desiatky miliónov na tento mohutný cirkus. Hlavne netreba zabudnúť, že nikto neinvestuje bez vidiny zisku. Na plné ústa to vytáral dnes už zavretý miliardár Jozef Majský, keď bez obalu hovoril napr. o kupovaní značky Sociálno - demokratickej strany, "ktorá sa ešte môže zísť", a nejeden podobný výrok.

V týchto časoch tvrdých ekonomických reštrikcií, siahajúcich na životnú úroveň každého jednotlivca, je "politicky nekorektné" otvárať otázku, či je pre verejný život uvoľnených dostatok prostriedkov. Ak si totiž vytvoríme rovnicu, v ktorej budú reálne potreby existencie funkčných a profesionálnych politických strán - a iné hádam mať u nás nechceme - a na strane druhej dosadíme na tento účel vyčlenené peniaze zo štátnych príspevkov, vyjde nám rýchlo hrubý nepomer. Toto vákuum zapĺňa každý ako vie, resp. predáva to čo má - teda dajme tomu svoj vplyv na verejné obstarávanie. Ak nemajú politici odvahu hovoriť o probléme priamo, lebo cítia, že by im to neprinieslo najmä dnes veľkú popularitu - tak síce cítia správne, ale potom nie sú všelijaké správy a štúdie mimovládnych organizácií na nič. Slovenská verejnosť zatiaľ potichu akceptuje, že peniaze tečú pod povrchom a nelegálne, celkom v zmysle príslovia že čo oči nevidia, to srdce nebolí. Kým väčšina občanov nepochopí, že súdobý štát aj v podobe politických štruktúr nie je lacná záležitosť a je lepšie vydať viac peňazí, no viditeľných a kontrolovateľných - dovtedy sa z miesta nepohneme.