TINA, trapas a utopia

15. 12. 2010 / Peter Nedoroščík

TINA a nefunkčné protesty

Jednou vecou je skandovať "iný svet je možný" a úplne inou je povedať "takto chceme žiť". Slogan Svetového sociálneho fóra, iný svet je možný, vznikol ako reakcia na TINU, ktorú hlásajú vládnuce vrstvy. There is No Alternative (neexistuje žiadna alternatíva) je tvrdením, ktoré potvrdzujú reformy vládnucej triedy aj protesty občanov -- protesty bohužiaľ ešte viac ako reformy. Demonštrácie sú totiž len výrazom frustrácie a v žiadnom prípade nijako nespochybňujú súčasné usporiadanie. Na požiadavku, nechceme platiť vaše dlhy, moc odpovedá, musíte, lebo všetci skrachujeme. A má pravdu. Prečo? Pretože moc určuje, kto má pravdu. Jednou z dôležitých vlastností moci a možno aj jej podstatou totiž je, že definuje vzťahy a určuje ich povahu. V súčasnom systéme sa môže pritrafiť všeličo -- hlad, bieda, občianske vojny, rozrastajúce sa skupiny nepotrebných, ale nesmie sa zastaviť akumulácia kapitálu. Ten musí rásť za každých okolností. Kde sa akumuluje kapitál? Samozrejme v bankách. Čo by sa stalo, ak by banky začali splácať dlhy spolu s občanmi? Spomalila by sa a možno aj zastavila akumulácia. Čo by to znamenalo? Kolaps. Chce ho niekto z protestujúcich?

Predstava, že ulice a námestia na Slovensku a v Česku zaplnia milióny a vydržia tam do konca, je pekná, lákavá a naozaj vzrušujúca. Ale len dovtedy, kým si nezačneme premietať, čo by znamenal koniec. Zastavila by sa výroba a nasledovali by hlad, zima a chaos. Čím dlhšie demonštrujúci v uliciach vydržia a čím viac ich bude, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa budú dívať do tváre TINY, ktorá je našou Medúzou -- najškaredšou z gorgonských dcér. Rovnako ako v gréckej mytológii každý, kto sa pozrie do jej tváre skamenie a vo svetle médií sa stane trápny už pri prvej nevinnej otázke: A ako si to vlastne predstavujete?

Od TRAPASU k UTOPII

V gréckej mytológii dokázal Gorgony poraziť Perzeus. Keďže priamy pohľad na ne spôsoboval, že dívajúci sa skamenel, použil Perzeus svoj štít ako zrkadlo, cez ktoré ich pozoroval a potom im odsekol hlavy. Aj my potrebujeme štít a zdá sa, že ho pomaly začíname objavovať. Náš štít sa volá hnutie zdola, ktoré je však ešte vždy skôr intuíciou než skutočným programom. A nemuselo by byť, pretože už dnes máme dostatok nástrojov na to, aby sme začali konať.

Aby sa zmena mohla uskutočniť, musí byť funkčná, čo znamená, že musí zmeniť povahu moci. A to nie je možné naraz. Akýkoľvek jednorazový akt prinesie len novú elitu a postupný návrat pomerov -- neexistuje žiaden Perzeus, ktorý nás zachráni. Musíme naštartovať konkrétne zmeny, ktoré v konečnom dôsledku spôsobia radikálnu transformáciu, pričom jej radikálnosť bude korešpondovať z latinskou etymológiou, teda pôjde až ku koreňu. Základným cieľom musí byť premena moci z pyramidálnej štruktúry na horizontálnu, respektíve sieťovú, a mali by sme využiť nasledujúce kroky v týchto oblastiach:

• 1. Spolupráca a komunikácia -- najlepším príkladom, ktorý dnes dominuje našim debatám, je WikiLeaks. Napriek tomu, že hovoríme najmä o leaks, teda o úniku informácií, prevratnosť udalostí a kľúč k zmene spočíva vo wiki. Ide o nový spôsob spolupráce a komunikácie, ktorý dokáže účinne napádať moc, ktorá disponuje omnoho silnejšími nástrojmi a viesť s ňou boj. Pre hnutie zdola to znamená, že musí používať nové technológie komunikácie a spolupráce. My v utopii sme začali používať liferay -- software, ktorý umožňuje takýto spôsob komunikácie a spolupráce rôznorodých skupín, ktoré si zachovávajú svoju autonómiu a zároveň môžu participovať na formovaní utopie ako celku -- ešte raz na hnutí zdola;
• 2. Politika -- ak sa má moc transformovať, je nezmyselné dúfať, že sa nám podarí vytvoriť novú politickú stranu. Musíme zmeniť povahu politických procesov, konkrétne prejsť od zastupiteľskej k participatívnej demokracii. Aj tu je potrebné začať zdola na úrovni samosprávy. Našim nástrojom sa stal mechanizmus participatívneho rozpočtu, ktorý umožňuje priame zapájanie sa občanov do procesu formovania priorít a rozdeľovania financií. Už dnes s týmto procesom začíname experimentovať v našom hlavnom meste a oslovili nás občania a politici z ďalších miest, ktorí sa chcú pridať. Ukazuje sa, že tento nástroj je výborným spôsobom, ako spojiť mestá s vidiekom, pretože sa ozývajú aj ľudia z dedín, ktorí bojujú s aroganciou starostov a objavujú význam tejto našej aktivity;
• 3. Ekonomika -- tu je potrebné bezprostredne sledovať dva základné ciele, pričom oba v základe narúšajú pyramidálnu štruktúru moci reprezentovanú vzťahom kapitál -- práca. (1) kooperativizmus, respektíve družstevníctvo; (2) samostatnosť komunít -- počnúc energetickou cez potravinovú až po základné služby; oba ciele musia viesť k rovnakému stavu ako v rovine politickej, teda k participácii, ktorá vyústi do participatívnej ekonomiky;
• 4. Vzdelávanie a šírenie informácií -- šírenie a posilňovanie uvedených procesov vyžaduje kumuláciu a zaznamenávanie poznatkov, ktoré v týchto procesoch získavame a budeme získavať. Musia byť dostupné všetkým, v čo najzrozumiteľnejšej podobe. Preto sme sa rozhodli založiť Ľudovú univerzitu a Občianske médium. Občianske médium sa formuje z jednotlivých skupín tým, že prinášajú informácie o svojich aktivitách na jednom mieste (portáli) a postupne chceme dobudovať redakciu, ktorá tiež bude informovať o týchto aktivitách a zároveň formovať a šíriť našu ideológiu. Ľudová univerzita, ktorú spustíme v najbližších dňoch, sa stane miestom, kde sa budú jednotlivé projekty a kroky formulovať, diskutovať a vyhodnocovať. Stane sa platformou, kde sa stretnú aktivisti -- čiže ľudia, ktoré sa snažia meniť pomery, či už v boji proti korporáciám, štátnej správe alebo v snahe zmeniť vlastnú ulicu, štvrť, dedinu, či mesto a intelektuáli z akademického prostredia;

Všetky uvedené kroky predstavujú mechanizmus, ktorý narúša súčasnú štruktúru moci a zároveň vytvára priestor pre synergický efekt, ktorého výsledkom bude nová spoločnosť. Čím skôr začneme a čím nás bude viac, tým skôr dosiahneme zmenu. Jej výsledkom bude lepší svet. Lepší určite aspoň z jedného dôvodu: jednoznačne sa ukáže, že súčasnú vládnucu triedu nepotrebujeme. To, čo dnes potrebujeme je čas, energia a ochota experimentovať uvedeným spôsobom. Nástroje totiž už máme. Aj keď nie všetky, určite dostatok na zmenu, ktorá bude prevratná.

Autor je filozof, psychológ a člen Utopie

Vytisknout