Tajomstvo Vatikánskej banky

21. 6. 2010 / Roman Bednár

Len málokto vie, že na juhu Európy existuje banka, ktorá nepodlieha žiadnym obvyklým finančným zákonom. Táto skutočne svojrázna inštitúcia má vlastné špecifické pravidlá a zvyklosti. Jej zamestnanci nesmú byť vypočúvaní a dokonca ani len obťažovaní justičnými orgánmi, ani daňovými úradmi. To je naozaj úžasná možnosť pre tých, čo sa topia v miliónoch, no štátu z nich nechcú odovzdať ani jediný cent. Kto dostane v tejto banke, ktorá je pre istých ľudí doslova rozprávkovým "Sezamom, otvor sa", kredit, ten sa môže spoľahnúť na to, že to bude utajené lepšie ako spovedné tajomstvo u katolíckeho kňaza.

V tejto unikátnej banke sa nehovorí absolútne nič o klientoch, ani o ich kontách, údaje sa nespracúvajú elektronicky. A ani za žiadnych okolnosti nepublikujú svoje bilancie. Oficiálny názov znie: Istituto per le Opere di Religione. V zahraničí je známa skôr pod jednoduchým menom -- Vatikánska banka.

Prianie špinavých peňazí

Výlučným vlastníkom banky je zástupca svätého Petra na Zemi -- pápež. Ale jej aktivity majú od svätosti nesmierne ďaleko. Svojím spôsobom ide o žirokontocentrálu pre rímskokatolícku celosvetovú cirkev. Nespočetné diocézy, rády, cirkevné nadácie a organizácie majú v nej svoje kontá. Jej klientmi nie sú len tieto inštitúcie. Jej kontá používala na pranie špinavých peňazí i talianska mafia. Aj viacerí korupční nemeckí politici využívajú bezpečné služby Vatikánskej banky, ak si chcú byť istí, že sa k ich peniazom nedostane nijaký daňový alebo finančný štátny orgán.

Tisícky superbohatých Nemcov (a nielen Nemcov) majú uložené svoje milióny načierno v rozličných finančných inštitúciách v istých štátoch, kde sú takmer isté pred zákonom. Po nedávnom odhalení, či už vo Švajčiarsku alebo Lichtenštajnsku, sa mnohí sami udali na finančných úradoch, čo v Nemecku umožňuje vyhnúť sa trestnému stíhaniu za daňový podvod. Títo milionári však buď neboli veľmi prefíkaní, alebo nemali potrebné informácie. Ak si niekto chce byť absolútne istý, že ho daňoví kontrolóri nebudú nikdy obťažovať, musí zveriť svoje čierne milióny istej veľmi mlčanlivej rímskej dáme...

Vlani v novembri Vatikán síce podpísal s Európskou úniou dohodu týkajúcu sa prania špinavých peňazí, ale tento dokument nemusí vlastníkov peňazí pochybného pôvodu z oblasti politiky, ekonomiky, prípadne ďalších vôbec znepokojovať. Ide totiž len o vyslovene malé kozmetické opatrenie.

Kresťanskí politici z Nemecka

Banka je vo vnútri cirkevného štátu právne celkom autonómna. Čokoľvek Vatikán podpíše ako záväzné vyhlásenie voči EÚ, je v podstate len oficiálnym papierom, lebo všetko to, čo Vatikánska banka koná, je úplne iná záležitosť a juristicky posudzované tu ide o dve zásadne rozličné veci! Je teda chvályhodné, že pápež Benedikt XVI. vystupuje proti praniu špinavých peňazí, o čom horlivo informoval aj verejnosť. No pre mafiu, istých politikov a ďalších klientov veľmi príjemne znejú slová, že Vatikánska banka prítomnosť špinavých peňazí vo svojich trezoroch popiera.

Vatikánska banka spravuje aj kontá takých nadácií, ktoré v skutočnosti vôbec neexistujú. Prednostne ich poskytuje politikom, ktorí pôsobia v stranách majúcich vo svojom názve slovo "kresťanská". Medzi nimi sú napríklad aj verejní činitelia, ktorí v Nemecku horlivo poľujú na občanov, čo si v cudzine uložili svoje peniaze načierno. Demokracia v NSR má totiž niekoľko "čiernych dier", o ktorých bežní občania nič nevedia. Vatikánska banka je jednou z nich. A to mimoriadne účinnou.

Religiozita a morálka v praxi

Vatikánsku banku nemožno kontrolovať ani zavrieť. Oficiálne je privátnym a zároveň aj veľmi zbožným inštitútom. Vzhľadom na to je však paradoxné, že jej praktiky a klienti nemajú nič spoločné so skutočnou kresťanskou religiozitou a morálkou, tak ako ju učia základy teológie.

Veľmi názorne a metaforicky zjednodušene možno činnosť banky vysvetliť nasledovne. Predstavme si najbohatšieho miliardára na svete, ktorý by hypoteticky mal na rôznych miestach uložené trezory so svojimi privátnymi miliardami. Pre žiadny z nich by nerobil bilancie. Pri svojich cestách po svete by potom bez kontroly a zdaňovania premiestňoval peniaze z jedného trezoru do druhého, pričom by jeho dobrí priatelia mohli tiež uschovať do jeho trezorov podľa potreby a bez kontroly zvonku svoje nemalé obnosy.

Vatikánska banka rigorózne a dôsledne selektuje vyvolencov, ktorým umožní veľmi výnosnú spoluprácu. Musia byť, okrem toho, že jej zveria do opatery svoje milióny či miliardy, veľmi zbožní. A to v zmysle interného vatikánskeho morálneho kódexu, úplne odlišného od externého kódexu, ktorého dodržiavanie pápež a jeho najbližší spolupracovníci vyžadujú od svojich ovečiek a len v prípade, ak sa ho držia, sľubujú im večné kráľovstvo nebeské.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Vytisknout

Obsah vydání | Pondělí 21.6. 2010