10. 4. 2009
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
10. 4. 2009

Fidel Castro: Prečo sa Kuba vyčleňuje?

Fidel Castro Ruz

Pozn. JČ: Autor je bývalý kubánský diktátor, který na Kubě vytvořil utlačitelský monarchistický režim. Jeho názory vzhledem jeho politické historii, se zdají být pokrytecké, přesto mají právo být slyšeny.

Včera napoludnie 3. apríla som takmer dve hodiny debatoval s Danielom Ortegom a jeho manželkou Rosario Murillovou. V liste som mu poďakoval za návštevu a za podrobnosti o boji, ktorý zvádza v Nikarague. Vyjadril som mu tiež poľutovanie, že sa musel vzdať kádrov, ktoré pochybili a spomenul som mu Tomása Borgu, Bayarda, Jaime Weelocka, Miguela Déscota a ďaľších, ktorí zostali verní Sandinovým snom a revolučným ideám, ktoré Sandinisti priniesli do Nikaraguy. Požiadal som ho, aby mi častejšie posielal správy o nestálostiach malého štátu Tretieho sveta, čeliaceho neuhasiteľným ambíciám G-7.

Manželke Rosario som poslal knihu "Geológia Kuby pre každého", ktorá je vynikajúcou biografiou prírody nášho ostrova počas stámiliónov rokov; kniha má krásne ilustrácie. Je to skutočný klenot dvanástich autorov, kubánskych vedeckých výskumných pracovníkov. Veľmi sa jej páčila.

S Danielom sme dlho hovorili o "slávnom" summite Amerík, ktorý sa bude konať 17.,18. a 19. v Puerto Espaňa, hlavnom meste Trinidad a Tobaga.

Tieto summity majú už svoje dejiny, ktoré sú vskutku dosť temné. Prvý z nich bol v Miami, hlavnom stredisku kubánskej kontrarevolúcie, blokády a špinavej vojny proti Kube. Uskutočnil sa v dňoch od 9. do 11. decembra 1994. Zvolal ho Bill Clinton, zvolený za prezidenta v r. 1992.

ZSSR sa rozpadol, a náš štát sa nachádzal uprostred špeciálneho obdobia. Počítalo sa s pádom socializmu aj v našej krajine, tak ako sa to stalo vo Východnej Európe.

Kontrarevolucionári si už balili kufre, aby sa víťazne vrátili na Kubu. Bush-otec prehral voľby hlavne v dôsledku neúspešnej vojny v Iraku. Clinton sa pripravoval na obdobie porevolučnej Kuby v Latinskej Amerike. Washingtonský konsenzus bol v plnej platnosti.

Špinavá vojna proti Kube bola takmer pred svojím víťazným zavŕšením. Studená vojna sa skončila víťazstvom Západu a svetu sa otvorila nová cesta.

Na summit v Miami v r. 1994 prišli nadšení prezidenti z Južnej a Strednej Ameriky, pozvaní Clintonom.

Na čele delegácie bol argentínsky prezident Carlos Ménem, s ním prišiel pravicový sused, prezident Uruguaja Lacalle, Eduard Frei s Kresťanskej demokracie Chile, bolívijský prezident Sánchez de Lozada, Fujimori z Peru, Rafael Caldera z Venezuely. Nebolo nič zvláštne, že prišiel aj Itamar Franco a Fernando Enrique Cardoso , jeho prezidentský nástupca, Semper z Kolumbie a Sixto Durán z Ekvádoru.

Zo Strednej Ameriky tam boli Calderón Sol z politickej strany ARENA v San Salvadore, a Violeta Chamorová, ktorá v rámci špinavej protisandinovskej vojny dostala kreslo prezidentky Nikaraguy vďaka Reaganovi a Bushovi.

Mexiko na summite zastupoval Ernesto Zedillo.

Summit v Miami mal za strategický cieľ, splnenie imperialistického sna -- dohodu o voľnom obchode -- od Kanady po Patagóniu.

Hugo Chávez, prezident Venezuely sa zúčastnil prvýkrát na summite v Quebecu v r. 2001. Nezúčasťňoval sa ich ani George W. Bush, ktorý zohral temnú ulohu na medzinárodnej sfére.

Dejiny chceli, aby náš národný hrdina José Martí a bojovník za nezávislosť Kuby, zažil prvú veľkú hospodársku krízu kapitalizmu USA, ktorá trvala až do r. 1893. Bol si vedomý, že ak sa Latinská Amerika ekonomicky spojí s USA, bude to znamenať koniec kultúry a nezávislosti národov tohoto kontinentu.

V máji 1888, prezident USA poslal národom Ameriky a Havajského kráľovstva v Pacifiku pozvánku Senátu a Komory reprezentantov na medzinárodnú konferenciu, na rozhovory o reálnosti prijatia spoločnej striebornej meny, ktorá by bola povinným platidlom pri recipročných obchodných transakciách vo všetkých štátoch Ameriky.

Určite, že všetci členovia Kongresu si preštudovali dopodrobna dôsledky takého opatrenia.

Takmer po dvoch rokoch medzinárodná americká konferencia, ktorej časťou boli aj USA, odporučila zaviesť medznárodnú menovú jednotu, a aby ako základ tejto meny, bola vyrazená jedna alebo dve kovové mince, ktoré by sa mohli používať v krajinách Ameriky.

Nakoniec, po dlhšom čase, tak ako to popisuje José Martí, delegácia USA to predložila Medzinárodnej menovej komisii ako "fascinujúci sen, ktorý by sa nemohol uskutočniť bez súhlasu ostatných štátov sveta". Odporučila, aby sa na razenie mincí používalo zlato a striero.

Bola to akoby predtucha toho čo príde za 55 rokov, keď Bretton Woods udelil USA privilégium vydať papierové devízy, a zároveň používať zlato a striebro.

Vtedajšia hospodárska kríza podnietila Josého Martího ku vypracovanie politickej analýzy -- nič fascinujúcejšie som predtým nečítal -- ktorá bola publikovaná v New Yorku v časopise Revista Ilustrada, v roku 1891, a v ktorej sa rozhodne zasadzuje proti takému riešeniu.

Daniel, počas návštevy, mi odovzdal niektoré body, ktoré sa diskutujú predtým, ako budu zahrnuté do záverečnej deklarácie summitu v Puerto Espaňa.

OEA udáva tóny z pozície stáleho tajomníka summitu Amerík: túto úlohu jej pridelil Bush. Dokument má 100 paragrafov -- zdá sa, že táto inštitúcia má záľubu v okrúhlych číslach -- myslí si, že tým ho urobí dôležitejším. "Bod za každý krásny rým tejto poézie".

V skutku tam bolo veľa neakceptovateľných konceptov. Bude to krst ohňom pre národy Karibiku a Latinskej Ameriky. Žeby sa jednalo o návrat späť? Blokáda a okrem toho vyčlenenie po 50 rokoch vytrvalosti?

Kto bude zato zodpovedný? Kto sú, čo požadujú teraz naše vyčlenenie? Je to nepochopiteľné, že časy, kedy nás vyčleňovali, sú už dávno za nami? V deklarácii, podpísanej hlavami štátov, musia byť určite dôležité rezervy, aby bolo možné pochopiť, že aj napriek modifikáciám, dosiahnutým po tvrdých debatách, existujú idey, ktoré sú pre nich neprijateľné.

Kuba vždy preukázala ochotu ponúknuť -- aj pri nových skutočnostiach -- maximum spolupráce v diplomatických aktivitách s krajinami Karibiku a Latinskej Ameriky. Vedia to dobre tí, ktorí to majú vedieť, ale nemôžu od nás žiadať, aby sme boli ticho, keď sa jedná o zbytočné a neprípustné ústupky.

                 
Obsah vydání       10. 4. 2009
20. 4. 2014 Tři hodiny odpoledne Jim  Bishop
12. 4. 2009 Představa, že Kristus byl obětován za naše hříchy, je odporná
10. 4. 2009 Golgotské utrpení je důkazem lásky Boris  Cvek
11. 4. 2009 Racionalita je s náboženstvím neslučitelná?
10. 4. 2009 Malé velikonoční zamyšlení Jan  Paul
13. 4. 2009 K čemu je nám předsednictví v EU?!? Ladislav  Žák
11. 4. 2009 Bílá sobota Tomáš  Koloc
13. 4. 2009 Varování britským labouristům: Šíření pomluv povede k volební prohře
12. 4. 2009 Asymetrická válka s teroristy a piráty Štěpán  Kotrba
10. 4. 2009 Mediální hysterici nazývají řešení krizí Bohumil  Kartous
10. 4. 2009 Robert Pynsent mýtoborný - a mýtotvorný Jiří  Holý
10. 4. 2009 Vítězství kapitalismu Hynek  Tippelt, Jan  Civín
11. 4. 2009 Obama a změna ve světě Oskar  Krejčí
11. 4. 2009 Máte padáka! Michael  Moore
11. 4. 2009 Citát dne - zejména inspirativní pro Jana Krause
11. 4. 2009 Načo (teraz) NATO Radovan  Geist
11. 4. 2009 Zabudnime na ekonomický rast, ide o prežitie! Ľuboš  Blaha
10. 4. 2009 Soud s babou mastičkářkou jako seriál vědeckých přednášek nejen pro policisty a státní zástupce Štěpán  Kotrba
10. 4. 2009 Obama: Jsem zde díky Pražskému jaru Miroslav  Polreich
10. 4. 2009 Marxismus a "náboženská" dimenze moderního člověka David  Pěcha
10. 4. 2009 Rady německému básníku po ropném zlomu John Michael Greer
10. 4. 2009 Jen pár čísel z jednoho čísla časopisu Time Miloš  Dokulil
12. 4. 2009 Obamovi: Zrušte americké diplomatické zastoupení ve Vatikánu Štěpán  Kotrba
10. 4. 2009 Kunderovi chybí úcta Pavel  Urban
9. 4. 2009 Gruzínská opozice dala prezidentovi čtyřiadvacetihodinové ultimátum Karel  Dolejší
10. 4. 2009 Protest gruzínské opozice dnes pokračuje
9. 4. 2009 Stratfor: V Gruzii se možná blíží revoluční bod varu
9. 4. 2009 Mladá komunistická úderka aneb komu doopravdy vadí srp a komu kladivo Štěpán  Kotrba
9. 4. 2009 Není Amerika zemí všech možností? Miloš  Dokulil
10. 4. 2009 Falešný Schindlerův seznam a novinářská senzacechtivost Jitka  Gruntová
10. 4. 2009 Zaprášené vzpomínky, internační tábor Svatobořice a trocha současnosti Josef  Liška
10. 4. 2009 Proč se lákavé předpovědi letošního oživení v USA zřejmě nesplní
10. 4. 2009 Britské listy opakovaně nekriticky glorifikují ruská letadla Petr  Nachtmann
10. 4. 2009 F-22 je nezbytný pro jakýkoli preemptivní úder na Írán
10. 4. 2009 Raptor je zbraní pro budoucí války Lukáš  Visingr
10. 4. 2009 Aký bol Slovenský štát: Fašizmus nám nevnútil Hitler
10. 4. 2009 Kosovští představitelé údajně upláceli, aby byla uznána nezávislost této entity Petr  Nachtmann
10. 4. 2009 Fidel Castro: Prečo sa Kuba vyčleňuje? Fidel Castro Ruz
9. 4. 2009 Auditoři potvrdili, že pomluvy členů Rady STV se nezakládaly na pravdě Štěpán  Kotrba
9. 4. 2009 Primární účel Obamovy cesty do Evropy: naverbovat vojáky pro válku USA v Afghánistánu a Pákistánu Daniel  Veselý
9. 4. 2009 Z jedné náruče do druhé? Štěpán  Steiger
9. 4. 2009 Deset tisíc na Wall Streetu Štěpán  Steiger
8. 4. 2009 V radarovém rauši Karel  Dolejší
8. 4. 2009 Stranění Michal  Kuklík
7. 4. 2009 Neviditelní Češi Petr  Schnur
27. 3. 2009 Daňová přiznání Občanského sdružení Britské listy
12. 4. 2009 Hospodaření OSBL za březen 2009