A prišli nové voľby a nový generálny riaditeľ, s nimi Pod lampou na televízne obrazovky sa uhniezdil Štefan Hríb. Fašíroval udalosti jemne, jeho tatársky biftek mal síce chuť surového mäsa, ale toho najlepšieho, patril do salónov, nie do dedinských krčiem. Politické témy elegantne prekladal nespochybniteľnými témami prírodných zákonov. Inteligentne podsúval. Názory môžete mať, aké chcete, ale kto má rozum, ten vidí: solídny človek (pozrite sa, toto sú vedci, ergo ľudia z nás najmúdrejší), teda solídny múdry človek nemôže myslieť inak, ako pravicovo. Je to rovnako jasné, ako že rieka tečie smerom nadol.

A prišli nové voľby, nový televízny riaditeľ, v televízii sa po novom rozdali karty. Hreha sa nevyjadril, či mu tatársky biftek Štefana Hríba chutí, ale skrúcal nos nad spravodajským a reportérskym gulášom. Nie síce veľmi, ale predsa. A tak skúsený novinár hodil do svojho produktu za hrsť feferóniek. Neriskoval, korenil naisto. Po tomto súste sa nový generálny riaditeľ musel vyjadriť, či bude môcť Hríb Pod lampou ďalej ponúkať tatársky biftek podľa vlastného receptu. Ak nie, zabuchne dvere, až sa Slovensko zatrasie v pántoch.

Ako to dopadlo, vieme.

Relácia, zaradená na druhý program, vo večernom čase sa stala politickou témou. Poslanec KDH v priamom prenose deklamoval patetický prejav o význame gesta. Jednoduchý hrdina.

Tento prípad ukázal, aký vplyv má pravica na Slovensku, pochvaľoval si na internetovom denníku Changenet labužník, ktorému Hríbov tatársky biftek chutí.

Krivka sympatií k vládnej sociálnej demokracii láme rekordy. Napriek tatárskym biftekom a ostatným pravicovým lahôdkam všetkých slovenských médií. Zvláštny úkaz.

Zdá sa, že propaganda a život asi idú každé vlastnou cestou. Ako za Kapustu.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO