Po voľbách sa ponúkali vlastne iba štyri varianty: trojkoaličný projekt s podporou (akej neuvádzam) jedného dvoch poslancov ČSSD, s toleranciou celej ČSSD za určitých podmienok, veľká koalícia ODS a ČSSD a menšinová vláda ČSSD s podporou poslancov alebo strán KDU-ČSL a SZ a za tolerancie KSČM. ODS tvrdou silou až nátlakom a masírovaním mozgov verejnosti preferovala prvú variantu, ktorá skrachovala. Tretia varianta sa rozbila. Štvrtá varianta bola pretrasaná v médiách a zdá sa byť nereálna. ČSSD a Paroubek by si mali uvedomiť, že aj keby sa im podarilo zostaviť vládu s toleranciou KSČM a s podporou poslancov SZ a KDU, táto vláda by bola neustále pod paľbou médií a viedla by skôr či neskôr k rozpadu a k predčasným voľbým s tým, že ČSSD by v nich výrazne prepadla.

Úradnícka vláda odporuje princípom demokracie: Prečo by mali vládnuť v krajine občania bez politického mandátu? Teda občania, ktorí sa neuchádzali o podporu verejnosti a ani sa o to nesnažili. Vládnu v krajine občania prostredníctvom svojich zástupcov zvolených vo voľbách alebo sú voľby iba nástrojom, aby si zvolení zástupcovia vybrali svojich sluhov k vládnutie bez prevzatia zopdovednosti. Pokiaľ Klaus a ODS ostro kritizujú EÚ, a právom, za vládu eurobyrokratov, ľudí vládnucich - riadiacich naše životy, v priestore EÚ bez politického mandátu, potom by nemali preferovať túto variantu doma. Jedine, že by ich kritika EÚ bola iba účelovým politickým marketingovým ťahom, nie presvedčením ale výrazom "prolhanosti".

Predčasné voľby po neobvyklej volebnej účasti páchnu pohŕdaním demokracie a hlasov občanov. Znamenajú, že politici nie sú tu na to, aby spravodlivo a múdro vládli, ale aby si dokázali efektívne rozdeliť moc a vedeli ju náležite využívať. Kto nie je schopný vo svojej profesii prekonať krízový stav, mal by sa jej radšej vzdať.

Jediným riešení teda zostáva trojkoalícia ODS, KDU a SZ tolerovaná ČSSD. Ako som už spomenul ČSSD by si mala uvedomiť, že zostavením vlády by získala iba v krátkodobom horizonte a v dlhodobom a strednodobom by stratila. Podpora vlády zo strany ČSSD iba vtedy, ak si vyjedná za vzdanie sa vládnutia určité výhody: ústavný post pre svojho predsedu, prestať s kriminalizáciou politiky, rozumné bloky v daňovej a sociálnej oblasti, v zdravotníctve. Všetky strany by sa zaviazali uskutočniť počas "výnimočného" stavu dôchodkovú reformu a upraviť počet členov v Poslaneckej snemovni, aby nedochádzalo k ďalším nerozhodným výsledkom.

Keďže tento nerozhodný stav nie je možné dlhodobo udržať, po dvoch rokoch by sa mali konať predčasné voľby. Prečo dva roky? Vládne strany budú mať možnosť previesť niektoré konkrétne opatrenia vyplývajúce z ich programu (najmä ODS a SZ) a a ukázať svoje schopnosti vládnuť. O ďalšom smerovaní -- s blokmi alebo bez blokov, rozhodnú voľby. Pokiaľ dnes nie sú strany schopné zmysluplne jednať, Klaus musí vstúpiť do procesu (ak má na to formát). Je to prirodzené, nie "havlovské".

Predvolebná a povolebná situácia tiež načrtla niektoré zaujímavé momenty, ktoré si budú musieť buď politici alebo strany či celá spoločnosť vyriešiť. Po prvé, vodenie za nos políciu, politikov, novinárov a nakoniec i celej spoločnosti zo slnečných ostrovov jedným emigrantom, ktorý si tam vymýšľa historky, aby zakryl skutkovú podstatu veci.

Po druhé, ČSSD by si mala zamyslieť nad svojou volebnou stratégiou. Negatívna kampaň bola síce účelná, ale vsadenie na ostrý súboj lídrov podľa amerických analytikov nemajúcich skúsenosti s českou mentalitou sa vypomstilo. Líderstvo nemá v českej mentalite oporu. Naopak, vsadením na razanciu (a Paroubek sa skôr prejavoval ako schopný manažér), ČSSD vymazala prejavy arogantnosti a cynickosti ODS a dala si vlastný gól.

Po tretie, konzervatívna, strnulá, vypočítavá KSČM prezentuje skôr extrémnosť vo všeobecnosti ako hrozbu a návrat nešpecifikovaného komunizmu. KSČM nevie ako byť radikálnejšou ľavicou a tiež ani nechce, stratila by hlasy. Ak by KSČM zanikla, na trhu by sa objavila iná extrémistická strana. Extremistické strany sú skutočnsťou v celej Európe, iba majú v každej krajine inú podobu. Snáď si snílkovia nemyslia, že zákazom KSČM sa Česko očistí. Dovolím si povedať, že KSČM je v tomto zmysle darom politickej kultúre. Ako sa s politickým extrémizmom a neprijateľnými stranami vysporiadať? Ako skĺbiť znížený počet poslancov konečným počtom obmedzenom parlamente a efektívne vládnuť? To je otázka doby pre každú demokraciu.