Keď som sa dozvedel, že Bondymu vychádza vo vydavateľstve L. Marek politický spis "Neuspořádaná samomluva" , mimoriadne som sa potešil. Po tom, čo tomuto plodnému autorovi po novembri '89 vyšla väčšina jeho ťažiskových filozofických, prozaických a básnických diel (predtým vydávaných samizdatom), prišlo na rad aj politické dielo. Niežeby Bondy spoločenské a politické udalosti v spomínaných knihách nereflektoval - v žánrovej čistote bol vždy nedôsledný - ale v Samomluve písanej v roku 1984 sa venoval práve a iba tejto problematike.

Nová vládnuca trieda

Bondy svoju samovravu uvádza sklamaním z výsledku čínskej kultúrnej revolúcie, po ktorom sa mu zdá nevyvrátiteľná teória, že dejinný vývoj krajín, ktoré uskutočnili socialistickú revolúciu, zákonite vedie k obnoveniu triednej spoločnosti s vládnucou triedou nového typu. Značný priestor Bondy venuje práve analýze tejto triedy a s trpkou iróniou komentuje pomery "reálneho socializmu" II. sveta (vyslovuje obavu, že tento prívlastok dali socializmu v ZSSR, aby tak cudne naznačili, nech nečakáme viac). S prehľadom vyvracia aj medzi mnohými marxistami rozšírené presvedčenie, že v II. svete sa jednalo o štátny kapitalizmus. Ekonomika totiž nebola založená na hospodárení pre zisk. Niežeby štátny kapitalizmus nebol v daných pomeroch možný, istá forma sa uskutočnila napr. v Juhoslávii, ale pre novú vládnucu triedu bolo jednoduchšie získať bohatstvo bez trhových mechanizmov, a to úplne jednoducho- lupom. Nakradnuté statky potom redistribuovala podľa svojich záujmov- udržať moc, osobne sa obohatiť, udržať výrobu a obnoviť pracovnú silu obyvateľstva. "Co nad to jest, od zlého jest."

I. svet

Hoci dusená, nebola kritika dobových pomerov krajín socreálu až tak neobvyklá. Každý vedel alebo aspoň tušil o zvrátenosti systému, boli o ňom vtipy, odvážnejší protestovali nahlas, mnohí skončili vo väzení. Väčšina kritikov videla alternatívu a akýsi ideál v systéme I. sveta. Bondy rozhodne nie. Uvedomoval si, že bohatstvo a prebytok krajín "západu" vzniká v poslednej inštancii z nerovnoprávnej výmeny s krajinami ekonomicky podvyvinutými.

Bondy je presvedčený, že aj ľudia prvého, konzumného sveta sú vykorisťovaní a vykorisťovaním trpia. Žijú iba v inej forme totality, nech je akokoľvek kamuflovaná vydávaním desaťtisícov časopisov, vysielaním na desiatkach televíznych staníc a organizovaním občasných politických volieb. "Z buržoazní demokracie se stane fraška a zástěrka totalitarismu se všemi jeho ohavnostmi, počínaje naprostým a monopolným oblbováním obyvatelstva- neboť toto oblbování je nejstrašnejší zbraní vládnoucí třídy nového typu: nikdy v dějinách nebylo dokonalejší, promyšlenejší, postavené skutečně na vědeckých základech."

Bondy nie je slepý a medzi I. a II. svet nedáva vo všetkých oblastiach rovnítko. Uvedomuje si, že ľudské a občianske práva a slobody sa nepochybne lepšie dodržovali "na západe", hoci si myslí, že tam to je podmienené skôr tradíciou, v žiadnom prípade nie dobrou vôľou vládnucej triedy. Oblasťou, kde má sofistikovaný charakter totalitarizmu I. sveta kladný dopad, je umenie. Slobodná umelecká tvorba je faktor spoločensky nadmieru významný a to nie je málo.

Studená fúzia I. a II. sveta

Bondy nie ako prvý vyslovuje hypotézu, že antagonizmus USA a ZSSR a ich satelitov počas studenej vojny mohol byť iba šikovný bluf, umožňujúci ľahšie vládnutie (upozorňuje na nie celkom sci-fi román Čingiza Ajtmatova). Po víťazstve západného bloku možno sledovať napĺňanie tendencií, ktoré Bondy vnímal už v roku 1984 (mimochodom, nezdá sa vám tento rok povedomý?).

Ekonomická voľnosť a iniciatíva sa necháva iba motivovanému nižšiemu podlažiu ekonomiky, z ktorého hneď ako vzíde invenčný a plodný podnet, okamžite sa ho chopia monopoly. Podľa Bondyho boli už pred dvadsiatimi rokmi v I. svete trhové mechanizmy do tej miery potláčané, že sa jednalo o stav takmer na prechode k plánovanému hospodárstvu. Je totiž možné, že samotná váha gigantického priemyselného komplexu prvého (teraz už vieme, že aj tranzitujúceho druhého) sveta spôsobuje nevyhnutnosť zavedenia akejsi obdoby "centrálneho plánu".

V istých ohľadoch teda rozdiel medzi I. a II. svetom nebol až taký markantný. Vynárajú sa znepokojujúce otázky. Spojitosť medzi ekonomickou slobodou a demokraciou svorne hlásajú aj nemarxisti, a preto- nie je udržovanie zbytkov klímy demokratických slobôd záležitosť umelá a z klasických spoločensko-ekonomických hľadísk prebytočná? Bondy konštatuje, že tieto slobody už nie sú podložené ekonomicko-politickou sústavou, v ktorej ľudia žijú, a stoja teda na veľmi tenkom ľade, ktorý môže povoliť pri prvej chaotickej alebo psychotickej spoločenskej situácii. Pri čítaní týchto slov dnes človeku behá po chrbte mráz...

Záverečné prognózy

Význam Bondyho knižky spočíva okrem analýzy stavu aj v predpovediach toho, ako sa bude uberať jeho vývoj. Autor už vo svojom celoživotnom diele neraz dokázal trefne a vizionársky sformulovať prognózy, ktoré neskorší vývoj potvrdil. Aj v Samomluve jedna taká je: "Nová vládnoucí třída [II. sveta] bude chtít uplatnit své nakradené bohatství na světovém trhu. Protože legislativa vlastního státu (jejž vykradla) jí to neumožňuje, bude nejdříve experimentovat s tím, že otevře zemi nadnárodním společnostem a nakonec vlastní státnost i přímo prodá (zřekne se ji, zruší ji)."

To ponechám bez komentára... . Na prognózu spomenutú v závere predchádzajúceho odstavca nadväzuje aj ďalšia, kedy sa Bondy pýta, či je unáhlené predpokladať, že prebohaté a málo zaľudnené krajiny budú v stave permanentnej obrany proti zvyšnému svetu. Okliešťovanie slobôd vo vnútri "vyspelých" štátov a ich militantná zahraničná politika voči zbytku sveta, ktorých svedkami sme dnes, necháva málo pochybností.

Kniha má hlavu i pätu a jasný koncept, aj tak sa však vydavateľ mohol pokúsiť text prevzdušniť rozdelením do kapitol- bolo by to v záujme čitateľnosti. To už by sa ale stratila pútavý a Bondyho charakterizujúci titul. Po obsahovej stránke mi zo strany autora chýba jasnejšie posolstvo do budúcnosti, tam kde sa o nej zmieňuje, vidí jediné riešenie- triedny boj. Bondy odmietal boľševizmus, staval sa proti západnému kapitalizmu a nebol ani priaznivcom revizionistického marxizmu sociálnych demokratov. Táto kniha je pre tých, ktorí sa chcú zoznámiť s Bondyho originálnym "nu-marxizmom".