Viceprezident PZ SR J. Spišiak slovami z úvodu reagoval najmä na prepustenie z väzby dvoch veľkých skupín páchateľov organizovaného zločinu na východnom a západnom Slovensku. V oboch kauzách sudcovia rozhodli (resp. svojou nečinnosťou spôsobili) viac menej len na základe formálno - procesných kritérií. "Opäť v niektorých prípadoch polícia musí začínať od podlahy a zas ísť do toho a stále a stále, napriek tomu, že kdesi sa stávajú alebo vyskytujú zrady alebo nepriaznivé okolnosti a opäť ísť do toho a skúmať a preverovať", ťažkal si J. Spišiak. Má samozrejme svoju pravdu. Nechajme teraz bokom rozbor toho, ako taktne zamlčal príčinu "zlej nálady" zas občanov - ale z polície. Teda napríklad v uplynulých dňoch zas naštartovanú nekončiacu sériu havárií opitých policajtov. Skôr sa teraz, bezprostredne pred voľbami zamyslime, ktorí z všesľubujúcich politikov dopustili, aby sa justičné kruhy dostali tam, kde teraz sú.

Po prevrate a nadobudnutí samostatnosti, ostal v Chorvátsku vo funkcii jediný starorežimný sudca. U nás, až na výnimky najväčších exponentov komunizmu, sa personálne zloženie takmer nezmenilo. Zato vzrástla podstatným spôsobom legislatívne zaručená nezávislosť sudcovského stavu. Aký táto nezávislosť priniesla v praxi výsledok, to musel pred necelým rokom skonštatovať na besede s vysokoškolákmi aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda keď poznamenal, že "s tým budeme musieť niečo urobiť ešte v tomto volebnom období". Čo urobil, vidíme sami. Ryba smrdí aj tu od hlavy. Nie univerzálnu, ale ani nie zanedbateľnú výhovorku, majú často sudcovia vo svojom slabom materiálno - technickom vybavení. Tu bol "za všetky drobné" priam infantilný výrok ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Pri otázke, prečo sudcovia dodnes nemajú na stoloch ani len osobné počítače, hoci prostriedky na ne formou dotácie EÚ schválila už dávno, bezradne odpovedal : "Keď v to Bruseli všetko tak dlho trvá..."

Lenže sudcovia sú tiež iba nedokonalí ľudia a v hre nie je len ich potenciálna (reálna) priama skorumpovanosť. Povedzme si to nahlas, citlivo vnímajú aj tzv. politickú objednávku. Nemôžu prehliadnuť, že vládnúca garnitúra nemeria každému rovnakým metrom. Výrazným príkladom bola dajme tomu kocúrkovská aférka s predsedom opozičnej (a nepríjeme úspešnej) strany Smer, Robertom Ficom. Ten raz priznal pri v rozhovore o korupcii, že sám kedysi dal ako úplatok lekárovi fľašu koňaku. Nato sa celkom vážne začalo pripravovať vyšetrovanie jeho osoby ! Ale celkom inak, t.j. s hlavou v piesku, reagovali vládnúce politické kruhy na chvastanie sa "sponzora" (ak už rovno nechceme povedať majiteľa) minimálne jednej koaličnej strany, miliardára Jozefa Majského. Ten označil v médiách korupciu za svoju bežnú pracovnú metódu a oznámil, že slovenskí poslanci sú "neuveriteľne lacní". V takejto atmosfére, kedy radový sudca necíti za chrbtom oporu v podobe pevnosti politickej morálky, len ťažko od neho môžeme realisticky chcieť, aby ju suploval zvýšenou vlastnou profesionálnou či stavovskou uvedomelosťou.

Včerajšia "sebaobrana" vysokého funkcionára polície, teda nechtiac vrhla svetlo aj na niečo, čo si dva dni pred voľbami viacerí naši "otcovia vlasti" iste neradi pripomenú : Reformu rezortov právnej ochrany v budúcom volebnom období, by asi už bolo vhodné zveriť iným.