V uplynulých štyroch rokoch mal agendu okolo rómskej menšiny na starosti vicepremiér pre ľudské práva, Pál Csáky. Vyslúžil si za svoju (ne)činnosť neraz tvrdú kritiku, že tejto otázke sa venuje iba okrajovo a takmer celú jeho pozornosť zaberá starostlivosť výlučne o neustále stupňované nároky maďarskej komunity. Jedným z zo šidiel, čo sa vykľuli z vreca dobre utajovaných koaličných rozovorov je i to, že, koordinovať aktivity súvisiace s procesom európskej integrácie medzi ministerstvami, bude hlavnou náplnou práce jediného vicepremiéra v novej slovenskej vláde - P.Csákyho. Ako sám povedal, "ide o prioritnú záležitost SR, preto by mu nezostával čas na riešenie romskych otázok". Problematika sa teda ocitá pod gesciou rezortu kultúry so šalamúnskym zdôvodnením, že "najvačší problém je v spolunažívaní dvoch kultúr".

Nechceme byť za každú cenu ironickými, ale toto zdôvodnenie je podobnou perlou logiky, ako keby mali sebaobranu civilov súdiť vojenské súdy - pretože patria pod ministerstvo obrany... Ako vážne a koncepčne politici budúcej slovenskej koalície pristupujú ku veci, to dobre ilustruje aj fakt, že splnomocnenkyňa vlády SR pre riešenie problémov rómskej menšiny Klára Orgovánová, ostala zo správy rovnako prekvapená, ako novinári. Jej slová "neviem čo to znamená", hovoria neklamne jedno - že štvorici predsedov vládnych strán šlo čiste a výlučne o politický kšeft, bez najmenšej snahy konzultovať vopred rozhodnutie s odbornými kruhmi.

Ani tretí sektor netlieska. Stojí zato odcitovať argumenty známeho hnutia Ľudia proti rasizmu, ktorá proti opísanému rozhodnutiu ostro protestuje :
- ministerstvo kultúry je okrajovým ministerstvom, pri ktorom sa uvažuje dokonca o jeho zrušení, takéto postavenie si problematika postavenia Rómov jednoznačne nezaslúži
- problematika Rómov je medzirezortnou, preto by musí byť v kompetencii vyššieho orgánu ako jednotlivého ministerstva
- problematika rómskych komunít si zasluhuje vyššiu pozornosť, ktorá by mala byť v rukách vicepremiéra, prípadne priamo premiéra
- Pál Csáky ostáva podpredsedom pre "ľudské práva a menšiny" - ako si vysvetliť to, že sa zbavil práve tej menšiny ktorá potrebuje najviac pozornosti - ako keby Rómovia neboli ani jednou z menšín a netýkali sa ich ľudské práva
- tento príklad zbavovania sa zodpovednosti koaličných strán za rómsku problematiku ukazuje, že jej riešenie je zapríčinené len tlakom z Európy a nie na základe vlastnej vôle problém riešiť
- kompetencia pod ministerstvo kultúry posilňuje stereotyp, že "Rómovia sú vhodní len za muzikantov" a neráta s ich všestranným integrovaním do spoločnosti

Minister kultúry za ANO Rudolf Chmel, je pánom v dôchodkovom veku, literárny vedec, docent, kedysi krátko aj diplomat. Ani jeden bod z jeho odborného profilu nedáva nádej, že vysoko špecializovanej a výbušne vyhrotenej etnickej problematike rozumie, či má k nej bližší vzťah. Ak by to tak bolo, iste by sa za dlhé roky mal kedy prejaviť - aspoň na teoretickom poli. Jeho prevzatie rómov pod svoje krídla pripomina, nemôžeme si odpustiť zas citovať jednu perlu ducha, výrok niekdajšieho ministra obrany Siteka v tretej Mečiarovej vláde. Ten svoj odborný background na riadenie rezortu zdôvodňoval aj tým, že "má skúsenosti z vojenskej základnej služby" ! Možno nám pán minister Chmel povie, že vo vedľajšom dome v mieste jeho bydliska, bývala rómska rodina...

Žarty však nabok. Je už úplne jasné, čo sa v zákulisí za 16 dní formovania novej koalície udialo. Pavlovi Ruskovi, ktorý mal pre možnosť vplyvu na mediálnu legislatívu a prax, eminentný záujem ukoristiť ministerstvo kultúry, dali Dzurinda a spol. nôž na krk : Dostane pre svojho človeka tento post, no nebude to zadarmo. Za cenu, že prevezme aj sféru, v ktorej predchádzajúce garnitúry zožali na min. 95 percent fiasko. Lenže zároveň sféry, diletantské prístupy ku riešeniu ktorej sú bezprostredným ohrozením základov zákonnosti, sociálneho zmieru, ekonomického rozvoja atď. - vlastne ohrozením základov štátu samotného. Vytúžené ministerstvo teda môže prísť Ruska veľmi draho. A nás žiaľ s ním.