Najvýrečnejším číslom, hovoriacim naozaj mnoho, je katastrofálne nízka volebná účasť rómskeho etnika. Na známom "košickom Bronxe", sídlisku Luník 9, nepresiahla úbohých 15,9 percenta, t.j. posledné miesto v celoštátnom meradle. Úspešnosť dvojice kandidujúcich rómskych strán potom z toho vyplýva : Dostali od masy takmer pol milióna svojich spoluobčanov dokopy asi 16 tisíc hlasov, čo je 2 x po 0,2 percenta! Aj tí zo spomínaného etnika, ktorí boli voliť, totiž v prevažnej miere sympatizovali s nerómskymi subjektami, čo dali aj hlučne najavo.

Známy (treba dodať že vďaka svojim viacerým aktivitám na hrane zákona, skôr neslávne známy) rómsky aktivista Alexander Patkoló, komentoval výsledky rozumne. Podľa neho nastal čas, aby rómske strany prehodnotili svoju existenciu. Dojem konštruktívneho myslenia ale vzápätí znehodnotil výrokom, že považuje za "isté" svoje poslanecké kreslo, v dôsledku množstva preferenčných hlasov, keďže sám kandidoval na listine Mečiarovho HZDS.

Iný konkurenčný rómsky predák sa mu vzápätí pred novinármi vysmieval, že môže ísť takto iba ak o "kreslo pred parlamentom". Len slabou náplasťou bolo potešenie zainteresovaných, že voľby vytlačili zo snemovne obe extrémistické národné strany, Malíkovej aj Slotu, ktorých protirómska rétorika tvorila jeden z pilierov ich volebných programov.

Ako ale ďalej ? Pesimistický pohľad, pri ktorom opäť citujeme jedného z rómskych aktivistov je, že si "týmito voľbami Rómovia zarobili problémy na 20 rokov dopredu". Bez toho, aby sme mali nasadené takéto čierne okuliare, ale nemožno neodvodiť zrejmé závery. Ani nadchádzajúca vláda nebude nijako nútená či motivovaná brať vážne ktoréhokoľvek tzv. rómskeho politika. Nemilosrdné čísla ukázali, že bez výnimky ide o generálov bez vojska, ktorých autorita a akceptovanosť z vlastných radov je blízka nule.

Je to ale značne nedobrá situácia, ak berieme do úvahy širšie súvislosti. Čokoľvek sa pre Rómov má vykonať v oblasti ekonomickej či sociálnej, už po dlhoročných skúsenostiach nemôže mať úspech, ak ide o "jednosmernú cestu", t.j. v podstate dary bez aktívnej účasti samotných obdarovaných. Za všetky príklady je najvýraznejší ten z oblasti bytovej výstavby.

Ako nejeden prípad ukázal, devastácia novopostavených rómskych obydlí ich obyvateľmi je omnoho menšia, ak sa sami podieľali na ich vybudovaní. Ale kto má teda byť tá integrujúca sila pre rómov, ktorá ich zmobilizuje do práce, ak "gadžom" tradične nedôverujú a vlastných, ako vidno, v podstate ignorujú ?

Sme naozaj zvedaví, ako si s tými začarovaným kruhom Dzurindova nová administratíva poradí. A spolu s nami na to čaká aj Európska únia, ktorá nám to dá, vlastne už dala nepríjemne najavo. Vo svojom reštriktívnom postoji ku voľnému pohybu osôb z uvažovaných nových členských štátov po schengenskej zóne.