9. 10. 2002
"Vodca" to už asi nerozchodíVčerajšok priniesol na Slovensku dve závažné vnútropolitické udalosti. Viditeľnejšou, bolo konečné zostavenie novej vlády za rekordných 16 dní. Aj keď i tu by sa dali nájsť perličky, najmä pomerne trápne "vtipkovanie" pána prezidenta, kto si akých poslancov budúcej koalície bude kupovať, najdôležitejšia vec sa odohrala v opozičnom zákulisí. Prešovská krajská organizácia HZDS sa pridala ku ďalším dvom krajom a napriek enormnej osobnej protisnahe Vladimíra Mečiara, sa bude konať mimoriadny snem strany. To je zrejme začiatok pádu muža, ktorý v uplynulých rokoch hýbal štátom od základov - žiaľ čoraz viac sa už mení iba na karikatúru seba samého.
|
Po už druhom Pyrrhovom volebnom víťazstve, kedy podľa trefného vyjadrenia jedného Mečiarovho funkcionára s ich stranou "sa nechcela baviť ani kľučka na dverách", už došla mnohým trpezlivosť. Nielen radovým prívržencom HZDS, ktorých šéf rozčaroval napríklad zaradením sa do jedného šíku vedľa podozrivých nečistých rýchlozbohatlíkov. Ale nazlostili sa najmä zástupcovia podnikateľských kruhov, ktoré stranu v pozadí podporovali a očakávali za to primeranú protihodnotu. Kto nekriticky veril, že "diabolský stratég" ľahko pridusí nespokojnosť aj tentoraz, resp. s minimálnou ujmou pre seba vyhodí kverulantov zo strany, sa zrejme prerátal. Jediné, na čo sa predseda zmohol, bolo doteraz nikdy neurobené osobné cestovanie po krajských orgánoch strany, aby sa nenašla potrebná trojica hlasov regionálnych organizácií, po ktorých by mimoriadny zjazd musel byť v súlade so stanovami zvolaný. Bolo to už veľmi tesné, Bratislava a Trnava hlasovali za. V Košiciach ako sme už spomenuli, osobne prítomný Mečiar dosiahol svoje. Kosa na kameň dopadla v Prešove. Včera večer tam tiež odhlasovali (za neprítomnosti Mečiara, ktorý šiel do Banskej Bystrice) požiadavku konania mimoriadneho snemu - i keď tak trocha alibisticky, v termíne až po komunálnych voľbách, teda o zhruba dva mesiace. Do našej uzávierky sme sa nedozvedeli, ako rozhodli regionálni činitelia v Banskej Bystrici (za prítomnosti šéfa), ale to už je vlastne nepodstatné. Predčasný snem skrátka bude, a môže sám V. Mečiar médiám hovoriť čo len chce (tvrdí, že tento hypotetický snem by bol "nie o personálnych, ale programových otázkach"), no situácia je jasná. Z 99 percent sa bude jednať o výmenu doposiaľ neotrasiteľného zakladateľa HZDS. Veci samozrejme nemusia zďaleka ísť priamočiaro, v osobnej konfrontácii vie šéf vo svojich ľuďoch ešte stále vzbudiť veľký strach. Nie však už absolútny. Skupinka približne desiatich "buričských" poslancov HZDS v parlamente, ktorí neváhali už nahlas pertraktovať "revolučné myšlienky", to má spočítané tak či onak. Je veľmi pravdepodobné, že ak na sneme neuspejú, dôjde ku ich odchodu. Základným kameňom všetkých úvah ale ostáva, či majú zmeny vôbec zmysel, teda či je HZDS ako také, vôbec zmysluplne reformovateľné. Sociológovia dobre vedia, že voličská základňa tejto strany sa skladala odjakživa v prevažnej miere z "fanúšikov", priťahovaných charizmou predsedu. Nie teda z ľudí, ktorí by si preštudovali volebný program a uvážlivo ho ohodnotili ako najlepší. Keď takýmto voličom vezmú (minimálne) 90 percent dôvodu, prečo voliť túto stranu - čo z nej ostane ? Blízka budúcnosť odpovie, či páni mečiarovskí politici momentálne postávajú nad operačným stolom svojho chorého subjektu - alebo bez toho, že by si to uvedomovali, už ide len o stôl - pitevný... |