V stručnosti pripomeňme, že včera sa predseda Konferencie biskupov Slovenska, Mons. František Tondra dištancoval od podľa neho "výlučne osobnej iniciatívy" arcibiskupa Sokola. Hlási sa iba ku Pastierskemu listu, ktorí farári čítajú z kancľov pred každými voľbami a nabádajú v ňom veriacich ísť voliť.

Už táto stručná správa hovorí medzi riadkami viac, ako by bolo niekomu azda milé. Monsignore totiž zdôrazňuje (aj v ďalšom) že "hovorí sám za seba". Inak povedané, orgán ktorému predsedá, nemá vôľu sa občianskej verejnosti oficiálne ospravedlniť za zneužitie viery v Boha na jasne účelové politické manipulovanie. Hnevajú sa nielen ľavicové strany, ale aj napr. Pavol Rusko so svojou ANO, ktorá sa deklaruje práve ako liberálne smerujúca. Najviac na plné ústa povedal svoje pohlavár Smeru, Robert Fico. Podľa neho bude nevyhnutné po voľbách otvoriť otázku odluky cirkvi od štátu. Zazneli aj slová o tom, že cirkev miesto miešania sa do politiky, by radšej mala hovoriť o svojich reštituovaných majetkoch. Toto je nepríjemný pichliač pre kňazov. Aj keď neposkytli verejnosti nijaký ucelený prehľad o hospodárení a majetku katolíckej cirkvi na Slovensku, i laici majú neraz dojem, že tu asi nie je všetko s "kostolným poriadkom". Boli sme napr. svedkami viacerých prípadov, kedy cirkev postupovala v presadzovaní svojich ekonomických nárokov značne tvrdo, neberúc "napodiv" nijaký ohľad na Božie prikázania o zhovievavosti.

Občiansky mysliaca časť spoločnosti by právom mohla a mala žiadať audit, v ktorom by bolo preukázané, či je katolícka cirkev v SR naozaj na tom pri svojich početných majetkoch tak zle, aby museli napríklad jej dušpastierov platiť prostredníctvom štátneho rozpočtu aj ateisti. To ale nie je jediný otáznik okolo problematiky slovenských "zástupcov Boha na Zemi". Len v minimálnej miere sa zúčastňujú okrem iného na pokusoch o duchovnú obrodu a pozdvihnutie rómskeho etnika, kde je situácia čoraz horšia. Je veľmi málo príkladov, ak vôbec nejaké, pravidelnej a systematickej misijnej služby v rómskych osadách. V médiách len občas na túto tému prebleskujú údaje a aj z nich vyplýva dojem, že ide skôr o akcie nadšených jednotlivcov ako o koncepčný program. Vysoko nadštadardne koncipovanú tzv. Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou sme už kriticky rozoberali svojho času aj na našich stránkach. Dáva katolíckej cirkvi do istej miery v podstate postavenie "štátu v štáte", kedy okrem iného kňazi v rámci spovedného tajomstva nie sú povinní ani oznámiť trestný čin o ktorom sa dozvedia.

Na tomto obmedzenom priestore nie je možnosť podrobne problematiku rozobrať, to už ostatne dávno malo byť úlohou politikov. Tí však na otvorenie tejto "citlivej" otázky postavenia cirkvi, nemali vôbec odvahu. Niektorí z nich sa poriadne nazlostili až teraz, keď im cirkev stúpila na otlak v období keď sú zraniteľní, t.j. pred voľbami. Iróniou osudu je, že aj samotnej volebnej otázke možno arcibiskup Sokol napomohol skôr opačne, ako zamýšľal. Prax totiž býva často iná, než šedivá teória z kazateľníc. Spomíname si na začiatok deväťdesiatych rokov, kedy kňazi masívne pretláčali Kresťansko - demokratické hnutie. Jeden horlivý vyzval vtedy priamo svojich veriacich, že kto hodlá voliť Vladimíra Mečiara, nech radšej rovno kostol opustí. Nato dve tretiny, najmä mladších ľudí, vyšli von...