Piatok večer:

Petr Šabata a tri opice

V prvom dni konania slovenských volieb sa ako najväčší rušivý element pretriasal - Čech. Konkrétne šéfredaktor denníka Pravda, Petr Šabata. V čase trvania zákoného 48 hodinového moratória na politickú reklamu a propagáciu, totiž ním vedené noviny publikovali dva celostranové rozhovory s predsedom strany Smer Robertom Ficom a šéfom SDKÚ a premiérom, Mikulášom Dzurindom. Je zaujímavé sledovať, ako sa zainteresovaní správajú v afére, pri ktorej hrozí periodiku až miliónová pokuta.

Šéfredaktor Šabata sa na priame otázky krútil tak, že by sa za taký výkon nemusel hanbiť ani pohlavár akejkoľvek strany pri skladaní účtov voličom zo svojich sľubov, alebo povestné tri opice - hluchá, slepá a nemá. Tvrdí, že noviny zákon neporušili - i keď proti dátumu v kalendári sa asi ťažko dá veľa namietať. Druhým dychom ale pripúšťa, že publikované materiály mohli občanov ovplyvniť, no demagogicky sa bráni, že "by se musel udělat sociologický výskum".

Takisto sa "nepamätal" ani so svojim redaktorom, ako s interviewovanými politikmi dohodli dátum uverejnenia, t.j. či Fico a Dzurinda vedeli, že uverejnenie bude realizované v nezákonnom čase.

Strana Smer odkázala, že dohoda znela na skoršie uverejnenie článku, M. Dzurinda ale písomne poslal stanovisko, že odpovie na túto otázku až po voľbách. Aj to niečo môže naznačovať...

Len na okraj pripomeňme, že Pravda je vo vážnej ekonomickej situácii a jej predaj zahraničnému vlastníkovi (podľa všetkého nemeckému vydavateľskému kapitálu) sa v kuloároch kladie na koniec tohto roku.

Pre úplnosť upresnime, že moratórium mal porušiť aj bulvárny denník Nový Čas (zhodou okolností vedený tiež českým šéfredaktorom), i keď podstatne menej závažným spôsobom, krátkym spravodajstvom. Inak je priebeh prvého dňa volieb v norme, až na drobné incidenty či priestupky.

Predbežný volebný výsledok z piatka okolo 19,00 , ktorý sme získali zo zdrojov informovaných o vykonávanom prieskume agentúry MVK :

1. HZDS ---- 20 %

2. SDKU ---- 15 %

3. Smer -------12 %

4. SMK -------10 %

5-6. KDH a ANO ------- po 8 %

7. KSS --------7,7 %

Tento výsledok bol ešte zaťažený chybou, vyplývajúcou z neuskutočnenia prieskumu za celé dva volebné dni, t.j. na celej uvažovanej vzorke 15 000 respondentov. Pri správne zvolenej sociometrickej metodike (a MVK je renomovanou agentúrou), to však nemusí znamenať jeho podstatnú nesprávnosť - výskumy s výbornou zhodou s konečným rezultátom možno úspešne uskutočniť aj na podstatne menších vzorkách.

Nie je tiež známa účasť voličov na voľbách, ktorá by pri svojej nízkej hodnote, t.j. pod 60 percent - čomu ale situácia nenasvedčuje - mohla posunúť nad 5 percent aj ďalšie strany.

Nedeľa popoludnie:

Koniec niektorých tém na Slovensku ?

Definitívne výsledky sú veľmi blízke uvedenému piatkovému odhadu , ktorý sme neoficiálne získali. Miesto výpočtu percent zhrňme rovno, že teoretický blok HZDS - SMER - KSS by disponoval spolu 72 mandátmi a skupina SDKÚ - KDH - ANO - SMK , 78 hlasmi v snemovni.

Keď ku tomu prirátame že s Mečiarom nikto z druhej štvorice ani neuvažoval a s "Mečiarom - juniorom", t.j. Robertom Ficom si nemusia robiť štyri ostatné strany pri tejto konštelácii zbytočné problémy, je rozhodnuté. Už v nedeľu o tom svedčili prvé kategorické požiadavky SDKÚ. Jej podpredseda Eduard Kukan dal jasne najavo, že do vlády vstúpia len s tými, ktorí budú rešpektovať ich šéfa Dzurindu na poste staronového premiéra. Svoje limity okamžite pochopil aj novopečený politik Pavol Rusko. Verejne uznal, že so svojim volebným ziskom nemôže klásť nijaké striktné personálne podmienky a ustúpil (aspoň nateraz a v tejto otázke) od antipatie ku Dzurindovi. Byť vo vládnej koalícii je preňho rozhodne príťažlivejšie, než si zachovať tvár.

Kto teda na voľby najviac doplatil ? V prvom pláne uvažovania je to asi Ficov Smer. Sponzori z radov (ako bolo "verejným tajomstvom") Mečiarovi blízkych podnikateľov ho veru po hlavičke nepohladkajú. Právom očakávali, že keď už nezaberie dostatočne "starý", pridá mu silu "mladý". Že ani spolu nebudú mať dosť, to je ozaj prekvapenie.

V porovnaní s ČR odlišne vyznieva aj zosilnenie pozície ortodoxných komunistov, ktorí sa po prevrate prvý raz dostali do NR SR. Kým za riekou Moravou je ich úspech skôr vyjadrením odporu voličov voči niekdajšej opozičnej zmluve, pod Tatrami ide oveľa viac o vzdor voči sklamaniu zo zhoršených sociálnych podmienok.

Celkovým trendom je jasne viditeľné odumieranie významu určitých tém, napr. národnostno - emancipačnej (nacionalistické strany) , etnickej (rómske strany) , ekologickej (Zelení) , či profesno - politických (robotnícke ultraľavicové strany). Trend štandardizácie zmýšľania najmä mestského obyvateľstva v rámci európskych politických trendov, je jasný už aj na Slovensku - keď víťazstvo tzv. štandardných síl ako celku, je tentoraz ešte hlavne zásluhou hrubých chýb druhého tábora, napr. vnútroného štiepenia HZDS, či nacionalistov.

Čím samozrejme nie je povedané, že budúca takmer istá štvorkoalícia tých čo sa deklarujú ako pravica, je automaticky "odsúdená na úspech". Ich víťazstvo im ešte pripraví veľa horúcich chvíľ pri praktickom vládnutí krajine, ktorá je v takej ekonomickej situácii, v akej je - aj ich vlastnou zásluhou za uplynulé štyri roky. Výhodu môžu mať v tom, že ak medzi nich dobre zapadne nováčik P. Rusko, Markíza bude divákov horlivo presviedčať, ako je problémov málo - veď vládne aj ich šéf...